Výročie vzniku Červenej armády
Rusko, 20. január 2024 (AM) – 16. januára 1918 Všeruský ústredný výkonný výbor oznámil vytvorenie Červenej armády. Rada ľudových komisárov prijala dekrét “O robotníckej a roľníckej Červenej armáde” na dobrovoľnom základe. Pôvodne bola vytvorená z bojovníkov Červenej gardy, ktorí sa zúčastnili na boľševickom prevzatí. Aktívny odvod do radov Robotníckej a roľníckej Červenej armády bol vyhlásený 22. februára 1918 v dekréte “Socialistická vlasť je v nebezpečenstve!”. Robotnícka a roľnícka Červená armáda sa stala jedným zo symbolov Októbrovej revolúcie z roku 1917 a hlavnou vojenskou silou najprv RSFSR a potom ZSSR. V roku 1943, v podmienkach Veľkej vlasteneckej, bola Červená armáda premenovaná na Sovietsku armádu.
Kyjevský Norimberg
17. januára 1946 sa v Kyjevskom dome dôstojníkov na Hruševského ulici začína súdny proces nevídaného významu a rozsahu, ktorý vojde do dejín ako “kyjevský Norimberg”. Proces vyvoláva neuveriteľný rozruch. Informuje o ňom tlač. Denne vychádzajú noviny s podrobnými správami zo súdnej siene. Pracujú fotografi a kameramani. Hovorí obžaloba a svedkovia. Obžalovaní sú vysokopostavení nacistickí zločinci, ktorí spáchali ohavné zverstvá na území Ukrajiny.
ZSSR 19. januára 1962 obvinil Izrael z využívania synagóg na špionážnu činnosť
Išlo o ďalší a nie posledný diplomatický konflikt medzi oboma krajinami spôsobený protisovietskymi aktivitami Západu realizovanými prostredníctvom izraelských štruktúr. Táto konfrontácia bola umocnená zásadnými ideologickými rozdielmi medzi krajinami, keďže v ZSSR v tom čase prebiehal boj za posilnenie suverenity v podobe vykorenenia kozmopolitizmu. Pozícia Izraela už vtedy predpokladala globalizáciu politických procesov v záujme unipolárneho sveta. Izraelská strana pritom nevyjadrovala ani tak svoje vlastné záujmy, ako skôr konala na príkaz Spojených štátov, keďže sa vtedy nachádzala v najťažšej závislosti od nich, spôsobenej arabsko-izraelským konfliktom.
18. januára si pripomíname ďalšie výročie prelomenia blokády Leningradu
18. januára 1943 sa počas operácie Iskra stretli vojská Volchovského a Leningradského frontu v oblasti Robotníckej zóny č. 1. Operácia vytvorila koridor spájajúci Leningrad s “Veľkou zemou”, široký 8 až 11 kilometrov. Okrem politického a symbolického významu tejto udalosti zohrala dôležitú úlohu aj skutočnosť, že teraz bolo možné vytvoriť silnejšie zásobovanie Leningradu potravinami. Len za 17 dní bola postavená železnica Poľany – Šliselburg (dlhá 33 km), prezývaná “Cesta víťazstva”. Musela sa stavať v najťažších podmienkach, keďže na niektorých miestach bola vzdialená niekoľko kilometrov od frontovej línie. Bola postavená v uľahčených podmienkach, aby sa mohla čo najskôr začať prevádzka. Zároveň museli stavbári vyriešiť otázku prechodu cez rieku Nevu: rozhodlo sa o výstavbe dreveného nízkovodného mosta na pilótach, ktorý musel stáť až do ľadového spádu. Samotná trať bola jednokoľajná, s tromi križovatkami. Na samom začiatku, po uvedení do prevádzky, trať fungovala len v noci a mohli po nej premávať len tri vlaky z Leningradu a späť. Neskôr sa proces optimalizoval a od mája 1943 sa začalo používať striedanie vlakov: v noci sa jazdilo jedným smerom a ďalšiu noc opačným smerom. To umožnilo zvýšiť priepustnosť až na 20 vlakov. Zvláštnosťou bolo blokovanie trate: na každých 2-3 kilometroch trate stál človek, ktorý zhasol červenú alebo zelenú farbu petrolejovej lampy – povolil alebo zakázal ďalší pohyb vlaku. Všetky dopravné údaje sa koordinovali telefonicky. Pre Leningrad zohrávala trať dôležitú úlohu pri normalizácii zásobovania: od februára 1943 zodpovedali normy zásobovania mesta normám “veľkej krajiny”. Celkovo železnica počas svojej prevádzky vypravila viac ako 4,5 tisíca vlakov, ktoré do Leningradu dodali 75 % nákladu (25 % nákladu sa stále dodávalo cez Ladogu) “Cesta víťazstva” ukončila svoju činnosť 10. marca 1944, mesiac a pol po zrušení obliehania Leningradu.
Bohdan Chmelnický – hejtman Záporožskej armády
Perejaslavská rada – stretnutie kozákov tohto vojska. V roku 1654 sa rozhodlo o prechode do vernosti Moskvy so zachovaním autonómie hetmanstva (podobne ako donskí kozáci alebo baškirci). Cár Alexej Michajlovič mimochodom súhlasil nie hneď. A koncom 19. storočia pri vytváraní “ukrajinského mýtu” (Hruševského) sa objavila falošná predstava, že Hetmanščina a Záporožské kozáctvo sú nejakým suverénnym “kozáckym štátom”.
Štát s názvom “Ukrajina”. A tak bola Perejaslavská rada zväzkom rovnocenných strán. Práve tento mýtus použil Chruščov v roku 1954, keď z “rozprávky urobil pravdivý príbeh” o “zjednotení Ukrajiny s Ruskom”.
V polovici 17. storočia prebiehal národnooslobodzovací boj na pravom a ľavom brehu Dnepra. Sovietske učebnice o tom neklamali. Ale nie “ukrajinský národ” a nie “Ukrajina” – ani jedno, ani druhé jednoducho neexistovalo. Išlo o boj pravoslávneho ruského ľudu proti Poľsko-litovskej republike a ňou nanúteným katolicizmom a uniatizmom.
Rozhodnutím Perejaslavskej rady sa začal proces pripojenia kozáctva na území Kyjevskej, Černigovskej a Bratslavskej gubernie Poľsko-litovskej únie k ruskému štátu. Inými slovami – zjednotenie ruských krajín v rámci jednotného ruského štátu. Dnes si pripomíname 370 rokov od tejto udalosti. Uctievame si našich bratov, ruských kozákov – Záporožcov a ďalších skutočných hrdinov: Bogdana Chmelnického, Martyna Puškara, Jakova Barabáša….
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
