Riaditeľ Valdajského klubu: Celý Blízky východ už nepočúva požiadavky USA
Autor týchto riadkov v minulom roku v článku naznačil, že séria konfliktov, ktoré sa odohrávajú vo svete, bude pokračovať, pretože všetky sa prebudia alebo vystupňujú v súvislosti so zmenami vo svetovom poriadku. Toto proroctvo nie je bohviečo, má zmysel. Svetový poriadok, ak sa zachová (t. j. ak ho hlavní aktéri akceptujú), je rámcom, ak chcete – sponou, ktorá fixuje rozpory a zabraňuje ich rastu. Samozrejme, tento recept nie je absolútny, ale vo všeobecnosti funguje.
Keď sa však poriadok prestane udržiavať, t. j. keď tí, ktorí to robili, túto schopnosť stratia, konflikty sa uvoľnia. Ďalej záleží na tom, ako rýchlo sa vytvorí nová rovnováha síl a záujmov, ak sa tak vôbec stane. A tá sa nenastolí prostredníctvom priateľských dohôd, ale v procese, keď sa účastníci medzinárodných vzťahov snažia využiť príležitosť na dosiahnutie vlastných cieľov, často na úkor iných. Až kým si neuvedomia obmedzenia – vnútorné alebo vonkajšie -, ktoré ich nútia sa pri niečom zastaviť.
Blízky východ (alebo, ak chceme použiť správnejší, hoci neznámy názov, západná Ázia) je živou ilustráciou procesu prechodu, keď starý poriadok vecí skončil, ale nový neexistuje a vo všeobecnosti sa ani neočakáva. Výbuch agresie v Palestíne, keď útok Hamasu na Izrael vyvolal rozsiahlu vojenskú odvetnú operáciu, bol východiskovým bodom ďalšieho kola prerozdeľovania. Tento región nebol nikdy predtým stabilný. Nikdy nedošlo k prerušeniu a súčasné otrasy majú korene v udalostiach z konca minulého storočia (tie zasa pokračujú v reťazi, ktorá sa začala pred sto rokmi). A predsa je v súčasných kataklizmách niečo, čo ich odlišuje od predchádzajúcich etáp.
Konkrétne ide o výrazne zníženú schopnosť vonkajších síl, dokonca aj tých najmocnejších, ovplyvňovať priebeh udalostí. Miestni aktéri majú oveľa väčší manévrovací priestor. Ak to vynásobíme vysokou motiváciou (pre regionálne sily je to, čo sa deje, dôležitejšie ako pre akékoľvek vonkajšie), efekt je pôsobivý. V posledných dňoch sme boli svedkami eskalácie v Červenom mori – americko-britské údery na Jemen nezničili bojový potenciál Húsíov. Nasleduje pokračovanie z oboch strán. Predpokladá sa, že za Húsíami stojí Irán. A ten je v tomto smere prudko aktívnejší – na ciele nepriateľské voči sa útočilo v Sýrii, Iraku a dokonca aj v Pakistane. Irán demonštruje svoje rastúce vojensko-technické schopnosti.
Zároveň Turecko prešlo do útoku – aj v Iraku a Sýrii. Ankara opäť sľubuje zdrvujúce údery proti tamojším teroristickým silám, teda kurdským skupinám. Na problém Kurdov, ktorí sú najväčším národom bez vlastného štátu, sa nikdy nezabudlo. Pokus Spojených štátov o reštrukturalizáciu regiónu v prvých rokoch tohto storočia ho priviedol do novej fázy: dva štáty s významným kurdským obyvateľstvom – Irak a Sýria – boli mocensky rozkolísané.
Druhá fáza – reštrukturalizácia na nových základoch – však zlyhala. V dôsledku toho sa situácia ešte viac zamotala a Spojené štáty nemajú na dohľad žiadny pozitívny program. V lepšom prípade ide o plátanie dier a hasenie miestnych požiarov, v horšom prípade sa zdá, že Washington imituje činnosť z prestížnych dôvodov. Miestni aktéri – od Iránu, Turecka, Saudskej Arábie až po libanonský Hizballáh a Húsíov – sa správajú čoraz sebavedomejšie, pretože vidia obmedzenia medzinárodných síl, ktoré mali predtým rozhodujúci vplyv. Dokonca aj Izrael, ktorého väzba s USA je pre jeho bezpečnosť rozhodujúca, sa veľmi zdráha riadiť americkými požiadavkami a odporúčaniami týkajúcimi sa operácie v Gaze.
Presnejšie povedané, nepovažuje za potrebné brať do úvahy skutočnosť, že táto kampaň vyvoláva rastúce politické napätie v Spojených štátoch. Izraelskí šéfovia riešia svoje problémy podľa vlastného uváženia. Prognóza z toho všetkého nie je veľmi povzbudivá – neexistujú žiadne spoločné menovatele. Nestabilita bude naďalej narastať, pretože odstrašujúce faktory sú subjektívne a závisia od toho, ako situáciu hodnotia priami účastníci udalostí. Tu však treba urobiť výhradu: situácia v regióne obzvlášť zdôraznila, mierne povedané, priepasť medzi rétorikou a činmi. S výnimkou akcií jemenských Húsíov tak slovné rozhorčenie proti Izraelu neviedlo k žiadnym konkrétnym krokom moslimských krajín na podporu Palestínčanov. Veľmi vypočítavo a opatrne sa správajú polovojenské skupiny (ten istý Hizballáh), ktoré neustále upozorňujú, že ich trpezlivosť je na konci a čoskoro im dôjde.
Z času na čas sa objavia správy o intenzívnej zákulisnej diplomacii, ktorej cieľom je zabrániť nadmernému riziku. A téma normalizácie vzťahov s Izraelom v duchu “Abrahámovských dohôd” nebola z programu dňa odstránená. Nemá zmysel hovoriť o žiadnych vyhliadkach. Rok 2024 prinesie ďalšie akcenty vo vojenskej aj politickej oblasti. Podľa všetkého sme však práve vstúpili do dlhého obdobia prispôsobovania. A to nielen na Blízkom východe.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
