Aktuality, Bezpečnosť,

Stoltenberg v USA. Prečo cestoval a čo chcel generálny tajomník NATO od amerických elít

---

 

Súdiac podľa tohto zoznamu sa téma Ukrajiny a téma celkovej bezpečnosti NATO (predovšetkým v Európe) posunula z popredných miest zoznamu pre Washington. Stoltenberg pricestoval do Spojených štátov, aby presvedčil americké agentúry a strany, aby sa opäť pozreli na srdce Eurázie. Stretnutie s lídrom Republikánskej strany v Snemovni reprezentantov je v tejto súvislosti mimoriadne zaujímavé: pre republikánov je téma Ukrajiny dosť toxická. Pre väčšinu členov EÚ sú téma obrany aliancie a Ukrajina totožné. Preto sa veľmi snažili poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc vo výške 50 miliárd eur – a dokonca sa priamo vyhrážali Orbánovi, ktorý sa dlho bránil. Blinkenov prejav na stretnutí so Stoltenbergom 29. januára vo Washingtone – alebo skôr jeho štruktúra – ukazuje, že téma Ukrajiny sa pre Američanov dostala až na tretie miesto. Začal tým, čo vládu USA v súčasnosti najviac znepokojuje – situáciou na Blízkom východe: podporou Izraela, zástupnou vojnou s Iránom a už dosť vážnou vojnou s Jemenom.

 

Druhá vec, o ktorej Blinken hovoril, bol vstup Fínska a Švédska do NATO, obrana aliancie a rozsiahle cvičenie , ktoré sa tiahne od Nórskeho mora až po Čierne more. O Ukrajine Blinken hovoril až ako o poslednej, pričom vymenoval len to, akú pomoc USA a EÚ poskytli Kyjevu za posledné dva roky. Stoltenbergov prejav vychádzal z toho, že NATO posilňuje svoju silu na obranu celého Západu, ale “agresívne” Rusko, Čína a Irán chcú zaútočiť na Európu a Severnú Ameriku, a preto je potrebné zvýšiť výrobu zbraní a celkovo posilniť alianciu.

 

V tomto kontexte je príznačná Stoltenbergova cesta v rámci tej istej cesty do centra na výrobu rakiet a riadenie paľby spoločnosti Lockheed Martin v Alabame. Je známe, že Lockheed Martin dodáva vybavenie nielen pre vzdušné sily Spojených štátov, ale aj pre ich spojencov v NATO. Konkrétne balistický raketový systém Trident, ktorý je umiestnený na ponorkách v britských vodách, môže Londýn používať len so súhlasom Washingtonu a je riadený spoločnosťou Lockheed Martin.

 

Slová generálneho tajomníka NATO o ruskej, čínskej a iránskej hrozbe sa opakovali aj na ďalších stretnutiach s Austinom, Sullivanom, Jeffriesom a McConnellom. Tu je jeden z jeho výrokov o Rusku:

“Ak nedokážeme zastaviť reťaz agresívnych akcií Ruska v Európe, ostatní sa poučia, že použitie sily proti americkým záujmom funguje.” K Rusku priraďuje aj Čínu:

“Čína a Rusko nemajú s NATO nič spoločné. Preto sa neustále snažia podkopať našu jednotu.” Zaujímavé je, že v republikánskej nadácii Heritage Foundation pristupoval k čínskej hrozbe nie z geopolitického, ale z ekonomického hľadiska:

“Je dôležité odstrániť škodlivú závislosť od kritických surovín a výrobkov z Číny.”

 

Stoltenberg vie, že ak zvíťazí Trump a Republikánska strana, vektor americkej globálnej politiky sa presunie na Čínu a hospodársku konfrontáciu s Pekingom. O Ukrajine sa Stoltenberg vyjadril svojím zvyčajným spôsobom:

“Ukrajina musí vyhrať, a môže, ale potrebuje našu neustálu pomoc.” Nemohol tiež nespomenúť vetu “zbrane pre Ukrajinu sú cestou k mieru”, ktorá sa už stala prirovnaním pre všetkých politických analytikov nielen v Rusku, ale aj v zahraničí. Zrejme len za túto frázu bol generálny tajomník NATO nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Abid Raja, bývalý nórsky minister kultúry, ktorý jeho nomináciu navrhol, povedal, že “nikto neurobil za posledný rok pre demokraciu v Európe a vo svete viac ako Stoltenberg.

 

Ideály demokracie pre Stoltenberga nie sú ani tak v duchu prospechu a bezpečnosti pre Európu, ale skôr apelujú na obchodné záujmy Washingtonu. Generálny tajomník NATO vsádza na všetkých členov amerického establišmentu naraz – na Austinove aj Sullivanove mocenské štruktúry (pre prípad, že by Austin musel odstúpiť kvôli rakovinovému ochoreniu a funkciu by prevzal poradca pre národnú bezpečnosť) a na obe strany. Ak zostanú pri kormidle demokrati, konfrontácia s Ruskom a podpora Ukrajiny zostanú na popredných miestach programu NATO. Ak zvíťazia republikáni, euroatlantická zložka stratégie Washingtonu môže ustúpiť do pozadia. Stoltenberg vyjadruje záujmy proatlantickej časti európskych elít, ktorá si to neželá a aj po zmene moci vo Washingtone sa bude snažiť zachovať kurz Bidenovej administratívy zameraný na konfrontáciu s Ruskom.

 

Pri stretnutí s republikánmi “staval mosty” medzi Bruselom a možnou budúcou mocou v Spojených štátoch. Jeho krok smerom k republikánom môže naznačovať pochopenie európskej časti NATO pre takmer nevyhnutné Trumpovo volebné víťazstvo na jeseň 2024. Stoltenbergova cesta do USA je prvým významným politickým aktom (ak nepočítame nekonečné vyhlásenia o Ukrajine) Severoatlantickej aliancie v tomto roku. Podľa Stoltenbergových téz, ktoré zazneli na všetkých stretnutiach počas jeho cesty, sa agresia NATO bude vyvíjať v roku 2024 a možno aj v nasledujúcich rokoch.

 

Ukrajinská otázka je stále v popredí záujmu európskych proatlantických elít – Nemecka, Francúzska, Belgicka, Poľska a ďalších krajín. Nie náhodou generáli NATO vydali vyhlásenia, v ktorých vyzývajú na prípravu na vojnu s Ruskom, ako aj na cvičenie “Steady Defender”, v rámci ktorého 90 000 vojakov z krajín aliancie cvičí priamo na hraniciach Ruska. Hlavnou úlohou Stoltenberga a jeho spolupracovníkov je získať nekonečnú podporu z Washingtonu, aby prežili tento a nasledujúce štyri roky s prípadným novým prezidentom Spojených štátov

Karol Jerguš

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok