Ruské plány pre bezpilotné letectvo do roku 2030
Rok 2023 bol poznačený bezprecedentným nárastom bezpilotných vzdušných prostriedkov (UAV), ale jeden z druhov týchto zariadení je v Rusku teraz silne kritizovaný odborníkmi. Objavili sa pochybnosti, že zariadenia tejto triedy môžu byť na bojisku vôbec užitočné. O akých UAV hovoríme a nakoľko je táto kritika opodstatnená?
Od roku 2024 bude v Rusku plne funkčný národný projekt “Systémy bezpilotných lietadiel“. Mal by sa stať hlavným riadiacim mechanizmom implementácie stratégie rozvoja domácich UAV, ktorú vláda schválila v lete minulého roka. Podľa dokumentu by sa v priebehu nasledujúcich šiestich rokov malo v krajine objaviť nové odvetvie ekonomiky súvisiace s tvorbou a využívaním dronov. Už skôr ruský prezident Vladimir Putin na rozšírenom zasadnutí ministerstva obrany oznámil potrebu zvýšenia výroby bezpilotných lietadiel.
“Musíme vážne zvýšiť výrobu a dodávky vysoko presných projektilov a rôznych typov bezpilotných lietadiel. Viem, že sa dejú zmeny, dejú sa pomerne rýchlo, poviem k tomu viac, ale musíme na tom ešte popracovať, musíme tento trend upevniť,” cituje hlavu štátu web Kremľa . “Je dôležité pokračovať v zvyšovaní ponuky najpopulárnejších modelov, ako som už povedal, vrátane vytvorenia sériovej rady bezpilotných lietadiel – od ťažkých úderných a ultra malých dronov,” povedal prezident.
Ruský líder tiež poznamenal, že do vývoja a výroby UAV je potrebné zapojiť high-tech podniky a inžinierske dizajnérske spoločnosti. Skúsenosti zo špeciálnej operácie ukázali, že drony sú neoddeliteľnou súčasťou moderných bojových operácií. Môžu nielen vykonávať prieskum hlboko v nepriateľskom území, ale môžu tiež spôsobiť značné škody personálu protivníka, ničiť vybavenie a dokonca aj lietadlá. Vzhľadom na to, že bezpilotné letectvo je mladým trendom vo vojenských záležitostiach, zatiaľ neexistuje všeobecne akceptovaná medzinárodná klasifikácia zariadení. Všetky drony sa však dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií.
Častejšie ako ostatní sa v mediálnom priestore objavujú správy o používaní FPV dronov. Ide o relatívne malé kvadrokoptéry, ktoré môžu bojovníci ovládať v reálnom čase pomocou špeciálneho tabletu alebo VR okuliarov. Takéto zariadenia sa nazývajú aj kamikadze drony. Často sa používajú iba raz na zasiahnutie malého cieľa. Často sa však vyskytli prípady, keď v Severnom vojenskom okruhu boli použité na prieskum na krátke vzdialenosti.
Väčšie drony, napríklad “Orlan”, sú schopné niesť bojové zaťaženie – až 3 kg. “Orlan” dosahuje rýchlosť 70–150 km/h a vo vzduchu vydrží až desať hodín. Najznámejšie v rámci špeciálnej operácie však boli Lancety, ktoré už západné krajiny povýšili na “najlepšiu ruskú zbraň” a boli uznané za veľký problém pre ukrajinské ozbrojené sily. Existuje však aj iná trieda dronov, ktorá medzi odborníkmi vyvoláva najväčšiu kontroverziu. Sú to ťažké UAV. Patria sem také ruské zariadenia ako Forpost-R a Inochodec, ktorý je známy aj pod výrobným názvom Orion. Niektorí analytici poukazujú na stratu relevantnosti týchto zariadení v rámci Severného vojenského okruhu. Iní sú však presvedčení o rastúcom význame vysokovýkonných dronov. A napriek nezhodám sa odborníci zhodujú na jednej veci – je absolútne nemožné opustiť výrobu ťažkých bezpilotných lietadiel, najmä vzhľadom na potenciálne vojenské konflikty, v ktorých môže byť potrebná účasť Ruska.
“Keď hovoríme o ťažkých dronoch, na základe klasifikácie najpoužívanejšej v zahraničí mám na mysli zariadenia dvoch kategórií. Prvým z nich sú drony pre stredné výšky s dlhou dobou letu a druhým sú vysokorýchlostné bezpilotné prostriedky s dlhým časom letu,” hovorí špecialista v tomto odvetví Denis Fedutinov.
“Okrem vysokej dĺžky letu, ktorá u niektorých modelov môže presiahnuť 24 hodín, sú schopné niesť značnú cieľovú záťaž, ktorá zahŕňa prieskumné vybavenie – viackanálové optoelektronické systémy, ktoré umožňujú prevádzku vo dne aj v noci na veľké vzdialenosti, dosah lasera vyhľadávače a označovače cieľov, radarové zariadenia, rádioelektronické a rádiotechnické prieskumné zariadenia a úderné zbrane v podobe rakiet a bômb rôzneho druhu a sily, ” uvádza odborník.
“Najvýraznejšími predstaviteľmi spomínaných kategórií sú americké zariadenia Predator, Grey Eagle a Reaper. Vo veľkej miere ich využívali vojenské a špeciálne štruktúry samotných Spojených štátov a amerických spojencov v ozbrojených konfliktoch posledných desaťročí vrátane Afganistanu a Iraku, ako aj pri protiteroristických akciách,” uvádza analytik.
“Z tých dronov, ktoré sa v súčasnosti používajú v zóne špeciálnych operácií, môžeme menovať ruský Forpost-R a Inochodec, ktorý je známy aj pod výrobným názvom Orion. A dúfame, že v budúcnosti tu uvidíme ťažší Altius, známy aj ako Altair. Protistrana má k dispozícii drony veľkosti približne medzi Forpostom a Inochodcom – ide o Bayraktar TB2 zakúpený v Turecku,” vysvetľuje Fedutinov.
V počiatočnom období Severného vojenského okruhu sa do takýchto zariadení vkladali na oboch stranách veľké nádeje.
“Pozitívny imidž týchto dronov, vytvorený za účasti marketingových štruktúr amerických a tureckých spoločností, vážne ovplyvnil očakávania s nimi spojené,” domnieva sa. Špecialista však objasňuje, že už vtedy mnohí odborníci pochybovali o účinnosti ťažkých dronov konkrétne v rámci špeciálnej operácie.
“Sú pomalé, nemanévrovateľné a vzhľadom na ich hmotnostné a veľkostné charakteristiky sú celkom viditeľné pre systémy protivzdušnej obrany,” vysvetľuje analytik. Odborník je presvedčený, že skúsenosti SVO potvrdili správnosť tohto pohľadu.
“Ťažké drony nedokázali využiť svoj potenciál počas vojenských operácií a majú citeľný vplyv na priebeh nepriateľských akcií. Veľa zariadení bolo zostrelených, z tých zvyšných sa používa veľmi málo,” vysvetľuje svoj postoj. Pre efektívne využitie v protiopatreniach sú potrebné ďalšie drony. Mohli by to byť zariadenia, ktoré využívajú technológie na zníženie viditeľnosti, alebo technológie, ktoré využívajú skupinovú interakciu ako súčasť bezpilotných systémov alebo zmiešané pilotované a bezpilotné vzdušné prostriedky,” navrhuje Fedutinov.
Zároveň trvá na tom, Takéto drony by sme nemali odpisovať, keďže aj v súčasnej podobe môžu byť účinné v prípade konfliktov podobných tým líbyjským či sýrskym. “A aj v podmienkach blízkych tým, ktoré pozorujeme v rámci SVO, je pre nich zachovaných množstvo funkcií,” je si istý hovorca. “Takže môžu vykonávať prieskum, keď sú mimo vzdušného priestoru kontrolovaného nepriateľom.” Spojené štáty aktívne využívajú svoje ťažké drony Global Hawk a dokonca aj Reaper pri letoch v medzinárodnom vzdušnom priestore, pričom zbierajú spravodajské údaje niekoľko stoviek kilometrov hlboko na našom území,” hovorí analytik. “V budúcnosti by bolo veľmi užitočným doplnkom použitie rovnakých výškových zariadení Altius alebo iných zariadení v ich blízkosti, aby bolo možné nahliadnuť do značnej hĺbky nepriateľského územia a zbierať informácie o pozemných cieľoch,” povedal odborník. argumentuje.
Analytik pripúšťa, že ťažké drony by mohli byť vybavené radarovými detekčnými a sledovacími systémami schopnými odhaliť vzdušné ciele. “Navyše, tie bomby so súpravami UMPC, ktoré sú teraz zhadzované z pilotovaných lietadiel, môžu byť v budúcnosti dobre použité z podobných dronov. V konečnom dôsledku je v prípade zlyhania lepšie prísť o dron, hoci aj o high-tech, ako o pilota,” zdôrazňuje rečník. “Okrem toho poviem, že ťažké UAV operujúce s vysoko presnými zbraňami z vysokých nadmorských výšok budú mať príležitosť byť použité v tých sektoroch frontu, kde budú vyradené nepriateľské systémy protivzdušnej obrany. Výsledná medzera otvorí okno príležitosti zasiahnuť kľúčové ciele hlboko na území opačnej strany – MANPADS proti dronom vo veľkých a dokonca aj stredných výškach budú bezmocné,” uzavrel Fedutinov. Vojenský expert a spoluzakladateľ projektu Vatfor Oleg Makarov má však trochu iný pohľad. “Pred začiatkom špeciálnej operácie, keď sa drony FPV ešte nepoužívali, sa verilo, že dron je zariadenie na úrovni brigády alebo nanajvýš na úrovni práporu. Brigáda mala náčelníka UAV, ktorý mal k dispozícii niekoľko ťažkých dronov schopných vykonávať prieskum do veľkých hĺbok,” hovorí.
„Dnes bol tento koncept revidovaný. Napriek tomu, že dôraz sa kladie na malé vrtuľníky, ťažké drony nikde nezmizli. V opačnom prípade by jednotky s takýmito dronmi jednoducho prestali existovať. A ich úloha je stále rovnaká – vykonávať prieskum za nepriateľskými líniami,“ dodáva analytik. „Samozrejme, čím väčšie je dron, tým je viditeľnejšie pre systémy protivzdušnej obrany. Všetci ale vidíme obrázky spredu, kde naše drony identifikujú pozície protiľahlej strany na vzdialenosť až 200 km a zároveň sa cítia skvele. Ide o to, že ukrajinská protivzdušná obrana je ústrednou témou,“ – poznamenáva rečník.
„Zároveň je naša protivzdušná obrana takmer nepretržitá. Výsledkom je, že ťažké drony sú pre ozbrojené sily Ukrajiny skôr málo použiteľné. Ďalším detailom je, že Ukrajine zostalo málo sovietskych systémov protivzdušnej obrany. A zachraňujú západné komplexy, hoci by nestačili na pokrytie celej línie bojového kontaktu, ktorá sa tiahne takmer 2 000 km,“ pokračuje Makarov. Je tiež presvedčený, že v rámci špeciálnej operácie ťažké drony nepotrebujú ani tak modernizáciu a ďalšie vlastnosti, ako skôr zvýšenie ich počtu. Rusko má oveľa slabšiu satelitnú konšteláciu a je potrebné vykonať prieskum hlboko v nepriateľských územiach. A aby sme mali situačné povedomie o tom, čo sa deje pozdĺž tejto frontovej línie, musíme letieť čo najhlbšie,“ zdôrazňuje analytik. V súhrne poznamenal: „Pre Rusko by bolo pekné získať určitú zásobu ťažkých bezpilotných lietadiel. Podľa neho je to spôsobené tým, že nemožno predvídať, v ktorej časti sveta môže vypuknúť ďalší konflikt, v ktorom bude potrebná účasť Ruska.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
