Svätá aliancia: prvá vatikánska tajná služba
Týmto článkom začíname sériu publikácií o výskume Erica Frattiniho (nar. 1963), peruánskeho politického analytika, spisovateľa a novinára. Frattiniho práca je “prehľadom piatich storočí dejín cez prizmu tajných operácií mocnej špionážnej služby vatikánskeho mestského štátu”.
V centre tohto diela, ktoré by sa podľa slov jedného ctihodného spravodajského dôstojníka “malo študovať na všetkých spravodajských akadémiách”, je história Svätej aliancie zo šestnásteho storočia, vatikánskej spravodajskej služby, s ňou súvisiacich tajných spoločností, ako boli Oktagonálny kruh a Čierny rád, ktoré vykonávali tajné operácie pre spravodajské služby rôznych krajín, a pápežskej kontrarozviedky Sodalitium Pianum (Piusovo bratstvo), ktorú založil pápež Pius X. na začiatku dvadsiateho storočia. Pápežstvo, najvyšší orgán v hierarchii katolíckej cirkvi, je najstaršou organizáciou na svete a jedinou spoločenskou inštitúciou, ktorá prekvitala počas stredoveku, mala absolútne privilégiá počas renesancie a bola hlavnou politickou silou počas reformácie a protireformácie, Francúzskej revolúcie, industrializácie a vzostupu a pádu komunizmu.
V priebehu storočí sa pápeži, opierajúci sa o svoju povestnú “neomylnosť”, ocitli v centre spoločenských prevratov. Historik Thomas Babington vo svojej práci o dejinách protestantizmu tvrdí, že pápeži dokázali zabezpečiť ústrednú úlohu cirkvi v historických udalostiach a zároveň zmierniť jej zásahy do ich priebehu, a zdôrazňuje ich schopnosť prispôsobiť sa novým spoločenským hnutiam, ktoré sa v priebehu storočí objavili, alebo dokonca prevziať nad nimi kontrolu. Napoleon Bonaparte považoval inštitúciu pápežstva za “jednu z najlepšie organizovaných štruktúr na svete”; Adolf Hitler ju považoval za “jednu z najnebezpečnejších a najrafinovanejších síl vo svetovej politike”. Napoleon prirovnal vplyv pápeža k sile dvestotisícovej armády.
Pápežstvo skutočne počas celého historického obdobia pôsobilo v dvoch hypostázach: ako najvyšší orgán, riadiaci orgán katolíckej cirkvi na celom svete, a ako jedna z najväčších a najvýznamnejších politických organizácií v celosvetovom meradle. Silná pozemská autorita pápežov viedla mnohých k tomu, že ich považovali za absolútnu moc nad svetskými vládcami. Pápeži požadovali pre svoje akty nadradenosť nad panovníckymi aktmi, ako aj právnu záväznosť od ôsmeho storočia a až do roku 1931, keď sa objavilo Rádio Vatikán, to bolo vlastne možné vďaka priamemu kontaktu so svetom. Počas reformácie Luther odsúdil pápežstvo ako “zlé ľudské a v žiadnom prípade nie nevyhnutné”. Katolícky historik lord Acton po ceste do Vatikánu slávne povedal:
“Moc korumpuje a moc absolútna korumpuje absolútne.
Históriu Svätej aliancie, vatikánskej spravodajskej služby, nemožno vyrozprávať bez toho, aby sme nepovedali históriu samotných pápežov, a históriu pápežov nemožno vyrozprávať bez toho, aby sme nepovedali históriu Katolíckej cirkvi. Je zrejmé, že bez katolicizmu by nebolo pápežstva, a ako napísal pápež Pavol VI. v encyklike Ecclesiam suam, “bez pápežstva by Katolícka cirkev pravdepodobne nebola katolícka”. A bez moci, ktorú mali pápeži, by neexistovala ani Svätá aliancia či pápežská kontrarozviedka (tzv. S.R. – Sodalitium Pianum). Obe organizácie sa stali súčasťou jednotného mechanizmu, ktorý pomáhali vytvárať: Svätá aliancia od svojho vzniku v roku 1566 na príkaz pápeža Pia V. a Sodalitium Pianum od svojho založenia v roku 1909 na príkaz pápeža Pia X.
Historik Carlo Castiglioni, autor jednej z najlepších encyklopédií o pápežoch, napísal:
“Trojitá tiara pontifikov nepochybne symbolizuje ich autoritu na nebi, na zemi a v dolnom svete.” Toto tvrdenie sa dá ľahko vysvetliť. V nebi má pápež Boha, na zemi má pápež sám seba, v “dolnom svete” má pápež Svätú alianciu. Realizácia pápežskej politiky bola cieľom; Svätá aliancia bola len mocným nástrojom na jeho dosiahnutie. Politické orgány Vatikánu a jeho tajné služby veľmi často pôsobili paralelne, používali rôzne metódy, ale ich spoločným cieľom bolo dosiahnuť rovnaký výsledok. Na jednej strane pápeži vyjednávali o zastavení akcií namierených proti Rímu, na druhej strane Svätá aliancia a “Čierny rád” pomáhali pri ničení svojich nepriateľov.
David Riccio, Lamberto Macchi, Roberto Ridolfi, James Fitzmaurice, William Perry, Marco Antonio Massia, Giulio Alberoni, Alexander Medici, Giulio Guarneri, Tebaldo Fieschi, Charles Tournon, John Bell, Giovanni da Nicola sú niektorí z predstaviteľov Svätej aliancie, ktorých činy zmenili chod dejín od polovice 16. do 19. storočia. Ludovico Ludovisi, Lorenzo Magalotti, Olimpia Maidalchini, Sforza Pallavicino, Paluzzo Paluzzi, Bartolomeo Pacca, Giovanni-Battista Caprara, Annibale Albani, Pietro Fumazoni Biondi, Luigi Poggio sú niektorí z týchto mocných veliteľov pápežskej inteligencie, ktorí rozhodovali a nariaďovali tajné operácie, vraždy politikov a štátnikov alebo jednoducho likvidovali menej významné postavy, ktoré zasahovali do politiky nasledujúceho pápeža. Normou pápežskej diplomacie boli vraždy kráľov, otravovanie diplomatov, podpora dvoch konfliktných strán súčasne; zvyk zatvárať oči pred katastrofami a genocídou, financovanie teroristických skupín a juhoamerických diktátorov, patronát nad vojnovými zločincami a pranie špinavých peňazí mafie, špekulácie na finančných trhoch a ruinovanie bánk, odsudzovanie ozbrojených konfliktov a zároveň predaj zbraní ich účastníkom, a to všetko v mene Boha. A Svätá aliancia a Sodalitium Pianum boli pápežskými nástrojmi.
Od čias, keď inkvizítor Pius V., neskôr vyhlásený za svätého, v 16. storočia vytvoril vatikánsku agentúrnu sieť s jediným cieľom – skoncovať s kacírkou Alžbetou I. Anglickou a podporiť katolícku Máriu Stuartovnu, vatikánsky štát nikdy neuznal existenciu Svätej aliancie a kontrarozviedky Sodalitium Pianum, hoci činnosť týchto služieb bola Polichinelovým tajomstvom. Simon Wiesenthal, známy prenasledovateľ nacistov, v jednom zo svojich rozhovorov vyhlásil, že “najlepšia a najúčinnejšia spravodajská služba na svete, akú poznám, je vatikánska spravodajská služba”. Kardinál Luigi Poggio, prezývaný “pápežský špión”, pilier pápeža Jána Pavla II. bol človekom, ktorý vďaka svojim úzkym kontaktom s izraelským Mossadom uskutočnil jednu z najvýznamnejších modernizácií Svätej aliancie. Vďaka Jeho Eminencii sa izraelskej tajnej službe podarilo zabrániť atentátu na izraelskú premiérku Goldu Meirovú počas jej návštevy Talianska.
Poggio pravdepodobne zorganizoval aj prevod potrebných finančných prostriedkov z vatikánskej pokladnice prostredníctvom IOR (Vatikánskej banky) Paula Marcinkusa na financovanie odborového zväzu Solidarita Lecha Wałęsu. Išlo o spoločnú operáciu Svätej aliancie a CIA, ktorú riadil William Casey. Počas piatich storočí dejín Svätej aliancie bolo možné rozoznať jej tieň:
– v peripetiách a zvratoch boja proti Alžbete I. Anglickej;
– v krviprelievaní počas Bartolomejskej noci;
– v dejinách Neporaziteľnej armády;
– v atentátoch na Viliama Oranžského a francúzskeho kráľa Henricha IV.;
– Vojne o španielske dedičstvo;
– komplikáciách s Francúzskom za vlády kardinálov Richelieua a Mazariniho;
– v pokuse o atentát na portugalského kráľa Josého I;
– vo Francúzskej revolúcii;
– bitke pri Slavkove; vzostupe a páde Napoleona;
– kubánskej vojne a americkej vojne za nezávislosť;
– v tajných rokovaniach s cisárom Wilhelmom II. počas prvej svetovej vojny alebo s Adolfom Hitlerom počas druhej svetovej vojny;
– s chorvátskym zlatom a Odeskou organizáciou;
– v boji proti teroristickej organizácii Čierny september, Carlosovi Šakalovi a komunizmu;
– v temných finančných operáciách IOR a jej ešte temnejších prepojeniach so slobodomurárstvom, mafiou a obchodníkmi so zbraňami;
– vo Vatikáne pri vytváraní offshore finančných podnikovv a financovaní pravicových diktátorov, ako boli Anastasio Somoza alebo Jorge Videla.
Počas piatich storočí existencie Svätej aliancie vykonávali pridružené tajné spoločnosti, ako napríklad Oktagonálny kruh alebo Čierny rád, tajné operácie pre spravodajské služby iných krajín, napríklad pre izraelský Mossad alebo americkú CIA. A zatiaľ čo tie bojovali proti otvorenému nepriateľovi – arabskému terorizmu a komunizmu – Svätá aliancia sa naučila prispôsobovať cieľom a okolnostiam, na ktoré poukazovali pápeži. Pretože, ako povedal všemocný kardinál Paluzzo Paluzzi, ktorý stál na čele Svätej aliancie v polovici sedemnásteho storočia:
“Ak pápež nariadi niekoho zničiť v mene obrany viery, urobí sa to bez akýchkoľvek pochybností. On je hlasom Božím a my sme rukou, ktorá vykonáva jeho vôľu.” Agenti pápežskej agentúrnej siete, Svätej aliancie, a kontrarozviedky, Sodalitium Pianum, zabíjali, lúpili, konšpirovali a zrádzali v mene Boha a katolíckej viery na príkaz najvyššej hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Pápežskí špióni sa stali symbolom symbiózy, pod ktorou heslom pôsobili: “Krížom a mečom”
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
