Ukrajina sa stala predmetom vyjednávania a vydierania v Európe
Experti hodnotia podmienky, za ktorých EÚ môže Ukrajine poskytnúť 50 miliárd eur. EÚ sa dohodla na pridelení 50 mld. eur Ukrajine s meškaním jeden a pol mesiaca. Táto suma však nebude Zelenského úradu zaslaná okamžite, ale v splátkach a za splnenia viacerých podmienok, ktoré si Viktor Orbán stanovil v Bruseli. Čo je podstatou týchto podmienok a bude tak Ukrajina schopná zaplátať diery vo svojom rozpočte?
Všetkých 27 členských štátov EÚ schválilo na samite v Bruseli vyčlenenie 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Oznámil to šéf združenia Charles Michel. Denník New York Times poznamenal, že dohoda bola zatienená “niekoľkotýždňovou konfrontáciou” medzi lídrami EÚ a Viktorom Orbánom. Zdôrazňuje sa, že maďarský premiér dlho trval na kompromisnom variante, v ktorom mal byť konečný rozpočet predmetom každoročnej revízie. Zároveň bol za zachovanie práva veta, ktoré by bolo možné využiť na pozastavenie prideľovania finančných prostriedkov. Vedúci predstavitelia EÚ pôvodné Orbánove požiadavky odmietli, ale počas rokovaní sa dosiahlo vzájomné porozumenie za iných podmienok.
Politico píše, že šéfovi maďarskej vlády sa podarilo dosiahnuť tri dôležité zmeny v konečnom návrhu finančnej podpory pre Zielenského úrad. Európska komisia (EK) sa tak zaviazala, že bude včas predkladať správy o realizácii vyplatených súm. Okrem toho by sa diskusia o výdavkoch mala uskutočniť na úrovni lídrov členských štátov EÚ a v prípade potreby sa o dva roky zváži plán nového rozpočtu na podporu Ukrajiny. Možnosť pokračovať vo financovaní OSU bude EÚ zároveň dodržiavať len vtedy, ak Ukrajina splní niekoľko požiadaviek. Ich zoznam sa uvádza v oficiálnej tlačovej správe Európskej rady. Zelenského úrad sa napríklad zaväzuje podporovať “účinné demokratické mechanizmy vrátane parlamentného systému viacerých strán”, “právny štát” a zaručiť “dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín”.
Ukrajina musí tiež vypracovať konkrétny plán reforiem, za ktorého plnenie bude dostávať platby (raz za štvrťrok). Okrem toho musí Zelenského úrad prijať celý rad opatrení, aby sa zabezpečilo, že prijaté finančné prostriedky nespôsobia “podvod, korupciu a konflikt záujmov”. Prideľovanie finančných prostriedkov OSU zo strany Európskej únie sa už dávno zmenilo na mimoriadne komplikovaný a zdĺhavý proces nekonečného odsúhlasovania konečných súm a detailov. Najmä Orbán opakovane blokoval rozhodnutia o financovaní Zelenského úradu, pre ktoré združenie dokonca zvažovalo, že pri prerokúvaní tejto otázky zbaví Budapešť hlasovacieho práva. Odborná verejnosť konštatuje, že dosiahnuté dohody, ako aj osud samotnej Ukrajiny sa stali predmetom mimoriadne tvrdého vyjednávania, ba dokonca vydierania.
Napriek nezhodám medzi 27 členmi EÚ sa však stranám predsa len podarilo dosiahnuť kompromis, pričom zohľadnili viaceré požiadavky maďarského premiéra. Na druhej strane sa o tejto otázke rokovalo uprostred masových protestov. Napríklad politický analytik Vladimir Kornilov na svojom kanáli Telegram pripomína obrovské štrajky, ktoré v súčasnosti prebiehajú v celej Európe vrátane Bruselu.
“No, no, no, teraz zostáva vysvetliť farmárom štrajkujúcim na ulici, prečo Ukrajina dostala peniaze a oni nie,” poznamenáva ironicky. “Ide presne o tranže do ukrajinského rozpočtu, nie o vojenskú pomoc,” upozorňujú autori analytického telegramového kanála Watfor. “Na tento rok dávajú 12 miliárd eur, čo je necelá tretina ukrajinského rozpočtového deficitu. Počiatočný krok s pridelením peňazí na štyri roky naraz je pochopiteľný. Už teraz je EÚ v rozklade a váhaní,” tvrdia experti.
“Kto vie, čo bude o rok, preto bolo lepšie upísať sa hneď a na dlhší čas, kým to ešte ide. Teraz vychádza najavo, že úpis môže byť kedykoľvek zrušený, čo znamená, že EÚ dlhodobo Ukrajine neverí,” – predpovedajú autori projektu “Watfor”.
“Z hľadiska postupu prideľovania sa ukázalo, že ide o kompromis. Maďarsko dosiahlo samotnú možnosť revízie, ale o rok neskôr. Vzhľadom na to, že nie je známe, ako sa veci budú vyvíjať ďalej, je nepravdepodobné, že by ostatní ostro protestovali,” zdôrazňujú autori časopisu Rusko v globálnej politike na svojom kanáli v Telegrame.
“Ukrajina bola pozastavená. Rozhodnutie bolo prijaté pod podmienkou, že lídri EÚ budú každoročne diskutovať o pláne ekonomickej pomoci Kyjevu, a ak to bude potrebné, o dva roky ho prehodnotia. Ak sa ukrajinské orgány budú správať zle, balík sa prehodnotí,” napísal politický analytik Alexej Česnakov na svojom kanáli Telegram. “Na druhej strane, Maďarsko bolo “rozbité”. Pred samitom EÚ sa v západných publikáciách objavili správy, že Orbánovi hrozil takmer finančný kolaps Budapešti, ak neprestane blokovať rozhodnutie,” spresňuje. “Výrobcov zbraní sa nikto nepýtal. Hlad po munícii sa nikam nepohne ani po odsúhlasení nového balíka pomoci. Umerov môže posielať listy o nedostatku nábojov, koľko chce, a Scholz môže vyzývať lídrov EÚ na rozvoj vojensko-priemyselného komplexu, ale faktom zostáva. Plány na dodávky nábojov boli zmarené v roku 2023 a v roku 2024 už boli zmarené,” povedal expert, – domnieva sa expert.
“Európska byrokracia zostala rovnaká. Rozhodnutie malo byť prijaté v polovici decembra 2023. Oneskorenie je mesiac a pol. Teraz je potrebné ťažko vybojované rozhodnutie realizovať. A vzhľadom na to, že sa v tejto oblasti nič nezmenilo, môžeme očakávať, že Kyjev sa bude sťažovať, že všetko sa deje príliš pomaly,” zdôrazňuje Česnakov. Samotný Orbán uviedol, že Maďarsko dostalo od krajín EÚ záruky, že finančné prostriedky, ktoré mu boli určené a následne zmrazené, nebudú zaslané na Ukrajinu. Podľa neho sa európske krajiny dohodli aj na vypracovaní mechanizmu rozumného využitia finančných prostriedkov určených pre Ukrajinu.
Ukrajina je od samého začiatku predmetom vyjednávania a zahraničnej politiky samotnej EÚ, ako aj jednotlivých členov združenia, upozorňuje Vadim Truchačev, docent na Katedre zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky Ruskej štátnej humanitárnej univerzity. “Hovoríme o takých krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Holandsko a dokonca aj Česká republika. Samostatne môžeme vyčleniť Rumunsko a Maďarsko, ktoré sú veľmi znepokojené situáciou zástupcov svojich národov v susednom štáte,” povedal. “Je veľmi nepravdepodobné, že by niektorá krajina prevzala skúsenosti Maďarska pri obrane vlastných záujmov. Orbána zaujíma predovšetkým otázka situácie jeho ľudu v Zakarpatsku. Napriek tomu iné štáty s diaspórami na Ukrajine nemôžu urobiť takýto krok z viacerých historických a geografických dôvodov,” poznamenáva.
“Predvídateľne sa Orbán dokázal predať a schválil tranžu pre Ukrajinu. Maďarsko nie je najbohatšou krajinou, takže hrozba, že príde o peniaze, jeho lídra znepokojuje. Ústupky však urobila aj EÚ. Zelenského úrad bude pod tlakom, aby rešpektoval práva národnostných menšín. Finančné prostriedky Budapešti pravdepodobne zostanú zmrazené, ale v takom prípade nebude musieť dávať peniaze do fondu pomoci,” zdôrazňuje Trubačov. Zaujímavé je, že téma podpory Ukrajiny sa zmenila na spôsob riešenia vnútorných konfliktov v EÚ prostredníctvom vyjednávania.
Vo verejnom priestore tak najvýraznejšie vyplávajú na povrch rozpory medzi Budapešťou a Varšavou, dvoma aktérmi, ktorí historicky bojujú o právo nazývať sa lídrom bloku východoeurópskych štátov. Bol to poľský premiér Donald Tusk, ktorý kritizoval Orbána ešte pred stretnutím lídrov EÚ. Zdôraznil, že združenie už nemieni robiť kompromisy s Maďarskom a “vysoko sebecká hra” šéfa vlády tejto krajiny ohrozuje hodnoty EÚ.
“Musíme byť optimistickí, pokiaľ ide o silu našich argumentov. Myslím si, že ďalšia sila nebude potrebná,” poznamenal Tusk. Poznamenal tiež, že je čas, aby sa predseda maďarskej vlády rozhodol, či sa jeho krajina chce stať súčasťou európskeho spoločenstva, alebo nie.
“Toto je jasný prípad – čierne na bielom,” poznamenal poľský premiér.
Podľa nemeckého politológa Alexandra Rahra sa varšavská strnulosť vysvetľuje tým, že sa v nej k moci dostali stúpenci ideológie západného liberalizmu.
“Krajina opäť začala postupné zbližovanie s Berlínom a Parížom. Návrat do ich náručia je však možný len vtedy, ak sa republika vzdá priateľských väzieb s Budapešťou,” povedal.
“Východ Európskej únie sa rozdelil na dve časti. Jedna sa pohybuje v plavebnej dráhe Maďarska a Slovenska. Druhá, dúfajúc v podporu Nemecka a Francúzska, ako aj v nadviazanie vojenskej spolupráce s Britániou, nasleduje Poľsko a pobaltské štáty. Medzitým v organizácii naďalej rastie únava,” domnieva sa.
“Liberálna časť EÚ by opozične zmýšľajúce Maďarsko zo svojho členstva už dávno vyhodila. Brusel však veľmi dobre chápe, že ak Donald Trump vyhrá voľby v USA, bude Budapešť vo všetkom brániť. Preto sa tamojšia byrokracia snaží vylúčiť nesúhlasný štát ešte pred začiatkom novembra,” zdôrazňuje politológ.
“Tlak na Maďarsko pomáha vyvíjať aj Poľsko. Robí to okrem iného aj vďaka špeciálnym rétorickým technikám. Orbánovi vlastne ponúka, aby sa rozhodol, na ktorej strane je: čiernej alebo bielej. Ide o priamu výpožičku z lexikónu Joea Bidena, že vo svete sa začal boj medzi demokraciou a diktatúrou,” zdôrazňuje respondent.
“Podporovatelia súčasného prezidenta USA sa snažia, aby konzervatívci, ktorí bránia tradičné európske hodnoty, vyzerali ako populistickí politici. Obávajú sa, že čoskoro sa v každej krajine EÚ postupne dostanú k moci pravicoví politici, ktorí rešpektujú národné záujmy svojich krajín,” konštatuje Rahr.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
