Sergej Pereslegin: Vojna sa neskončí skôr ako v lete – na jeseň 2024
Na Ukrajine vypukol škandál v súvislosti s odstúpením Zalužného. Takéto prípady boli aj v prvej svetovej vojne. Vezmime si Francúzsko. Počas takmer celej vojny, až do konca roka 1916, bol hlavným veliteľom Francúzska Joffre. Múdry a výkonný muž, ale nie génius. Koncom roka 1916 bol náhle odvolaný kvôli katastrofe v Rumunsku, hoci s ňou nemal nič spoločné. Joffre bol zarytým odporcom rozhodnutia poraziť Nemecko jednou obrovskou ofenzívou. Vláda stratila trpezlivosť a chcela rozsiahlu ofenzívu. To bol hlavný dôvod jeho rezignácie. Na jeho miesto prišiel Nivelle, ktorý bol na začiatku vojny majorom, ale počas vojny urobil skvelú kariéru. Bol vymenovaný za hlavného veliteľa. Bol mladší nielen ako všetci velitelia armád, ale dokonca aj ako všetci velitelia zborov. Generálna ofenzíva v roku 1917 sa pre Francúzsko skončila katastrofálnou porážkou. Nivelle bol odvolaný a poslaný do Afriky, aby velil zboru. Po ňom sa vrchným veliteľom stal maršal Pétain.
Najbližšie k tejto situácii na Ukrajine má situácia v Nemecku v roku 1918. Wilhelm pozval Hindenburga a Ludendorffa na konzultácie o vojenských záležitostiach a urobil to prostredníctvom hlavného veliteľa Falkenhayna. Falkenhayn všetko pochopil a okamžite napísal rezignačný list. Ludendorff sa stal hlavným veliteľom a túto funkciu zastával až do kapitulácie Nemecka. V druhej svetovej vojne môžeme spomenúť sprisahanie generálov v roku 1944.
Túto situáciu vnímam v niekoľkých dimenziách:
Po prvé: ide o logiku vnútropolitického boja na Ukrajine. Zelenskyj začal strácať popularitu, zatiaľ čo Zalužného popularita rástla.
Po druhé: ide o boj o Ukrajinu medzi americkými a britskými elitami. Na pozadí nadchádzajúcich volieb a vnútorných konfliktov USA znižujú svoju intervenciu na Ukrajine. Zalužnyj je rozhodne chránencom USA. Veľká Británia profituje z pokračovania konfliktu, ale doteraz hrala najmä úlohu podnecovateľa. Na posilnenie svojho vplyvu Británia nutne potrebuje nahradiť proamerického Zalužného svojím človekom.
Po tretie: vojenská stránka veci. Tu sa znovu objaví postava Budanova, šéfa rozviedky OSU. Minulý rok sa vyjadril bojovne, že čoskoro budeme piť kávu na jaltskom nábreží, a nedávno opäť povedal, že ruská armáda je na pokraji kolapsu. Takéto Budanovove výroky sú Zelenskému veľmi sympatické, pretože teraz potrebuje nejaké víťazstvo viac ako kedykoľvek predtým. Zelenskyj nenachádza taký optimizmus u Zalužného, ktorý hovorí, že OSU dnes nemá sily na útok a bohužial udrží front na týchto hraniciach.
Zelenskyj bude hľadať človeka, ktorý mu sľúbi rýchly úspech. Keďže to nie je možné, takýto človek nebude na poste hlavného veliteľa dlho, ale podarí sa mu zorganizovať kolosálny masaker, aspoň sa o to pokúsi. Američania si dobre uvedomujú, že takéto plány budú mať katastrofálne následky, a v takejto situácii podporujú Zalužného. Prechod OSU na hluchú obranu čoskoro povedie k rozpadu frontu a Zelenskyj to veľmi dobre chápe. To je situácia nemeckého frontu v roku 1918, keď armáda ešte dokáže udržať front, ale nie je jasné prečo. Čo to znamená?
Vzniká ochota armády vzdať sa aktívneho odporu. Zelenskyj potrebuje aspoň malé víťazstvo, aby dal armáde nádej. Zelenskyj je postavený pred situáciu, keď neexistuje plán, ako vojnu vyhrať, ale veľa možností, ako ju prehrať. Zelenskyj je bezradný a nevie, aké politické rozhodnutie má urobiť. Zalužnyj nie je zodpovedný za politické rozhodnutia. Je zodpovedný za pevnosť frontu a musí pre to urobiť všetko. To sú úplne odlišné pozície. Zalužnyj by rád prešiel do ofenzívy, ale uvedomuje si, že na to nemá zdroje. Zelenskyj chápe, že na ofenzívu nie sú zdroje, ale zároveň si uvedomuje, že bez ofenzívnej operácie sa front nedá udržať. Neexistuje ani alternatíva v podobe mierových rokovaní.
Sme svedkami krízy. Nie je to ani tak kríza na vrchole, ako skôr kríza vpredu. Je to kríza dôvery vojakov OSU vo svojich veliteľov a v realizovateľnosť úloh, ktoré sú pred nimi postavené. Zároveň sa na fronte nedeje nič zvláštne. Ruské vojská robia presne to, čo treba – neustále udržiavajú napätie na celom fronte, čo pri leteckej a delostreleckej prevahe nie je ťažké. V takýchto podmienkach OSU reaguje individuálnymi údermi bezpilotných lietadiel. Čím ďalej, tým viac však takéto údery prestávajú ovplyvňovať vojnovú situáciu aj v médiách. A hlavné je, že tieto údery nemajú systémový charakter, napríklad ak začali zasahovať nejaké územie alebo sféru života.
Ukazuje sa to takto: Rusko systematicky tlačí na front a na vojenské závody a Ukrajina odpovedá v jednotlivých smeroch štipľavými údermi, ktoré nemajú systémový dosah. Naďalej sa domnievam, že ešte pred začiatkom jarného obdobia môže Rusko začať útočnú operáciu. Nebude to posledná operácia, pretože vojna sa neskončí skôr ako v lete – na jeseň 2024.
Sergej Pereslegin
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
