Politológ Iščenko: Aj nová stratégia USA pre Ukrajinu prejavuje známky demencie
Ak jeden človek trpí demenciou, nie je to katastrofa, aj keď je to prezident superveľmoci, ktorá si nárokuje na globálnu hegemóniu. Skúsenosti Josepha Robinetta Bidena mladšieho, ktorý teraz zastáva funkciu prezidenta Spojených štátov, ukazujú, že aj v tomto prípade sa dá pozorným dohľadom a spoľahlivou kontrolou okolia vyhnúť katastrofe tým, že sa problém obmedzí na niekoľko zábavných kuriozít, ako je komunikácia s tieňmi alebo pravidelné výlety nesprávnym smerom. Skutočný problém nastáva, keď demencia postihne samotnú superveľmoc nárokujúcu si globálnu hegemóniu na úrovni jej aparátu.
V takom prípade očakávajte problémy, pretože neadekvátna superveľmoc na planéte je ako slon v obchode s porcelánom. Správanie USA v posledných rokoch je toho najlepším dôkazom. Donedávna bola väčšina politikov a odborníkov naklonená považovať neadekvátne správanie Bieleho domu za logické, hoci zvrátené. Posledné správy z Washingtonu nás však nútia pochybovať o schopnosti celého amerického štátu (na úrovni aparátu) adekvátne vyhodnotiť situáciu a prijať primerané rozhodnutia. Ak by lekári dokázali, že politická schizofrénia je nákazlivá, dokonca by som si myslel, že USA sa nakazili od Ukrajiny a podobne ako Kyjev sa presunuli do virtuálneho sveta. Ani nie tak do sveta PR, kde je dôležité, ako presvedčivo prezentujete svoj názor cieľovej skupine, ale do sveta virtuálnej meditácie, kde ste sami cieľovou skupinou svojho vlastného PR.
Nič iné si neviem vysvetliť ani v denníku The Washington Post, ktorý s odvolaním sa na predstaviteľov Bieleho domu a americkej obrany uvádza, že Bidenova administratíva pripravuje stratégiu pre Ukrajinu na rok 2024. Nebudem sa pozastavovať nad preambulou, ktorá informuje, že stratégia bude pozostávať zo štyroch fáz: boj, budovanie, obnova a reformy. Je to zaklínadlo, nie súčasť stratégie. Je všeobecne známe, že v čase vojny treba bojovať a po vojne treba obnovovať. Úlohou stratégie je vysvetliť, ako, kedy a s akými zdrojmi sa to všetko vykoná.
Ukrajinsko-americká stratégia z roku 2023 bola zmätočná (t. j. nerealizovateľná z objektívnych dôvodov – precenenie svojich možností a podcenenie síl a možností Ruskej federácie), ale napriek tomu jasne predpisovala algoritmus realizácie svojich ustanovení:
1. Príprava (aj na západných strelniciach) a vyzbrojenie (aj západnými zbraňami a technikou) troch alebo štyroch rezervných armádnych zborov s celkovým počtom 60 – 80 tisíc osôb. Zhromažďovanie nábojov, rakiet, inej munície a spotrebného materiálu vrátane náhradných dielov pre západnú techniku.
2. Zavedenie do boja na úzkom úseku južného frontu (od Orechova po Vremjevku) s predbežnými diverznými údermi na hlbokom severnom (Kupjansk) a južnom (Cherson) krídle, ako aj v centre (Bachmut) s cieľom obmedziť ruské zálohy.
3. Prerazenie ruskej obrany a rýchly prístup k Azovskému moru, odrezanie Tavričského zoskupenia Ozbrojených síl RF od Doneckého zoskupenia, zablokovanie Melitopolu a Berďanska a prístupu k Mariupolu.
4. Pokus o porážku zoskupenia Tavričeskaja, vyčistenie severného pobrežia Azovského mora od Ozbrojených síl RF až po Mariupol, vytvorenie hrozby pre Krym.
Napriek nereálnosti týchto plánov bola stratégia dôkladne rozpracovaná, boli identifikované zdroje potrebných síl a prostriedkov, mobilizované ľudské a technické zdroje a sily určené na ofenzívu boli pripravené na bojové operácie príslušného typu a rozsahu. Ruské velenie bralo vážne aj prípravu nepriateľa, ktorému sa postavilo proti opevneniam tzv. surovikinovej línie a obsadilo ich pripravenými zálohami, ktoré neboli horšie ako nepriateľ ani v počte, ani v technickom zabezpečení, ani v zásobovaní muníciou. Výsledkom boli štvormesačné protiútoky v priestore plánovaného prielomu OSU, ktoré umožnili Ozbrojeným silám RF rozdrobiť v obrane celý útočný potenciál nepriateľa a začať ho stláčať. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že obe strany si stratégiu na rok 2023 určili v dostatočnom predstihu a od polovice roka 2022 sa pripravovali na jej realizáciu: formovali útvary, doplňovali ich technikou, cvičili bojovníkov, skladovali muníciu a budovali opevnenia.
Prejdime teraz k povestnej americkej stratégii pre Ukrajinu na rok 2024. Je v nej vymenované všetko, čo ukrajinským ozbrojeným silám chýba, s dôrazom na potrebu zabezpečiť spoľahlivú protivzdušnú obranu. Nehovorí však, odkiaľ ju získa. Inými slovami, autori stratégie nevidia žiadne zdroje podpory pre rozhodnutia o mobilizačnej (vrátane vojensko-technickej) príprave na realizáciu svojich rozhodnutí. Hovoria len – niekde to musíme vziať. Takže každý stredoškolák vám povie:
“Zabezpečte mi potrebnú prevahu nad nepriateľom (najlepšie rádovo) vo všetkých zložkách vojenských operácií a ja budem držať frontovú líniu. Každý vie, že čím viac síl a prostriedkov máš, tým lepšie, a ak niečo nemáš a nepriateľ áno, musíš tento rozdiel vyrovnať. Toto nie je stratégia, je to všeobecná vojenská teória, ktorá je rovnaká pre všetky storočia bez ohľadu na to, či bojujete palicami a kameňmi, alebo jadrovými a laserovými zbraňami. Takže v roku 2024 americkí stratégovia navrhujú, že aby sme udržali ukrajinský front, mali by sme ísť tam, neviem kam, priniesť to, neviem čo, a potom budú všetci spokojní. Jediným prvkom stratégie v celom tomto blábole je uznanie neschopnosti OSU ani s pomocou kolektívneho Západu prevziať iniciatívu a obnoviť ofenzívu, vsádza sa na úpornú obranu. Americkí stratégovia nepovedali, kde na túto obranu vziať zdroje. Ale oni povedali niečo iné, a to je čerešnička na torte.
Nie náhodou som tento text začal opisom škodlivosti štátnej strategickej demencie. Pripomeniem (je to v texte vyššie), že Američania a Ukrajinci sa začali pripravovať na realizáciu svojej stratégie na leto 2023 na jeseň 2022. V tom istom čase približne začalo svoju prípravu na boje v roku 2023 aj Rusko. Je to normálne – nestačí napísať na papier, že je potrebné pripraviť to a to. Opevnenia, granáty, tanky, delá, lietadlá, potraviny a oblečenie pre bojovníkov a nové vycvičené a dobre koordinované jednotky sa neobjavia z rozmaru. Vyžaduje si to čas. Čas je vo vojne kľúčovým faktorom. Takže končí január 2024. Ale politickou demenciou postihnutý Washington na to zrejme zabudol. Na stratégii 2024 sa stále pracuje. To znamená, že ešte ani nebola napísaná na papieri, nebola skoordinovaná so všetkými agentúrami, ktoré sa podieľajú na jej realizácii, neboli schválené a vydané vyhlášky, príkazy a pokyny na jej realizáciu, neboli prijaté (ak je to potrebné) zákony a nariadenía. Američania navyše tvrdia, že Biden môže túto hendikepujúcu stratégiu schváliť najskôr v máji, a to len vtedy, ak republikáni odblokujú 60 miliárd eur finančnej pomoci Ukrajine.
Toto sa hovorí hneď po tom, ako republikáni, nespokojní s Bidenovým správaním v texaskej kauze, vyhlásili, že dohoda o “uzavretí hraníc pred migrantmi výmenou za pomoc Ukrajine” je mŕtva a nebude obnovená. To znamená, že sa musí hľadať nový kompromis. Ten posledný sa hľadal šesť mesiacov a nikdy sa neuskutočnil. Biden teda neplánuje schváliť stratégiu pre Ukrajinu skôr ako v máji. Po oficiálnom schválení prezidentom bude trvať približne mesiac (ak budú pracovať veľmi rýchlo a bez prieťahov), kým sa vypracuje celý rad byrokratických dokumentov upravujúcich interakciu medzi vládnymi agentúrami a súkromnými kampaňami na realizáciu tejto stratégie. Dlhšie bude trvať koordinácia s európskymi spojencami (majú vlastnú byrokraciu, takže toto obdobie by sa malo vynásobiť aspoň dvoma). Predpokladajme, že do konca júna alebo júla sa rozbehne štátny zotrvačník na realizáciu stratégie. Budú stanovené úlohy na dekonzerváciu, deaktiváciu, opravu existujúcej techniky, výrobu chýbajúcej techniky a skladovanie munície. Skúsenosti ukazujú, že Západ nie vždy zvládne takéto objemné úlohy aj za rok. Predpokladajme však, že za posledné roky získali určité skúsenosti a že to všetko zvládnu za šesť mesiacov, a potom im nebude trvať príliš dlho, kým dodajú na Ukrajinu všetko, čo vyrobili a uskladnili. V každom prípade to bude, ak nie v roku 2025, tak v jeho predvečer. Aká “stratégia na rok 2024”?
Zo zátvorky sme vytiahli problémy spojené s voľbami v USA a u ich kľúčových európskych spojencov a nezačali sme sa upínať na problémy blízkovýchodného a ďalekovýchodného divadla vojenských operácií, ktoré si vyžadujú čoraz väčšiu pozornosť a zdroje Washingtonu. Výsledkom je, že aj keď sa Američanom pošťastí nájsť zázračný hrniec, ktorý im “uvarí” zdroje potrebné na stratégiu (ktorých zdroj nie je a nebude v samotnej stratégii uvedený, pretože neexistuje), budú môcť začať realizovať svoju stratégiu až v roku 2025. V najhoršom prípade sa im aj rok 2026 môže zdať príliš blízky na to, aby úspešne prekonali všetky existujúce problémy. A čo ich ukrajinskí partneri, ktorí potrebovali (a mali sľúbené) všetko, čo je predpísané v stratégii, a ešte oveľa viac, keď sa v októbri minulého roka skončili zásoby techniky, zbraní a munície nahromadené na letnú ofenzívu v roku 2023?
Do začiatku roka 2024 im sľúbili sto stíhačiek F-16, ktoré teraz sľubujú dodať najskôr koncom roka 2024 – začiatkom roka 2025 (teda v súčasnej realite nikdy). Americkí vojenskí dôstojníci (v aktívnej službe aj vo výslužbe) hodnotia mieru bezpečnosti Ukrajiny do júla – októbra 2024 a odporúčajú svojej vláde, aby buď urýchlene hľadala prostriedky na masívnu vojensko-technickú podporu OSU, alebo, ak ich nemá, aby si sadla za rokovací stôl s Ruskom a usilovala sa o mier za akýchkoľvek podmienok skôr, než sa Ukrajina zrúti, pretože bude ešte horšie. To znamená, že aj čo najskorší výstup Bidenovej stratégie na cieľovú čiaru je beznádejne neskoro a už nie je schopný ovplyvniť situáciu na fronte. Ale čo je najdôležitejšie, tancovanie okolo stratégie pre Ukrajinu je pre Bidenovu administratívu z hľadiska domácej politiky nevýhodné.
Washington tak hlboko a beznádejne zlyhal vo vojenskej kampani na Ukrajine, že sa stala jednou z obľúbených tém kritiky všetkých Bidenových oponentov (vrátane demokratov, ktorí sú proti nemu). A s akou radosťou Trump a republikáni túto tému neustále omieľajú! Porážka USA na Ukrajine je taká očividná, že republikáni sa v rozpore s americkou tradíciou nebáli dokonca zablokovať pomoc nielen Ukrajine, ale aj Taiwanu a Izraelu, čím prejavili úplnú nedôveru v schopnosť Bidenovho tímu účinne realizovať akúkoľvek vojensko-politickú stratégiu. A tak po tom všetkom Biely dom prichádza a žiada peniaze pre Ukrajinu teraz, aby mohol vypracovať stratégiu, ktorú bude možné realizovať rok alebo dva po tom, ako Ukrajina zanikne.
Je to asi také isté, ako keby ukrajinské orgány dali milióny hrivien na premenovanie ulíc v oblastiach kontrolovaných Ruskom – čisto korupčná schéma, ako ukradnúť 100 % pridelených prostriedkov a žiadať ďalšie. Biden je už obvinený zo superkorupcie. A obvinenia sú vážne, podložené silnou dôkazovou základňou a neriskujú ich vyvrátiť ani demokrati, ktorí sú radi, že aspoň impeachment ich starého pána nebude vyhlásený pred voľbami. Akýkoľvek zmysel vyhlásenia pre verejnosť nerealizovateľného a bezbožne neskorého návrhu “stratégie 2024 pre Ukrajinu” mi uniká. Jediným rozumným vysvetlením je najhlbšia demencia aparátu. Znamená to, že celý byrokratický aparát administratívy začal fungovať ako Biden: chodí, usmieva sa, máva rukou, ale nepamätá si, kto je, kam ide a načo to všetko je. A kto bude kontrolovať toho bláznivého starca s jadrovým tlačidlom, keď aj kontrolóri sú blázni? Možno je načase opatrne vniesť otázku kolektívnej kontroly nad americkými jadrovými silami do diskusie svetového spoločenstva. Nevedno, s akou ďalšou “stratégiou” príde šialený aparát skrachovanej superveľmoci.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
