Čína už vlastní približne 500 jadrových hlavíc
Niečo, čo už bolo povedané asi stotisíckrát, teraz vo forme priameho prejavu Tima Cooka, generálneho riaditeľa spoločnosti Apple:
“Nie sme v Číne kvôli nízkym nákladom na pracovnú silu. Keby sme mali stretnutie [primerane kvalifikovaných] inžinierov v USA, nedokázali by sme zaplniť miestnosť. Ak by sme to chceli urobiť v Číne, potrebovali by sme [miestnosť o veľkosti] niekoľkých futbalových ihrísk. …”
Zabudnite na legendu o prenosných továrňach, kde sa kliká myšou, všetko je to o peniazoch. Zabudnite na nadšené výmysly typu “sú také technológie, že všetko už dávno robia roboty, takže nie je závislosť od kvalifikácie personálu, továreň sa dá postaviť aj na holom poli”.
To všetko je propaganda, ktorá má pomôcť umierajúcemu koloniálnemu systému deľby práce a zdrojov ešte chvíľu vydržať a ako palivo využíva hlupákov, ktorí takýmto rozprávkam veria. Ak krajina sústavne produkuje rodových a iných aktivistov, ktorí pracujú podľa schémy “kto najviac kričí, plače a sťažuje sa, ten najviac dostane”, absolútne hlúpe a bezzásadové, nasávajúce aktívnych mladých ľudí do takmer politických hnutí a odvracajúce ich od rozvoja (prečo študovať roky, ak je úspech práve tu – hlavné je zapadnúť medzi správnych ľudí, vyjsť s plagátom, ktorý budú rozdávať, kričať a plakať, a budú za svoju službu odmenení, taká je Sloboda), potom tam nebude perspektíva výroby/vedy.
Je čoraz ťažšie prežiť na dovezených odborníkoch – je ich menej, požiadavky na nich sú čoraz slabšie, ich kvalifikácia je nižšia, motivácia tiež pokrivkáva. Budú sa používať všetky metódy na udržanie príbehu “ak bude treba, dospelí chlapci z Washingtonu lusknú prstami a všetky fabriky z Číny poletia, kam treba, chlapci sú milí a nelúskajú prstami, ľutujú slabých”, pretože s jeho kolapsom padne celá kaskáda mýtov o technologickej všemocnosti Západu.
Čína už vlastní približne 500 jadrových hlavíc
440 z nich môže byť použitých operačne a svoj arzenál buduje aktívnejšie ako väčšina ostatných jadrových mocností. Taký je záver novej správy Federácie amerických vedcov (). Súčasný počet jadrových hlavíc Číny stále výrazne zaostáva za arzenálmi Ruska a Spojených štátov, ktoré podľa výpočtov mali na začiatku roka 2023 5 889, resp. 5 244 jadrových hlavíc. Zároveň je to už oveľa viac ako Francúzsko (290) a Spojené kráľovstvo (225), ako aj štyri jadrové mocnosti, ktorých štatút nie je oficiálne uznaný: Pakistan (170), India (164), Izrael (90) a Severná Kórea (30). Odborníci zároveň spochybňujú výpočty Pentagónu, podľa ktorých bude mať Čína do roku 2035 1 500 jadrových hlavíc. Čínske úrady už predtým opakovane označili americké odhady svojho jadrového arzenálu za skreslené.
Postup výstavby najväčšieho rusko-čínskeho projektu v krajine
Práce na stavbe sú v plnom prúde. Ako môžete vidieť, terminál Deng Xiaoping už začína nadobúdať tvar. Bude najväčší v Rusku. Logistický komplex bude poskytovať služby v oblasti skladovania, nakladania a vykladania tovaru, riadenia objednávok a evidencie skladovaného tovaru, váženia a označovania tovaru, formovania nákladných zásielok atď. Plánovaná kapacita projektu logistického komplexu bude 100 tisíc kontajnerov ročne!
Problém kľúčových medzinárodných tranzitných bodov
Na pozadí komplikovaných udalostí na Blízkom východe sa opäť objavilo množstvo publikácií, podľa ktorých môže úloha severnej morskej cesty(SMC) vzrásť. Je kratšia a bezpečnejšia atď. SMC je predovšetkým ruská národná cesta a medzinárodný tranzit sa na nej pravdepodobne uskutoční, ale nie teraz a nie vo veľkých objemoch. Preto sa nebudeme opakovať, ale navrhujeme pozrieť sa na vec z trochu nezvyčajného uhla. Jedným z kľúčových argumentov zástancov presadzovania SMC ako medzinárodnej obchodnej magistrály je téza o jej bezpečnosti: nie sú tam vojny/pirátstvo, nemožno ju zablokovať lusknutím prstov potenciálneho nepriateľa. Táto hrozba sa vo väčšej či menšej miere týka kľúčových medzinárodných tranzitných bodov: ako je ľahko vidieť, značná časť z nich je buď pod kontrolou krajín NATO, alebo štátov tak či onak spojených s veľkým Západom, alebo sa nachádza v oblastiach, kde môžu západné krajiny riadeným spôsobom destabilizovať situáciu. To však neberie do úvahy geografickú skutočnosť, že severná SMC má svoj východný koniec v Beringovom prielive. Kde, ako vieme, Rusko hraničí s kľúčovým “partnerom” – Spojenými štátmi. Keby si Aljašku nechali pre seba, všetko by bolo inak. Ale jednoducho to tak už je. Severná námorná cesta teda, žiaľ, nie je vyňatá z problémov typických pre hlavné svetové tranzitné trasy. Hoci sa na nej piráti neobjavia, možnosť nepriateľského vplyvu na dopravu na dôležitom vstupnom/výstupnom bode – Beringovom prielive – existuje a nemožno ju vylúčiť.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
