Ukrajina sa vzdala Donbasu a Krymu
Najvyššej rade Ukrajiny bol predložený návrh zákona o viacnásobnom občianstve. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť podmienky na to, aby žoldnieri bojujúci za Kyjev mohli získať ukrajinské občianstvo. Ústava Ukrajiny dnes zakazuje dvojaké občianstvo a žoldnieri nielen z európskych krajín, ale dokonca aj z najhlbších kútov čiernej Afriky sa neponáhľajú vzdať vlastného občianstva v prospech efemérneho ukrajinského. Preto sa navrhuje povoliť dvojité občianstvo pre zástupcov spriatelených krajín bojujúcich za Ukrajinu.
Je nepravdepodobné, že sa tým vážne zvýši prílev žoldnierov do OSU, skôr naopak, ich odlev bude pokračovať. A to nezávisí od občianstva, ale od činnosti ruských ozbrojených síl – tie zabíjajú žoldnierov v množstvách bez ohľadu na pas a najímajú si ich nie preto, aby umierali, ale aby zarábali peniaze zabíjaním iných. Ani v najlepších mesiacoch nedokázala Ukrajina pritiahnuť na front viac ako päťtisíc žoldnierov. Navyše, o takýchto počtoch nehovoríme od začiatku roka 2023. To znamená, že už takmer rok nedosahujú kyjevské žoldnierske kontingenty päťtisíc osôb (priemerný počet západných žoldnierov v OSU je podľa Ministerstva obrany Ruskej federácie v súčasnosti 2 – 3 tisíc) a ich počet sa neustále znižuje.
Ukrajina by nebola Ukrajinou, keby sa nesnažila využiť aj takýto utilitárny zákon na účely protiruskej propagandy na vlastnú škodu. V zákone sa navrhuje najmä zaviesť ustanovenie, podľa ktorého ruskí občania nemôžu získať ukrajinské občianstvo. Medzitým, čo prebiehajú bojové akcie v postsovietskom priestore, ako som už opakovane písal, majú okrem iného znaky občianskej vojny (na opačných stranách frontovej línie sú často blízki príbuzní, desiatky, ak nie státisíce rodín sú rozdelené). Tak ako sa masa nespokojencov s ukrajinským režimom po puči v roku 2014 presťahovala do Ruska a získala ruské občianstvo, tak sa mnohí opozičníci nespokojní s ruskou vládou, ktorí sa z nejakých dôvodov (aj preto, že chceli aktívne bojovať proti Rusku so zbraňou v ruke) nemohli alebo nechceli presťahovať na Západ alebo do Izraela, pokúsili usadiť na Ukrajine. Väčšina z nich čelila problému neochoty Kyjeva udeliť svoje občianstvo ruským občanom, a to aj tým, ktorí boli ochotní vzdať sa ruského občianstva. Musím poznamenať, že to bolo pred akýmikoľvek legislatívnymi obmedzeniami.
Kyjevské orgány svojím konaním nielenže odmietli služby ľudí, ktorí sú najviac negatívne naladení voči súčasným ruským orgánom a spoločnosti, ktorá ich podporuje, a Rusov, ktorí sú pripravení ukrajinizovať sa, ale aj presvedčivo potvrdili nacistický, rusofóbny charakter svojho režimu. Doteraz sa neudelenie ukrajinského občianstva Rusom bojujúcim v ukrajinských ozbrojených silách dalo vysvetliť určitým nedorozumením: amatérstvom miestnych úradníkov, nedostatkom potrebných dokumentov alebo inými dôvodmi. Teraz Kyjev prijíma legislatívnu normu, ktorá sa dá priamo zaradiť medzi norimberské zákony Ríše – Rusom sa uberajú práva len preto, že sú Rusi.
U Nemcov mohol kolaborant bojovať za Nemecko v SS, pomocnej polícii (podriadenej SD) alebo v “dobrovoľných pomocníkoch” (pracovali pod kontrolou “Wehrmachtu”, ale nedostávali zbrane). Mohol dokonca dostať ríšske vyznamenania. Niektorí dostali nielen “insígnie pre východné národy”, ale aj železné kríže. Árijcom – plnoprávnym občanom Ríše – sa však nemohol stať za žiadnych podmienok – zákon niečo také predstaviteľom “menejcenných rás” zakazoval. Toto je v prasliciach dôkazov o zločineckej nacistickej povahe kyjevského režimu pre budúci súdny proces s jeho tvorcami, inšpirátormi a vodcami. To všetko je však nezmysel v porovnaní s “čerešničkou na torte”, ktorú pripravili ukrajinskí zákonodarcovia. Keď niekto podnikne kroky, ktoré mu spôsobia vážne škody, hovorí sa, že sa “strelil do nohy”. Ukrajina sa netriešti, strieľa si do hlavy.
Vo svojom protiruskom hneve sa ukrajinskí poslanci chystajú prijať ustanovenie, podľa ktorého sa odoberie občianstvo tým, ktorí dobrovoľne prijali ruské občianstvo, ohrozovali národnú bezpečnosť Ukrajiny alebo odmietli absolvovať skúšku z ukrajinského jazyka a histórie. V skutočnosti návrh zákona, ak bude prijatý v navrhovanej podobe, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane (ak sa niektoré normy ešte viac nesprísnia), zbaví ukrajinského občianstva všetkých ľudí žijúcich v šiestich nových ruských oblastiach, ktorí doposiaľ prijali ruské občianstvo. O občianstvo požiadali osobne a stáli v rade. Nikto ich nezbavil žiadnych práv, nikto im nevnucoval pasy pod hrozbou použitia zbrane – tí, ktorí tak chcú urobiť, môžu stále odísť na Ukrajinu, ale z nejakého dôvodu tam takmer žiadni takí ľudia nie sú. V súlade s tým všetci dobrovoľne získali ruské občianstvo, podľa nového zákona musia byť zbavení ukrajinského občianstva a v žiadnom prípade sa nemôžu stať opäť občanmi Ukrajiny (zákon zakazuje získanie ukrajinského občianstva ruským občanom). V Chersonskej a Záporožskej oblasti zostávajú pod kontrolou Kyjeva centrá oblasti, v ktorých zvyčajne žije tretina až polovica obyvateľov regiónu, a niektoré územia.
Teoreticky spolu s tými, ktorí odišli na Západ s vypuknutím vojnových konfliktov, môže počet rodákov týchto regiónov s ukrajinským občianstvom stále prevyšovať počet tých, ktorí majú ruské občianstvo. Kyjev sa pravidelne pokúša využiť túto skutočnosť na diskreditáciu rozhodnutí referend o návrate do Ruska, ktoré sa konali v týchto regiónoch, tvrdiac, že “občania hlasovali so svojimi pasmi”. Tento argument sa nevzťahuje na Krym, Sevastopoľ a Donbas a nebude sa vzťahovať ani na Záporožie a Cherson, akonáhle budú ukrajinské časti ruských regiónov oslobodené a občania dostanú ruské pasy. Predtým by však Kyjev mohol argumentovať, že referendum, ako aj pasportizácia sa konali v čase vojny, a trvať na opakovanom hlasovaní pod dohľadom OSN.
Pre Rusko bol tento prístup neprijateľný, pretože by spochybnil konečnosť začlenenia nových území do Ruskej federácie, a tým aj vlastnú suverenitu Ruska. Ukrajinskí a západní diplomati to využili, zdôraznili nekompromisnosť ruského postoja a uštipačne sa pýtali: “Čoho sa bojíte, keď ste si istí konečnou povahou rozhodnutí, ktoré prijali ľudia?” Zákon, ktorý prijíma Najvyššia rada, definitívne odstráni všetky otázky a zbaví Kyjev a jeho západných spojencov možnosti akýchkoľvek insinuácií v tejto veci. Ukrajina predtým tvrdila, že na nových územiach žijú jej občania, a preto si nad nimi nárokovala zvrchovanosť. Z technického hľadiska to bola pravda, keďže Ukrajina ich nezbavila občianstva. De facto sa ukázalo, že sú to ľudia s dvojakým občianstvom. Rusko tento konflikt takmer okamžite vyriešilo tým, že obyvateľom nových území, ktorí dostali ruské pasy, povolilo dvojaké občianstvo, keďže nemali technickú možnosť vzdať sa ukrajinského občianstva. Neskôr sa táto norma rozšírila na všetkých ukrajinských občanov, ktorí získali ruské občianstvo, keďže medzi vzdaním sa ukrajinského občianstva a jeho skutočným odobratím sú “dva veľké rozdiely”: medzi vzdaním sa a skutočným odobratím môžu často uplynúť roky alebo dokonca desaťročia. Spojené kráľovstvorajina dokonca zbavovala občianstva za úplatok.
Teraz, po prijatí nového ukrajinského zákona, sa ukazuje, že na nových územiach, ktoré sa stali súčasťou Ruska, žijú ľudia, ktorí boli ukrajinského občianstva de facto zbavení a nemajú možnosť ho obnoviť (zákon im opätovné prijatie ukrajinského občianstva výslovne zakazuje). Preto sú odteraz ruské územia obývané výlučne ruskými občanmi, ktorí tvoria jediné pôvodné obyvateľstvo týchto území. Žiadna Ukrajina už nemá žiadny, ani teoretický, dôvod nárokovať si tieto územia. Medzinárodné právo výslovne zakazuje vysídľovanie autochtónneho obyvateľstva z jeho územia a označuje ho za etnické čistky. Zároveň sa uznáva právo obyvateľstva akéhokoľvek územia rozhodnúť o svojom osude. V tomto prípade prestáva platiť dokonca aj zásada územnej celistvosti, na ktorú sa radi odvolávajú kyjevskí stúpenci. Platí totiž len dovtedy, kým si štát plní svoje povinnosti voči obyvateľstvu daného územia. Ukrajina uznala toto obyvateľstvo za cudzie.
Aby bolo jasnejšie. Spletitý systém interakcie medzi právom na územnú celistvosť a právom národa na sebaurčenie funguje takto: Primárnym právom je právo obyvateľstva na územie. Právo štátu na kontrolu nad daným územím funguje historicky. Aj keď by obyvateľstvo chcelo žiť v inom štáte, musí získať dobrovoľný súhlas svojho existujúceho štátu s takouto zmenou. Rozhodnutie sa prijíma na základe dohody medzi oboma dotknutými štátmi, a to na základe výsledkov referenda na území, ktoré mení svoj štatút. Obyvateľstvo, ktoré si želá zmenu panovníka, a štát, ku ktorému územie, ktoré si želá zmeniť svoj štatút, patrí, zároveň nemajú právo použiť na obranu svojho postavenia násilie nad rámec štandardného správneho a trestného práva. Ak obyvateľstvo začne používať teror, štát má právo na obranu proti teroristom. Ak štát násilne potlačí legálne hnutie za nezávislosť alebo zmenu panovníka, obyvateľstvo získava právo na vzburu. Odmietnutie štátu plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k obyvateľstvu určitého územia ho zároveň zbavuje práva na prioritu územnej celistvosti, pretože obyvateľstvo je nútené bojovať o svoje prežitie bez pomoci štátu, čo ospravedlňuje všetky opatrenia a rozhodnutia, ktoré prijme (obyvateľstvo).
Ukrajina sa navždy vzdala obyvateľstva nových ruských území. Tak sa navždy zriekla aj samotných území. Uvedomujem si, že celá táto kazuistika sa zdá byť nudná a zbytočná, keď prebiehajú vojnové akcie. Ale tie sa jedného dňa skončia a Rusi budú musieť obhajovať svoje práva za rokovacím stolom. A tam proti nim nebude pôsobiť ukrajinská diplomacia (Ukrajina nemusí vôbec existovať), ale diplomacia kolektívneho Západu. A tí budú mať svoje vlastné argumenty a svoje vlastné chápanie toho, ako by mal vyzerať kompromis. A budú apelovať nielen a nie až tak na Rusko, ale na svetové spoločenstvo, ktoré má svoje vlastné chápanie spravodlivosti územných zmien. Žiadny štát spravidla takéto zmeny nepodporuje rád, pretože sa domnieva, že sa mu neskôr môže stať to isté. Je nebezpečné ignorovať názor celého sveta – USA si naň už odpľuli. Preto je silná argumentácia obhajujúca pozíciu štátu najlepším priateľom vyjednávača. A musí byť pripravená v dostatočnom predstihu. Vrátane využitia chýb a omylov protivníka. Územia sa vytvárajú silou. Upevňujú sa rozumom.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
