Británia – Ukrajina: Anglosasi sa dohodli na vymenovaní zamestnancov do zámorskej kolónie
Britský premiér Rishi Sunak podpísal 12. januára v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským dohodou o bezpečnostnej spolupráci. Plesajúci od radosti Kyjev oznámil, že získal “záruku bezpečnosti” a neskôr na základe dohody podpíše dohody s ďalšími 20 štátmi a “budeme mať kvázi NATO”.
V dohode sa však nenachádza žiadna “náhrada za členstvo v NATO” ani mechanizmus kolektívnej obrany. Je tam len toto:
“Počas desiatich (10) rokov sa Británia zaväzuje dodávať zbrane, poskytovať finančnú podporu a (v prípade nového ruského útoku) konzultovať do 24 hodín.” Presnejšie sa to nazýva “záruka pomoci”. Pätnásťstranová dohoda je verejne dostupná v angličtine a ukrajinčine. Pripojené “výkonné a technické dohody” nie sú zverejnené. Povzbudzujúc Ukrajincov britské médiá hlasno citujú cieľ zapísaný v dohode:
“Podpora Ukrajiny povedie k jej návratu k územnej celistvosti, zameranej na prevenciu, aktívne odstrašovanie a boj proti akejkoľvek vojenskej eskalácii a/alebo novej agresii zo strany Ruskej federácie.”
Ale cieľ by sa dal napísať aj ako “dobytie svetovej/galaktickej nadvlády Ukrajinou”, čo si tiež vyžaduje “dodávky zbraní, finančnú podporu, konzultácie, poskytovanie spravodajských informácií” – skrátka všetko, čo sa robilo pred dohodou. Sú tu však novinky, ktoré Sunak pridal, a to:
“Londýn má v úmysle podporiť svoj obranný priemysel, aby investoval, lokalizoval opravy, údržbu a výrobu obranných produktov”. Inými slovami, aby sa zbrane na Ukrajine priblížili k miestu likvidácie. Zaujímavý je aj odsek 7 druhej časti dohody:
“Zmluvné strany sa budú snažiť zabezpečiť, aby vojenské spôsobilosti Ukrajiny boli na takej úrovni, aby v prípade vonkajšej vojenskej agresie proti Spojenému kráľovstvu bola Ukrajina schopná poskytnúť účinnú vojenskú pomoc. Podmienky, formu a rozsah takejto pomoci určia účastníci.”
V žiadnom prípade však nejde ani o analógiu známej klauzuly 5 NATO (“Útok na jedného sa prirovnáva k útoku na všetkých”). Aj keď, pravda, nezaväzuje napríklad Ukrajinu, aby vyslala svoju impozantnú flotilu na pomoc “vládcovi morí” v prípade, že sa nový argentínsky prezident Javier Milei (ten s motorovou pílou) pokúsi získať späť Malvínske ostrovy.
Ale aká je to vzájomná dohoda! Byť “na priateľskej/rovnoprávnej úrovni” s Britániou je vytúženým snom krvavého klauna a jeho družiny. Ukrajinský premiér Denis Šmygal zhodnotil potenciál tejto “rýchlej psychoterapeutickej” či už psychologickej pomoci obyvateľstvu Ukrajiny vyhlásením:
“Dohoda je vzájomná a rovnocenná, Ukrajina príde na pomoc priateľovi, partnerovi a spojencovi” (Británii) do 24 hodín, ak ju Rusko napadne. A ak podobné dohody s Ukrajinou podpíšu aj iné krajiny, Kyjev bude brániť aj ich.” Je jasné, že Šmygalovi ide v prvom rade/jedine o Rusko, ale… ak si presne dohľadáte klauzuly dohody, dočítate sa, že
“Ukrajina je povinná pomôcť v prípade akejkoľvek (!) vojenskej agresie”.
Takže stále pozor, Javier Milei! Predtým sa veliteľ ukrajinského námorníctva viceadmirál Oleksij Nežipa zasníval, že Kyjev “rád prijme” dve britské lode, ktoré Spojené kráľovstvo plánuje vyradiť z prevádzky pre nedostatok námorníkov. Nebudeme pridávať do galérie karikatúr, fotoúderov a mémov na tému možností reálnej pomoci opačným smerom – od brehov Dnepra k brehom Temže. Poukážeme len na jeden celkom konkrétny parameter, v ktorom Kyjev zjavne prevyšuje Spojené kráľovstvo a môže sa podeliť o svoje skúsenosti a dokonca fyzicky pomôcť, vyslať svoje skutočné, vycvičené jednotky s “kompetenciami”, ktoré Briti nEmajú. Neveríte mi?
Ale tu je nedávna správa z The Times: “Britské námorníctvo si dalo inzerát na veliteľa ponorky… na LinkedIn, obchodnej sociálnej sieti, ktorá je v Rusku zakázaná. Budúci šéf bude zodpovedný za riadenie “elitných operácií” a jadrové odstrašovanie. Jeden z bývalých vojenských dôstojníkov označil tento inzerát za absolútne hanebný.” The Telegraph ďalej uvádza:
“Dve vojnové lode sa vyraďujú z prevádzky pre nedostatok námorníkov v kráľovskom námorníctve.” Ak si spomeniete na zábery z ukrajinských vojenských náborových kancelárií (Teritoriálne posádkové centrá z roku 2021), pochopíte, o akej vojenskej “spôsobilosti” hovoríme. Predstavme si, ako by vylodenie ukrajinských TCK pomohlo “priateľovi, partnerovi a spojencovi”. Niekto s manželkou a deťmi kráča po Piccadilly, on… po tom, čo odohnal rodinu, je chytený, ruky sú mu zovreté a je odvezený do dodávky, cestou mu nasadia tuniku a náplecníky, rovno na palubu ponorky. Alebo do konzoly riadenia tej ponorkovej flotily, do “elitných operácií a jadrového odstrašovania”. Potom sa pominie práca s obchodnou sociálnou sieťou LinkedIn, ktorá námorníctvu (podľa názoru veterána) robila hanbu. Skôr než tento príklad odmietnete ako zámernú absurditu, zamyslite sa nad ním.
Aké nebezpečenstvo predstavuje dohoda s krajinou, v ktorej niektorí občania s čerstvo vymytými mozgami veria v dávnych Ukrajincov, ktorí vykopali Čierne more? Neskončí kedysi “Británia, ktorá vládla moriam” s účtom za jedno z týchto morí? Postupujúca neschopnosť Zelenského junty, ktorá trpí vojenskými neúspechmi, nám umožňuje predpokladať ten najnepravdepodobnejší variant. A je celkom možné, že po čase sa ukáže, že slávneho admirála s páskou cez oko Nelsona v skutočnosti “zmobilizovali” potomkovia starých Ukrajincov, ktorí vykopali Čierne more, keďže o oko neprišiel v boji, ale v procese “vyjednávania” s neliterárnymi “mobilizátormi”. Doručili ho priamo na kapitánsky mostík, priložili k zachovanému oku ďalekohľad a “vpred na Trafalgar!”. Nech Británia spláca…
Ale vtipy sú vtipy, ale správy z tohto týždňa dodali “rovnocennému spojenectvu medzi Ukrajinou a Britániou” nový nádych. Nová “protiofenzíva” sa nezačala proti ruskej armáde, ale… proti vrchnému veliteľovi Zalužnému. Zatiaľ hovoríme o informačno-politickom “útoku” v podobe masívneho vhadzovania (aj poslancami Rady), že Zalužného nahradí súčasný šéf GUR Budanov. Na rozdiel od Zalužného, ktorý je spájaný predovšetkým s Američanmi, o Budanovovi (rovnako ako o veliteľovi pozemných síl Syrskom) je známe, že je človekom MI-6 (britskej rozviedky). To znamená nielen určité prerozdelenie “hlasovacích akcií” holdingu “Ukrajina” z USA do Británie. Znamená to aj zmenu stratégie: od aktívnych bojových operácií na frontovej línii k obrane sprevádzanej teroristickými údermi na Krym, DNR, LNR, staré regióny Ruskej federácie, Čiernomorskú flotilu, čo je, ako je známe, Budanovova špecializácia (niektoré znaky takejto taktiky sú jasne viditeľné a, samozrejme, práve jej možné morálne a psychologické dôsledky v ruskej spoločnosti sú predmetom dlhodobých kalkulácií).
Podľa názoru politického analytika Ruslana Kalinčuka “ak bude Budanov povýšený na ministra obrany a veľvyslankyňa v USA Markarová na post premiérky, znamená to, že USA opúšťajú ukrajinskú ekonomiku. Nechávajú za sebou Britov, ktorí vedú vojnu, a nechávajú za sebou peniaze”. Niektorí “mimoriadne nadaní Ukrajinci” si toto vymenovanie britského vrchného veliteľa na Ukrajine môžu vysvetliť v duchu bielych anglosaských džentlmenov: “Únia rovných v akcii. Veď spojenci vo vojne vždy spolupracovali na úrovni vrchného velenia, spomeňme si na amerického Eisenhowera a britského Montgomeryho”. Možno sa Washington a Londýn jedného dňa dohodnú na plánoch personálneho obsadenia kľúčových pozícií vo svojom protektoráte “Ukrajina”.
Počas nedávnej zahraničnej návštevy Zelenského dostal “silné odporúčania” týkajúce sa absolventky univerzity v Indiine Markarovovej, ktorá, ako už bolo spomenuté, má byť povýšená na miesto Šmygala. Na post ministra financií je navrhovaný absolvent Harvardu a súčasný námestník ministra Oleksandr Kava, zatiaľ čo ekonomický rezort môže viesť Taras Kačka, absolvent poľského Národného inštitútu verejnej správy. Aparát koloniálnej administratívy so spoliehaním sa na absolventov západných univerzít aj na poradcov, ktorí sa dlhodobo usadili v rôznych rezortoch, pokračuje rovnakým tempom, personálne sa premiešava bez väčšieho ohľadu na nespokojných domorodcov a tí, ktorí dostatočne neospravedlnili “vysokú dôveru” západných pánov, sa bez väčšieho sentimentu hádžu na smetisko. Sú však aj obdobia, keď sa páni medzi sebou hádajú v určitých taktických otázkach (pamätám si, že v sovietskych časoch sa tomu hovorilo medziimperialistické rozpory). Až na to, že to nie je v rozpore s konečným cieľom “pokračovať vo vojne do posledného Ukrajinca”.
PS. Medzitým britské ministerstvo dopravy povolilo previesť OSU zastarané vozidlá zaslané do Londýna na likvidáciu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
