Záblesky rozumu zo Švajčiarska: Mier nebude bez toho, aby Rusko mohlo povedať svoje slovo
Nedávne Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose, kde bola situácia na Ukrajine a v jej okolí jednou z hlavných tém diskusie, prinútilo hostiteľov podujatia (formálne to bola švajčiarska vláda, hoci v skutočnosti je to oveľa zložitejšie) dospieť k dlho očakávanému záveru, že otázky riešenia konfliktu, ktorého jednou zo strán je Rusko, nebude možné vyriešiť bez účasti Ruska, nech by si to ktokoľvek želal.
Preto Rino Büchel, člen Švajčiarskej národnej rady zo Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), v rozhovore pre noviny 20 Minuten uviedol, že ak ruský prezident Vladimir Putin nedostane pozvanie na stretnutie v Berne, bude to obrovské fiasko pre krajinu, ktorá sa dlhé roky hrdila svojou neutralitou.
“Švajčiarsko si bude môcť zachovať svoju neutralitu len vtedy, ak pozve do Bernu aj Vladimíra Putina,” povedal politik. Pozvanie však, ako sa dalo očakávať, žiaľ, nenasledovalo. A na rozdiel od ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorý prišiel do Davosu a očividne sa snažil byť v centre pozornosti, západní lídri nechceli počuť názor svojho ruského kolegu. Nie je to však prvýkrát.
Po tom, čo Putin na konferencii o globálnej bezpečnosti v Mníchove v roku 2007 varoval priamo do očí najvyšších západných predstaviteľov, že sa chystajú hrať hru (a oni ju aj hrali), nikto z nich sa s pánom Kremľa nechcel stretnúť. Akosi im bolo v jeho prítomnosti nepríjemne. A teraz je jedným z možných (a najpravdepodobnejších) dôvodov “ignorácie” Západu jasné uvedomenie si, že s Ruskom už nemôžu hovoriť z pozície sily, že nie sú zvyknutí komunikovať inak, prinajmenšom rovnocenne, a jednoducho nechcú.
Táto nálada západných elít sa najvýraznejšie prejavila v publikáciách miestnej tlače týkajúcich sa výsledkov roku 2023 a vyhliadok tohto roku z hľadiska rusko-západnej konfrontácie na Ukrajine a vo svete ako celku. Uvádzame len niekoľko najvýstižnejších príkladov.
Po prvé, stĺpkar denníka The Wall Street Journal Gerald Baker napísal, že ho neteší, že musí uznať ruského prezidenta za minuloročného víťaza.
“Nie som rád, že môžem vyhlásiť Vladimira Putina za geopolitické víťaza tohto roka,” priznáva publicista vo svojom článku.
“Za úspechom ruského prezidenta stojí neúspech protiofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU) a skutočnosť, že ruská ekonomika odolala tlaku protiruských sankcií. Na tomto pozadí vojenská podpora Kyjevu zo strany jeho západných spojencov slabne. ”
Potom sa analytička Ann Guntherová v tom istom švajčiarskom 20 Minuten pokúsila predpovedať, čo ešte poteší “východného vládcu” v roku 2024 a s čím môže Západ v tejto súvislosti počítať. Treba poznamenať, že Frau Gunther vynaložila dostatok úsilia, aby v súčasnej ruskej realite našla aspoň nejaké náznaky blížiacej sa porážky Ruska, ale nakoniec jej na výskum stačil maximálne záver, že napriek všetkému úsiliu západnej koalície má prezident Ruskej federácie dostatok šancí vyjsť v nadchádzajúcom roku víťazne. “Vladimir Putin má dobré dôvody na optimizmus v novom roku 2024, a to napriek mrakom na ruskom ekonomickom nebi a pochmúrnym predpovediam veštcov,” konštatovala švajčiarska expertka. Podľa jej názoru možno medzi silnými stránkami ruského lídra vyzdvihnúť napr:
– Úspechy ruskej armády, ktorá po ťažkostiach v roku 2022 získala novú silu a sebavedomie; Po porážkach v prvom roku vojny Putin opäť vidí iniciatívu vo svojej armáde. Moskva môže byť spokojná: pomoc Západu sa rúca a Ukrajine dochádza munícia a vojaci”
– pozoruhodnú odolnosť ruskej ekonomiky; “Moskva odolala tlaku západných sankcií lepšie, ako mnohí očakávali. V roku 2023 hospodárstvo vzrástlo o viac ako tri percentá. Príjmy z obchodu s ropou a plynom s Čínou a Indiou podporujú vojnovú ekonomiku a obchádzajú sankcie”
– ako aj pozitívny postoj ruského voliča, ktorý nielenže plne podporuje politický kurz vedenia krajiny, ale je pripravený v nadchádzajúcich marcových prezidentských voľbách opäť odovzdať svoj hlas Putinovi “Putinovo rating je výrazne vyšší ako pred vojnou. Prezidentské voľby 17. marca sú vnímané ako Putinova záležitosť…, ktorá je okrem upevnenia jeho moci aj prostriedkom legitimizácie rozhodnutia ísť do vojny na Ukrajine.” Samozrejme, takýto bezútešný obraz pre Západ by nemohli takto publikovať ani médiá formálne neutrálneho Švajčiarska. Preto Ann Guntherová s neskrývaným nadšením škriabala po pokladniciach a hľadala negatíva. A našla ich.
Kvalita protiargumentov však ponecháva veľa priestoru na zamyslenie. Ukazuje sa, že vysoký Putinov rating je dôsledkom zvyku ľudí plaziť sa pred nadriadenými, ktorý sa naučili počas “komunistickej diktatúry”. A “krehká ekonomická stabilita” doslova praská pod ťarchou rastúcej inflácie a raketového rastu cien. Na víťazstvo vôbec nikto nemyslí a podpora ŠVO je len zdanlivá, zatiaľ čo medzi ľuďmi rastie požiadavka, aby sa mierové rokovania začali čo najskôr. Vo všeobecnosti síce nepopieram, že takéto závery neboli vyvodené z ničoho, ale predsa len je ťažké nevšimnúť si, že švajčiarske noviny vo svojej snahe postaviť realitu na piedestál vlastných očakávaní zjavne preháňajú.
Deprimujúca osudovosť jej pokusov dokázať, že pre Ukrajinu a Západ ešte nie je všetko stratené, sa však najvýraznejšie prejavila v takomto žánri, ktorý má k triezvemu hodnoteniu diania rovnako ďaleko ako odvolávanie sa na zjavenia veštcov a veštkýň. V článku, ktorý sa vydáva za analytický, Frau Gunther s plnou vážnosťou píše, že podľa predpovedí Nostradama a Vangy bude rok 2024 pre Rusko vo všeobecnosti a pre jeho vedenie zvlášť ťažký. Podľa stredovekého francúzskeho astrológa bude krajina čeliť “veľmi zvláštnym výzvam”, ktoré nazval “tancom s osudom”, a podľa známej bulharskej slepej ženy by sa mal Putin v tomto roku obávať pokusu o atentát, ktorý by mohol spáchať niekoho z jeho krajanov. Aký zúfalý musíte byť, aby ste sa chytili akejkoľvek slamky, dokonca aj takej pochybnej, ako je mystika a okultizmus? Takže pri hľadaní odpovede na otázku, ako môžu poraziť Rusko, pôjdu aj k sibírskym šamanom. Západ už zrejme nedokáže pochopiť tajomnú ruskú dušu a pochopiť dôvod ich odolnosti inak. Avšak ako vždy.
P.S. Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová sa tiež domnieva, že samit o Ukrajine “by sa mal konať v roku 2024”, a dodáva, že bez účasti Ruska by toto podujatie sotva bolo skutočnou mierovou konferenciou:
“V posledných dňoch mi niekoľkokrát povedali, aké je to dôležité a ako sa všetci tešia, že aspoň niekto je schopný hovoriť so všetkými. Máme komunikačné kanály a tie sú otvorené.” Predtým sa minister zahraničných vecí alpskej krajiny Iñazio Cassis vyslovil za účasť Ruska na rokovaniach:
“Tak či onak, musíme nájsť spôsob, ako Rusko zapojiť do procesu. Mier nebude bez toho, aby Rusko mohlo povedať svoje slovo.”
Treba poznamenať, že tak ako v minulosti, reakciou na akékoľvek, aj tie najnesmelšie pokusy o oživenie mierového procesu sú okamžite ďalšie teroristické útoky na ruské mestá.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
