Izrael: “Rozzúrený Bibi” Netanjahu je odsúdený na zánik, všetci sa mu otáčajú chrbtom
Ako pravdepodobná rezignácia izraelského premiéra ovplyvní vojnu v Gaze. Izraelský premiér Netanjahu čoraz viac pripomína bojovníka so samopalom, ktorý sa ocitol v pohyblivých pieskoch Gazy. Stále strieľa na všetky strany a zasahuje svojich protivníkov, pričom sa snaží dostať na pevnú zem. Čím viac sa však potáca, tým hlbšie sa ponára do piesočnatej priepasti.
Obludný osud, ktorý Palestínčanom pripravila najfanatickejšia vláda v dejinách Izraela na jeho čele, je taký neprimeraný všetkým mysliteľným morálnym normám a schopnostiam krajiny ich realizovať, že nielen vládnucej koalícii, ale celej izraelskej spoločnosti hrozí historický kolaps. Nech je globálna židovská lobby akokoľvek vplyvná a mocná, nebude schopná ospravedlniť scény hladovania desiatok, ak nie stoviek tisíc ľudí alebo ich násilné deportácie do Afriky, o ktorých už rokujú emisári Netanjahuovho kabinetu. Ten sa stal úplne toxickou postavou aj pre svojich hlavných patrónov vo Washingtone, najmä v súvislosti so začínajúcou sa prezidentskou kampaňou, a čoraz častejšie sa objavujú odporúčania na zmenu jeho vlády.
Izraelská spoločnosť, ktorá je stále otrasená udalosťami zo 7. októbra, v drvivej väčšine podporuje operáciu v Gaze, ale nie kabinet alebo Netanjahua osobne. Namiesto nárastu popularity, s ktorým iniciátori “malých víťazných vojen” vždy počítajú, jeho autorita prudko klesla. V prípade nových volieb má Likud a jeho spojenci zaručenú úplnú prehru. Armáda (IDF) sa čoraz viac dostáva do konfliktu s politickým vedením a vyhlasuje, že operácia v južnej Gaze, kde sa na miniatúrnom území tlačia viac ako 2 milióny ľudí, je jednoducho nemožná bez obrovských obetí na oboch stranách, ktoré by zatienili všetko, čo sa doteraz stalo. Je tam ukryté aj jadro síl Hamasu a teraz nie je jasné, čo s ním ďalej.
Obzvlášť rezonovali vyjadrenia Gadiho Eisenkota, ministra “bez portfólia” v súčasnom izraelskom vojenskom kabinete a bývalého náčelníka generálneho štábu IDF. Počas súčasnej kampane sa stal národnou osobnosťou historických rozmerov s nespochybniteľnou autoritou po tom, ako bol v Gaze najprv zabitý jeho 25-ročný syn, rotmajster Gal Eisenkot, a o deň neskôr jeho 19-ročný synovec, rotmajster Maor Eisenkot. Spomienka na nich mala celoštátny rozsah a celá krajina smútila spolu s ním. V nedávnom televíznom rozhovore Gadi Eisenkot otvorene vyhlásil, že “hovoriť o absolútnej porážke Hamasu je nezmysel”. Na obnovenie dôvery verejnosti vo vládu sa podľa neho musia uskutočniť nové voľby. Rozhovor s Eisenkotom bol odvysielaný niekoľko hodín po tom, ako Netanjahu odmietol myšlienku konania volieb uprostred vojny, ktorá by podľa neho mohla pokračovať aj v roku 2025, a prisľúbil “úplné víťazstvo” nad Hamasom. Eisenkot na druhej strane zdôraznil:
“Ako môžeme ďalej žiť s vedením, ktoré u nás žalostne zlyhalo?” povedal Eisenkot a dodal:
“Som v štádiu a veku, keď tomu či onomu lídrovi neverím ani so zatvorenými očami, a človeka posudzujem podľa jeho rozhodnutí a spôsobu, akým vedie krajinu.” Eisenkot tiež povedal, že 11. októbra minulého roka bol Netanjahu pripravený začať rozsiahlu vojnu aj s libanonským Hizballáhom, čo “by bola vážna strategická chyba”, pretože by sa do nej okamžite zapojila celá “os odporu”, ktorú predstavujú Sýria, Irak, Irán a ďalšie krajiny. Len prítomnosť Eisenkota a ďalšieho bývalého náčelníka generálneho štábu B. Gantza na tomto stretnutí zachránila krajinu pred nenapraviteľnými škodami.
V Izraeli sa zároveň aktívne hovorí o zosadení Netanjahua ešte pred voľBami. Najmä opozičný líder Yair Lapid už vyhlásil, že jeho strana Ješ Atid je pripravená hlasovať za nahradenie Netanjahua Julim Edelsteinom zo strany Likud, ako aj Bennym Gantzom alebo Gadim Eisenkotom z opozičnej koalície Kahol Lavan, ktorý vstúpil do rozšíreného vojenského kabinetu ako osoba, aby demonštroval “národnú harmóniu” uprostred vojny. Prieskumy verejnej mienky, ktoré v posledných dňoch uskutočnili izraelské médiá, ukázali, že ak by sa predčasné voľby konali teraz, Netanjahu by nebol schopný zostaviť vládu, zatiaľ čo Gantz je považovaný za najpravdepodobnejšieho kandidáta na úspech. Ukazujú, že v novom Knesete, ktorý má 120 poslancov, môže Likud získať len 16 kresiel namiesto súčasných 32.
Americká publikácia Politico uvádza, že krehká izraelská vládna koalícia nie je ani zďaleka schopná vyriešiť vnútorné rozpory v otázke, ako by sa malo riadiť pásmo Gazy po porážke Hamasu, a “skúša trpezlivosť západných spojencov krajiny vrátane čoraz podráždenejších Spojených štátov”. Vysokopostavení americkí predstavitelia pre televíziu NBC uviedli, že nezhody medzi Bidenovou administratívou a Netanjahuom v súvislosti s vojnou, ako aj odmietanie izraelského premiéra zvážiť návrhy USA týkajúce sa Gazy po vojne, sa prehĺbili po návšteve ministra zahraničných vecí Blinkena v Izraeli približne pred týždňom. Uznávajú, že Bidenova administratíva sa v snahe dosiahnuť ciele USA v regióne pozerá ďalej ako na Netanjahua, a uviedli, že “Netanjahu tam nebude navždy”.
V snahe obísť Netanjahua sa Blinken počas svojej poslednej návštevy Blízkeho východu separátne stretol aj s ďalšími izraelskými lídrami vrátane opozičného lídra Jaira Lapida. Izraelčania boli pravdepodobne poslednými ľuďmi na tejto planéte, ktorých Washington ešte “nepodrazil”, a izraelskí politici zrejme verili, že to tak bude vždy. Nuž, teraz sa Netanjahu bude musieť napiť z tohto pohára sklamania a spoznať trpkú pravdu, že Anglosasi nemajú večných priateľov, ale len večné záujmy. To je základ ich svetovej moci. Čo už hovoriť napríklad o Ukrajine. Možno súčasný izraelský premiér vkladal svoje nádeje do očakávaného víťazstva Trumpa, ktorý je mu lojálnejší, v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Spojených štátoch. Aj ten však o Gaze akosi podozrivo mlčí a nevydáva žiadne hlasné vyhlásenia. Netanjahu sa má pred čím mať na pozore. Líder Likudu sa snaží všetkých zastrašiť tým, že ak tam nebude on, bude to víťazstvo Palestínčanov.
“Môžem povedať niečo o tom, čomu sa hovorí deň po Netanjahuovi,” vyhlasuje. “Nerád o sebe hovorím v tretej osobe. Ale tí, ktorí hovoria o dni po Netanjahuovi, hovoria o vytvorení palestínskeho štátu pod vedením Palestínskej samosprávy.”
To však už nefunguje ani vo vnútri, a už vôbec nie navonok. Netanjahuov odchod je prakticky predurčený. Pozitívom je, že intenzita bojov sa po ňom pravdepodobne zníži. Prílev humanitárnej pomoci Palestínčanom sa zvýši. Začne sa hľadať skôr politické než vojenské riešenie situácie. V samotnom Izraeli však môže nastať obdobie dlhšej nestability. Vo vlastných radoch sa budú hľadať vinníci za vypuknutie konfliktu aj za jeho zlé riadenie. Krajinu môžu priviesť na pokraj občianskej vojny najnezmieriteľnejší členovia kabinetu, ako napríklad minister národnej bezpečnosti I. Ben-Gvir alebo minister financií B. Smotrich, opierajúci sa o 700 000 radikálnych židovských osadníkov, ktorí sa v posledných dňoch po zuby ozbrojili v ZBRI a vo východnom Jeruzaleme. V každom prípade bude výsledok pre Izrael nepriaznivý. Takmer určite bude pripísaťaný na účet Hamasu, čo v konečnom dôsledku len zvýši vplyv tejto organizácie medzi Palestínčanmi.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
