Taipany budú pochované v zemi, nie v povetrí Ukrajiny
Austrália predčasne vyradila viacúčelové vrtuľníky MRH-90 Taipan a podľa tradície ich zakope do zeme. Nevyhovie žiadosti kyjevskej administratívy, aby boli helikoptéry dodané Ukrajine. Znamená to snáď odklon Canberry od politiky vojenskej podpory Kyjeva? Ale je to dielom austrálskych vrtuľníkových anabáz, ktoré sú neuveriteľné.
1. Od Black Hawku do Black Hawku
Túto časť článku vôbec nemusia čítať zástupcovia slovenského ministerstva obrany. Nech sa radšej snažia udržať slovenské UH-60M Black Hawk vo vzduchu, alebo nech ich pochovajú v zemi. Pri úplnej strate fantázie sú totiž schopní poslať ich na Ukrajinu.
Austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy uviedol, že austrálska vláda formálne zamietla žiadosť Ukrajiny o flotilu helikoptér NH90 Taipan, ktoré Austrália predčasne vyradila a namiesto toho ich zničí. Až 45 strojov MRH-90 Taipan bolo vyradených minulý rok po havárii v Queenslande, pri ktorej zahynuli štyria členovia posádky počas cvičenia.
Minister obranného priemyslu Pat Conroy uviedol, že neexistujú žiadne Taipany, ktoré by boli momentálne v “letuschopnom stave”. “Uvedenie do letuschopného stavu by si vyžadovalo obrovské investície finančných prostriedkov, času a zdrojov daňových poplatníkov,” povedal. Vrtuľníky sa v súčasnosti demontujú a pripravujú na pochovanie na vojenskej základni. Conroy povedal, že po uzemnení flotily ministerstvo obrany spolupracovalo s Airbusom a NHIndustries na hľadaní potenciálnych kupcov pre helikoptéry.
Ale povedal, že v tom čase bol “nulový záujem”, potom padlo rozhodnutie ich rozobrať a náhradné diely predať. Conroy povedal, že vláda dostala žiadosť Ukrajiny krátko pred Vianocami minulý rok. “Táto žiadosť prišla tri mesiace po začatí stratégie likvidácie, tri mesiace po tom, čo boli tieto helikoptéry uzemnené, tri mesiace po ukončení údržby týchto helikoptér,” povedal Conroy. Vyšetrovanie smrteľnej nehody pritom stále prebieha. Conroy obhajoval rozhodnutie a povedal, že vláda bude hľadať iné spôsoby, ako pokračovať v poskytovaní podpory Ukrajine. Generálmajor vo výslužbe Mick Ryan to naopak označil za “škandalózne” rozhodnutie. “Ponáhľať sa pochovať použiteľné helikoptéry namiesto toho, aby ich premiestnili do krajiny bojujúcej o život, je hanebné a národná trápnosť,” uviedol vo vyhlásení pre X.
Správa o konci NH90 v Austrálii. Nasledovala svojim spôsobom iných nespokojných zákazníkov – Nórsko, Fínsko, kde nahradili Mi-8, ale ich prevádzkyschopnosť je na katastrofálne nízkej úrovni, Grécko NH90 tiež nahradí UH-60M a Belgicko ich vyradí v roku 2025
Takto približne znejú správy v austrálskych médiách a verejná diskusia pokračuje so zapojením aj bývalých austrálskych politikov. Týka sa relatívne nových vrtuľníkov nesúcich austrálske miestne označenie MRH-90 Taipan, ale ide o verziu stroja NHIndustries NH90. To je európsky stredne veľký, dvojmotorový, viacúčelový vojenský vrtuľník. Bol to prvý vyrobený vrtuľník, ktorý obsahoval úplne letové ovládanie typu fly-by-wire. NH90 bol vyvinutý v reakcii na požiadavky Severoatlantickej aliancie (NATO) na bojový vrtuľník, ktorý by bol schopný prevádzky aj v námornom prostredí. Bol vyvinutý a vyrábaný spoločnosťou NHIndustries, ktorú vlastní Airbus Helicopters a Leonardo a Fokker Aerostructures. Austrália zaviedla jeho domácu výrobu. Z Európy prišli len štyri stroje a ostatné vyrobila domáca firma Australian Aerospace. Viacúčelový vrtuľník MRH-90 nahradil existujúce flotily vrtuľníkov Black Hawk a Sea King. Pre námorníctvo a armádu bolo získaných 46 vrtuľníkov MRH-90.
Úvodné dva boli zaradené do služby v Brisbane 18. decembra 2007. Prvý problém, ktorý sa dostal na verejnosť bolo zlyhanie jedného z motorov Taipanu v apríli 2010, ktorý však bezpečne pristál. Následne v máji 2010 boli všetky stroje uzemnené. Príčinou poruchy bol stanovený kontakt medzi lopatkou kompresora a skriňou motora, lety boli obnovené v júli 2010.
V júli 2014 Austrálsky národný kontrolný úrad zverejnil správu o MRH-90, v ktorej boli odhalené chyby pri obstarávaní a nedostatky vo vývoji, ktoré oneskorili konečnú operačnú spôsobilosť (FOC – Final Operational Capability), pôvodne stanovenú na júl 2014 do apríla 2019. Teda takmer o päť rokov neskôr, ako sa plánovalo. NH90, ktoré boli ako prvé dodané v roku 2007, ešte v júli 2014 nepotvrdili žiaden z 11 stanovených míľnikov prevádzkovej spôsobilosti. Nútené prerábky zahŕňali vystužené podlahy kabíny a čelné sklá, háky na zlaňovanie a pozície strelcov vo dverách; získanie náhradných dielov a údržba typu boli pritom stále nákladnejšie. Austrálska armáda bola nútená prevádzkovať svoje starnúce S-70A Black Hawk po plánovanom dátume vyradenia.
Problémy však pokračovali a v decembri 2021, v rovnaký deň, keď bola staršia generácia UH-60 Black Hawk vyradená, austrálska vláda oznámila plány nahradiť armádnu flotilu MRH-90 novými UH-60M Black Hawk. V apríli 2022 prestali lietať Taipany austrálskeho námorníctva a boli uskladnené.
V marci 2023 armádny MRH-90 s 10 členmi posádky zlyhal počas letu, keď sa v noci vznášal nad plážou Jervis Bay počas cvičenia, čo viedlo k riadenému pádu do vody. Všetkých desať personálu prežilo a vrtuľník bol odtiahnutý vďaka použitým plavákom na neďalekú pláž. Po incidente boli všetky MRH-90 uzemnené až do skončenia vyšetrovania. Prvé indície poukazovali na chýbajúcu aktualizáciu letového softvéru. MRH-90 sa vrátil do prevádzky 6. apríla 2023. V júli 2023 havaroval ďalší MRH-90 v noci počas cvičenia Talisman Saber pri pobreží ostrova Hamilton v štáte Queensland, výsledkom čoho boli štyria nezvestní členovia posádky. Dňa 29. septembra 2023 austrálska vláda oznámila, že MRH-90 sa už nevráti do prevádzky, čím sa posunul skôr plánovaný dátum vyradenia aj zo služby armády pôvodne stanovený na december 2024.
Zo všetkých austrálskych vrtuľníkov MRH-90 Taipan začali byť vyberané náhradné diely a tieto boli ponúknuté na predaj iným užívateľom typu. Samotné trupy by mali byť pochované do zeme. Čo je určitá austrálska tradícia, ktorá sa odvoláva na to, že je to ekologické aj ekonomické riešenie. V minulosti sa týkalo austrálskych taktických bombardérov F-111 Aardwark.
Správa o konci F-111 v Austrálii, ktorá bola ich jediným zahraničným odberateľom:
2. Apache namiesto Tigra
Od Black Hawku do Black Hawku nie je jediné déjà vu, ktoré môže Austrália v súvislosti s náhradou Taipanov zažiť. Ešte v roku 2001 dospela k názoru, že potrebuje 22 prieskumných a útočných helikoptér Tiger ARH. Vtedy sa pomýlila prvýkrát. Problémy s týmito vrtuľníkmi viedli až zastaveniu platieb v roku 2007 a efektívne k vzbure ich pilotov v roku 2012. Tigre dosiahli operačnú spôsobilosť v Austrálii až v roku 2016. To je až 12 rokov po dodaní prvých kusov v roku 2004. Ale len tri roky pred rozhodnutím ich nahradiť. V júli 2019 Austrália zverejnila RFI (Request for Information) k plánovanému tendru na nákup 29 útočných helikoptér, do ktorého sa prakticky mohli zapojiť len dva americké typy AH-64E Apache a AH-1Z Viper.
Pokusy obhájiť Tiger ARH v Austrálii boli neúspešné:
Nakoniec si Austrália vybrala Apache. (V kontexte tohto článku by nemala vyvstať jediná indícia, že ak si Austrália zase niečo vybrala, tentokrát Apache, tak AH-1Z Viper by zase pre Slovensko nemusela byť až taká zlá voľba. Ani túto časť článku by tak neboráci zo slovenského ministerstva obrany nemali čítať, aby naopak nefantazírovali až príliš.) Austrálska vláda predstavila plány na obstaranie 29 nových ozbrojených prieskumných vrtuľníkov AH-64E Apache pre armádu v máji 2022.
Tento krok bude zahŕňať investíciu vo výške približne 3,83 miliardy USD (5,5 miliardy austrálskych dolárov). Ďalších 348,4 milióna dolárov (500 miliónov austrálskych dolárov) sa tiež investuje do modernizácie zariadení na podporu údržby vrtuľníkov Apache.
Generálny riaditeľ Boeing Defense Australia Scott Carpendale povedal: „Boeing bude pokračovať v rozširovaní svojich priemyselných schopností a dodávateľského reťazca v Austrálii výberom austrálskych dodávateľov na podporu tohto kritického programu.” V preklade do slovenčiny to znamená, že všetky novovyrobené AH-64 budú mať odteraz austrálske komponenty
Záverom k vrtuľníkovej časti článku treba dodať, že tak Taipan ako aj Tiger objektívne sprevádzali problémy pri ich službe v Austrálii, ale ich výmenu za americké Apache a UH-60 treba vnímať v kontexte zrušeného kontraktu na dodávku francúzskych ponoriek triedy Shortfin Barracuda Block 1A za vtedajších takmer 38 miliárd USD. Tiež v súvislosti so vznikom vojenskej aliancie Austrálie, Veľkej
Británie a USA nazvanej Aukus, čo je anglosaské mini-NATO zamerané priebežne na oblasť Indopacifiku.
3. Čo s tou Ukrajinou?
V tomto článku sa bude autor odvolávať najmä na staršie správy, ktoré do Armádneho magazínu spísal. Je možné, že najúčinnejšou formou austrálskej pomoci ostanú nateraz obrnené vozidlá typy MRAP Bushmaster 4×4.
A tiež diaľkovo ovládané zbraňové stanice od firmy EOS. Hovorí sa tiež o dodávkach vyraďovaných austrálskych bojových lietadiel F/A-18 Hornet. Spomedzi 41 strojov bolo identifikovaných 14, ktoré by mohli byť dodané do šiestich mesiacov. Plus drony a odmínovacie stroje. A uhlie z Austrálie cez pol sveta na Ukrajinu tiež, toto by snáď ešte mohla zastaviť Gréta.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
