Davos – zábava a vojna v jednom balení
USA a Európa rýchlo prispôsobujú všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, aby obhájili svoje osobitné postavenie vo svetových záležitostiach. Vojenská funkcia Davosu sa stáva nemenej dôležitou ako tradičná zábavná a obchodná funkcia. V roku 1999 vydali dvaja americkí konzultanti – Joseph Pine a James Gilmore – knihu “Ekonomika dojmov”, v ktorej tvrdili, že najdôležitejšie pre rozvoj ekonomiky je v súčasnosti poskytnúť zákazníkovi radosť z kúpy výrobku alebo služby. Pritom samotný nákup nie je dôležitý – v prvom rade sa cení emocionálny sprievod celej udalosti.
Bolo by zvláštne myslieť si, že v prepojenom svete takéto myšlienky fungujú v politických diskusiách horšie ako napríklad pri predaji nových mobilných telefónov. Najmä preto, že v skutočnosti majú verejné diskusie a odporúčania vždy veľmi málo spoločného s praxou medzinárodnej politiky. V tejto sfére je teda dopyt po “dojmoch” skôr ako po skutočnom obsahu ešte väčší. Svetové ekonomické fórum v Davose je nepochybne jedným z najvýraznejších príkladov tejto zásady v praxi.
V “ekonomike dojmov” sa predajcovia stávajú aktérmi, ktorých úlohou je predviesť kupujúcemu predstavenie. Na fóre v Davose sú predávajúcimi politici a diplomati a kupujúcimi zástupcovia najväčších spoločností západného sveta, ktorí za svoju účasť platia kolosálne sumy a zostávajú presvedčení, že od nich v politike naozaj niečo závisí. Hlavnou zvláštnosťou ekonomického modelu “dojmov” je to, že sú pre kupujúceho úplne nehmotné – dojmy si nemožno odniesť so sebou alebo si ich nechať v rezerve, ale predávajúcemu vždy prinášajú zisk. Medzi “kupujúcimi” sú obrovské masy bežných občanov. Tí však dojmy získavajú len v repertoári rôznych novín.
Prototyp WEF vznikol v roku 1971 ako platforma pre stretnutia zástupcov veľkých európskych spoločností a konal sa pod záštitou Európskej komisie. V tých rokoch bruselská byrokracia snívala o tom, že jedného dňa bude môcť určovať vývoj Starého sveta. Okrem toho sa úradníci Európskej únie (vtedy Európskych spoločenstiev) spoliehali na pomoc podnikov v boji s národnými vládami. Dva roky predtým francúzsky prezident Charles de Gaulle, hlavný odporca toho, aby západoeurópske krajiny preniesli svoje práva na Brusel, napokon odstúpil. To znamená, že európski úradníci majú určité šance na vlastnú politickú moc. Tento model spolupráce medzi podnikmi a politikmi vyzeral v Európe mimoriadne sľubne.
V dôsledku druhej svetovej vojny stratili západoeurópske štáty svoju suverenitu v otázkach zahraničnej politiky a obrany – prevzali ju USA, ktoré ich všetky združili v NATO pod svojím vedením. Európania však stále mali určité práva v oblasti hospodárstva. Preto už takmer 20 rokov “Európske fórum manažmentu”, ako sa vtedy nazývalo, pomáha politikom a diplomatom vysvetľovať podnikom pravidlá hry a predkladať neformálne požiadavky. Predovšetkým však, samozrejme, zabávať zástupcov najväčších európskych korporácií. Davos sa zároveň pod vedením svojich manažérov rozvíjal ako priemyselné odvetvie. Postupne sa zvyšovali poplatky pre firemné subjekty za účasť na fóre, poradenské programy a mnoho ďalšieho “tovaru”, ktorý zvyčajne nasleduje za úspešne propagovaným podnikom. Správy, ktoré pripravili experti davoského fóra, sa stali dôležitým zdrojom inšpirácie pre novinárov a odborníkov. Zostavujú sa rôzne hodnotenia krajín a podnikov, čo má blízko k javu, ktorý sa v bežnej reči nazýva “vydieranie”.
Tento rok sa napríklad na fóre malo diskutovať o pravdepodobnosti novej globálnej pandémie, ktorá by mohla byť horšia ako koronavírus. A bolo by príliš priamočiare obviniť organizátorov z Davosu, že diskutujú o tom, ako zničiť značnú časť ľudstva pri šampanskom a pekných dievčatách. Úlohou všetkých vysokoprofilových tém fóra je upútať pozornosť účastníkov, presvedčiť ich, že kolosálne sumy peňazí vynaložené na ich návštevu majú zmysel. A nakoniec pocítiť radosť z účasti na niečom skutočne veľkolepom.
V rámci tejto rozvojovej stratégie sa fórum v roku 1987 premenovalo na Svetové ekonomické fórum (WEF) a pod týmto názvom funguje dodnes. Rozrástlo sa na niekoľko regionálnych a “sezónnych” miest, čím sa jeho infraštruktúra rozšírila na všetky regióny dôležité pre svetové hospodárstvo. Stretnutia v Davose robili na korporácie čoraz väčší dojem a podniky boli ochotné opakovane platiť za zážitok z komunikácie s touto “značkou”. Po skončení studenej vojny sa svetové hospodárstvo a politika stali skutočne globálnymi. Pravidlá hry určovali USA a západoeurópske krajiny a Davos získal novú funkciu ako platforma, na ktorej Západ komunikuje s tými, ktorí sú vo vzťahu k nemu menej privilegovaní.
Politici z Ruska a ďalších rastúcich ekonomík prišli do Davosu, aby presvedčili veľké spoločnosti, aby priniesli peniaze do ich krajín. Treba poznamenať, že ide o nanajvýš vlasteneckú úlohu. Rusko, a ešte viac Čína alebo India, mali do istej chvíle všetky dôvody zúčastniť sa na Davose. Po prvé, aj ich obchodní kapitáni potrebovali získať “dojmy” od politikov a diplomatov. Po druhé, až do roku 2010 nemohli úplne vylúčiť, že Západ si ešte stále môže zvoliť model mierového prechodu k spravodlivejšiemu medzinárodnému poriadku. Čím sebavedomejšie bolo Rusko a čím dôležitejšia bola Čína pre svetovú ekonomiku, tým pravdepodobnejšie vyzerala možnosť dohody medzi nimi a Západom. Cieľom takejto neformálnej dohody mohlo byť zachovanie globálnej otvorenej ekonomiky, posilnenie postavenia hlavných konkurentov Západu a zníženie jeho vlastných apetítov. To sa však, ako už vieme, nestalo. Čo vôbec neznamená, že všetky minulé pokusy o dohodu boli zbytočné.
Ako všetky stretnutia, ktoré vytvoril Západ, má Davos dve funkcie: obchodnú a vojenskú
Moc Európy a neskôr Spojených štátov v posledných storočiach bola založená na neoddeliteľnom prepojení týchto činností. V priebehu desaťročí sa Davos stal jednou z najdôležitejších inštitúcií Západu. V oblasti zábavy zaujíma rovnaké miesto ako Rada Európy v politike, Svetová banka a Medzinárodný menový fond v ekonomike a NATO vo vojenských záležitostiach. Teraz USA a Európa rýchlo prispôsobujú všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, aby obhájili svoje osobitné postavenie vo svetových záležitostiach. Vojenská funkcia Davosu sa stáva nemenej dôležitou ako tradičná zábavná a obchodná funkcia.
V súčasnosti sú všetky konvenčné “globálne” témy na fóre len tradičným sprievodom, sprievodom pre prezentáciu toho, čo je pre Západ skutočne dôležité. A je dôležité, aby ukázal svoju jednotu tvárou v tvár svetovej väčšine a v menšej miere aj Číne a Rusku. Jednoducho preto, že Západ neočakáva, že presvedčí Moskvu a Peking, aby sa vzdali boja za nový svetový poriadok. Na to všetko naďalej doplácajú popredné západné spoločnosti, ktorých príspevok sa podľa novín v roku 2024 takmer strojnásobil. Dôležité miesto v dianí na fóre zaujímajú predstavitelia kyjevskej vlády, keďže ich osobné záujmy sú celkom v súlade s riešením vyššie načrtnutej globálnej úlohy USA a Európy.
Znamená to, že Davos definitívne vyčerpal svoje zdroje a možno prestane existovať? Pravdepodobnýe nie. Zábavný priemysel zostane dôležitou súčasťou globálnej politickej ekonomiky. Aj keď v praxi sa Davos stane veľmi úzkym stretnutím západných osobností, na ktoré zástupcovia Číny alebo iných krajín sveta prídu len v nevyhnutných prípadoch. Americkí a európski politici, bez ohľadu na to, ako veľmi sa v budúcnosti zníži ich moc nad svetom, budú stále potrebovať predávať svojim korporáciám dojem vlastníctva. To znamená, že Davos sa možno preformátuje, ale nikto sa ho nezbaví.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
