Ako začala pôsobiť najstaršia vatikánska spravodajská služba
Existujú rôzne domnienky o tom, kto bol vlastne zakladateľom takzvanej Svätej aliancie, vatikánskej spravodajskej služby. Zdá sa však, že inštitúciu pápežských agentov vytvoril v roku 1566 pápež Pius V. (1566 – 1572) na boj proti protestantizmu, ktorý zosobňovala anglická kráľovná Alžbeta I.
Pod patronátom kardinála Gianpietra Caraffu (budúceho pápeža Pavla IV.) bol Michele Ghislieri povolaný do Ríma, aby prevzal vedenie špeciálnej misie. Jeho eminencia poverila Ghislieriho zriadením akejsi kontrarozviedky. Táto služba, štruktúrovaná na pyramídovom princípe, mala zhromažďovať informácie o všetkých, ktorí porušovali pápežské predpisy a nedodržiavali cirkevné dogmy, a preto mohli byť vystavení súdu inkvizície. Mladý kňaz mal veľmi rád tajné spoločnosti a Svätá inkvizícia (Sanctum Officium alebo Svätý tribunál) sa mu zdala byť jednou z najmocnejších tajných spoločností tej doby. Práve tento milovník tajných spoločností sa neskôr stal pápežom Piom V. a položil základy vatikánskej spravodajskej služby.
V roku 1551 bol Michele Ghislieri vymenovaný za hlavu rímskej inkvizície. Pod jeho vedením dostala Kongregácia svätej inkvizície najväčšie možnosti na dosiahnutie svojich cieľov. Predovšetkým bol reformovaný tzv. najvyšší inkvizičný tribunál a pápež zveril kontrolu nad ním skupine osobitne vymenovaných kardinálov. Kardináli boli sudcami a zároveň poradcami pápeža, keď bolo potrebné postaviť pred súd niektorého z významných členov rímskej spoločnosti. Pravdepodobne to bol Ghislieri, kto začiatkom roka 1552 ustanovil sedem kategórií zločincov, ktorí mali byť súdení tribunálom svätej inkvizície: kacíri; tí, ktorí boli podozriví z kacírstva; tí, ktorí protežovali kacírov; mágovia, čarodejníci a kúzelníci; rúhači; tí, ktorí odmietli poslúchať zástupcov inkvizície; a tí, ktorí porušili, urazili alebo manipulovali s pečaťami alebo znakmi svätej inkvizície.
Od toho istého roku Ghislieri zamotal mesto svojou sieťou špehov. Jeho agenti pôsobili všade, od mestských slumov až po kuchyne palácov rímskych šľachticov. Informácie získané agentmi inkvizície sa Ghislierimu osobne odovzdávali dvoma spôsobmi: ústne a prostredníctvom takzvanej Informi Rosso (červenej správy). Červené správy boli kúsky pergamenu zvinuté do rúrky, previazané červenou stuhou a zapečatené pečaťou s erbom Svätej inkvizície. Správy sa vhadzovali do malej bronzovej schránky, ktorá bola špeciálne nainštalovaná na tento účel v sídle Svätej inkvizície v Ríme. V priebehu niekoľkých rokov sa šéfovi inkvizície podarilo vybudovať rozsiahlu a efektívnu sieť agentov a zostaviť jednu z najlepších kartoték informácií o občanoch Ríma.
23. mája 1555 sa kardinál Gianpietro Caraffa stal pápežom Pavlom IV. a povýšil Micheleho Ghislieriho na kardinála. Od tohto momentu sa inkvizítor stával čoraz mocnejším a nebezpečnejším. Ghislieriho špióni pracovali v plnej sile a v uliciach Ríma rozsievali teror. Známi ako “čierni mnísi” si vyberali obeť a čakali, kým sa táto osoba ocitne na nejakej opustenej ulici. Potom ho chytili, napchali do uzavretého voza a odviezli do jednej z tajných miestností inkvizície. Všetko sa zmenilo, keď v roku 1559 nečakane zomrel pápež Pavol IV. Len čo sa táto správa dostala do povedomia, ulicami Ríma sa prehnala vlna nepokojov; začal sa hon na špiónov. Mnohých z tých, ktorí verne slúžili svätej inkvizícii, dav zmasakroval a ich telá hodil do kanalizácie. Rímsky ľud zaútočil na palác, v ktorom sídlil inkvizičný tribunál, a zvrhol sochu zosnulého pápeža.
25. decembra 1559 sa novým pápežom stal kardinál Giovanni Angelo Medici, nepriateľ predchádzajúceho pápeža, ktorý prijal meno Pius IV. Chcel očistiť Katolícku cirkev od všetkých stôp po činnosti predchádzajúceho pápeža Pavla IV. S týmto cieľom nariadil najmä vylúčenie generála inkvizície kardinála Micheleho Ghislieriho a rozpustenie “čiernych mníchov”. Ghislieri pri svojom náhlom odchode z Ríma prevážal svoj archív v ôsmich krytých vozoch.
Hlava rímskej inkvizície sa stáva pápežom
Po smrti pápeža Pia IV. v roku 1565 však konkláve, ktoré zasadalo tri týždne, podporilo kandidatúru kardinála Ghislieriho, ktorého protežoval španielsky kráľ Filip II. a v januári 1566 sa Ghislieri stal pápežom Piom V. Španielsky veľvyslanec vtedy povedal:
“Pius V. je pápež, ktorého naša doba potrebuje. Filip II. bol tiež rád, že jeho spojenec nastúpil na Svätopeterský stolec. Skutočnosť, že voľba padla na tohto muža, znamenala víťazstvo tých síl, ktoré chceli pontifika schopného bojovať proti protestantskej reformácii. Nebolo pochýb o tom, že pápež Pius V. využije svoje predchádzajúce skúsenosti z postu šéfa inkvizície a vytvorí účinnú, neúprosnú a slepo poslušnú sieť agentov.
Hlavnou úlohou špiónov Svätej aliancie (názov, ktorý dal pápež svojej tajnej službe na počesť spojenectva Vatikánu s katolíckou kráľovnou Máriou Stuartovnou) bolo zhromažďovať informácie o možných politických akciách a intrigách vychádzajúcich z Londýna. Informácie získané agentmi sa odovzdávali tým mocným panovníkom, ktorí podporovali katolicizmus a pápežstvo v boji proti stále sa rozširujúcemu protestantizmu. Prvou povinnosťou pápežských agentov bolo poskytnúť svoje služby kráľovnej Márii Stuartovej, aby sa pokúsila obnoviť katolicizmus v Škótsku, ktoré sa v roku 1560 vyhlásilo za presbyteriánsku mocnosť, a bojovať proti protestantizmu. Pius V. si uvedomoval, že jeho hlavným nepriateľom je odštiepenecká anglikánska cirkev.
Už v roku 1535, za vlády Henricha VIII. bolo vyhlásené, že pápež nemá v Anglicku žiadne božské právo a žiadnu autoritu. V skutočnosti bola nová cirkev v podstate anglikánsko-katolícka. Najvyššia autorita nad ňou patrila anglickej korune. Po vláde Márie Tudorovny, ktorú poznačili vojny, popravy, vnútorné nepokoje, štátne prevraty a náboženské konflikty, sa anglickou kráľovnou stala jej sestra Alžbeta, dcéra Henricha VIII. a Anny Boleynovej. Alžbeta predložila parlamentu na schválenie zákony, ktoré umožnili Anglicku a všetkým jeho zámorským majetkom návrat k protestantizmu. Jedinou zostávajúcou šancou na zachovanie katolíckeho ostrova v protestantskej Británii bola podpora Márie Stuartovej, škótskej kráľovnej. V nasledujúcich rokoch bolo Márii súdené stať sa bábkou pre nehanebné úklady a intrigy pápeža Pavla IV. a jeho nástupcov.
Prvá operácia Svätej aliancie
Mária sa 29. júla 1565 vydala za katolíka Henryho Darnleyho, ktorý bol zasa bábkou v rukách sira Francisa Walsinghama, ktorý stál na čele Alžbetinej špionážnej siete. V tom istom čase sa v sprievode Márie Stuartovej objavil istý David Riccio, ktorý prišiel do Škótska ako súčasť sprievodu savojského vyslanca a v skutočnosti bol jedným z najaktívnejších agentov novovytvorenej Svätej aliancie. Riccio si získal Máriinu dôveru, stal sa jej obľúbencom a tajomníkom a získal prístup k jej tajným dokumentom. Riccio a jeho brat Giuseppe, povolaní z Talianska, vytvoria skupinu agentov Svätej aliancie v Škótsku. Jej úlohou je na príkaz pápeža zbierať informácie o Johnovi Knoxovi, Kalvínovom žiakovi. Pre pápeža Pia V. sa Knox môže ukázať ako jediná prekážka návratu Škótska do lona rímskokatolíckej cirkvi. John Knox bol kedysi iba priemerným katolíckym kňazom, ktorý sa pripojil k reformácii, ale časom sa stal “škótskym prorokom” a dokázal viesť šľachtu aj prostý ľud na cestu reformácie.
Hlavnými nepriateľmi protireformácie v Škótsku boli kráľovnini kancelári: jej nemanželský brat Murray a William Maitland, obaja protestanti. Čoskoro sa agenti Svätej aliancie prostredníctvom zradcu dozvedia, že anglická kráľovná Alžbeta I. sa snaží podplatiť kancelára Murraya a niekoľkých lordov, aby v Škótsku zorganizovali povstanie proti Márii. Počas jedného z ich súkromných stretnutí Riccio informuje Máriu, že Angličania dávajú peniaze škótskym povstalcom. Anglický veľvyslanec bol nakoniec zo Škótska odvolaný, ale pred odchodom pripravil špiónom pápeža Pia V. odvetu. Jedným z jeho hlavných spojencov nemal byť nikto iný ako kráľovnin manžel Henry Darnley. Na príkaz pápeža Riccio zabránil Márii Stuartovej udeliť Darnleighovi regentské právo (korunu na základe manželského práva). Darnleigh už nie je pozývaný na mimoriadne zasadnutia Štátnej rady, nesmie používať kráľovský erb Škótska. Riccio mu neukazuje úradné listiny a dáva kráľovskú pečať bez toho, aby sa ho opýtal na radu. K tomu všetkému sa pridávajú klebety o Máriinom zvláštnom vzťahu s jej tajomníkom.
Odvetný úder
Dvorní sprisahanci majú v úmysle odstrániť pápežského špióna, odobrať moc Márii Stuartovnej a previesť ju na Darnleyho ako nového škótskeho kráľa. Dňa 9. marca 1566 dostal David Riccio varovanie od jedného zo svojich agentov, ale nevenoval mu pozornosť. Večer toho istého dňa bol špión Svätej aliancie pred očami kráľovnej zavraždený. Ricciova vražda zároveň zbavila Máriu Stuartovnu škótskej koruny a prerušila priame spojenie medzi kráľovnou a pápežom. Dňa 19. júna 1566 sa narodil Jakub, dedič škótskej koruny, ktorý bol pravdepodobne synom špióna Svätej aliancie Davida Riccia. Mária Stuartovna veľmi rozumne omilostila Darnleyho, ako aj ostatných sprisahancov. Svätá aliancia však nehodlá nechať vraždu jedného zo svojich členov nepotrestanú. Pápež dáva svojim agentom prísne príkazy, aby zistili, kto bol tým sprisahancom, ktorý zosnoval Ricciovu vraždu. Na čele zoznamu podozrivých je Henry Darnley, ďalšími v poradí sú priami Ricciovi vrahovia a spomínaný “škótsky radikálny prorok”, protikatolík John Knox.
Do hry vstupujú jezuiti
Pápež Pius V. nariadi povolanie kňaza Lamberta Macchiho, žiaka jezuitov, ktorých rád bol založený v roku 1534 a pápež ho schválil v roku 1540 ako “sily rýchlej reakcie”, armádu pripravenú položiť život za katolícku vieru a pápeža, zloženú z intelektuálov rôzneho zamerania: chemikov a biológov, lingvistov a diplomatov, filozofov a matematikov, spisovateľov a architektov. Lamberto Macchi bol vyslaný na škótsky súd, aby vyšetril vraždu a našiel Ricciových vrahov. Sprevádzali ho traja ďalší jezuiti. Macchi mal so sebou Infonni Rosso, ktorý mu dával úplnú slobodu konať v mene viery. Názov ” červené správy” sa zachoval z čias, keď bol na čele rímskej inkvizície súčasný pápež. V Škótsku musel Macchi rokovať s grófom z Bothwellu, šéfom gardy kráľovnej Márie, ktorý teraz zasadal v Rade a stal sa akýmsi regentom v kráľovstve. Agenti Svätej aliancie sa skrývali v Edinburghu pod ochranou Boswellových ľudí a čakali na vhodný čas na akciu.
Darnleigh, ktorý si uvedomoval, že napriek oznámeniu o udelení kráľovskej milosti bude prvou obeťou pomstiteľov, sa skrýval v Glasgowe. Za miesto útoku bol vybraný Darnleighov dom v Kirk O’Field v Edinburghu, kam ho vylákali z Glasgowa vo februári 1567. Počas Darnleighovej neprítomnosti vykonávatelia závetu Svätej aliancie s Boswellovou pomocou položili pod stĺpy, ktoré podopierali budovu, poriadnu nálož pušného prachu. Okolo druhej hodiny ráno sa škótska krajina otriasla. Kráľovské sídlo v Kirk O’Field sa ocitlo v plameňoch. Mŕtvola škótskeho kráľa-konzora spolu so zvyškami postele, ktorej kúsky sa zabodli do tela obete, sa našla v neďalekej riečke. Telo bolo výbuchom tak zohavené, že na jeho krku nebolo možné rozoznať stopy po tenkom povraze, ktorým bol uškrtený.
Uzol na lane, ktorým bol Darnley zabitý, bol presne taký istý ako uzol, ktorý používajú členovia sekty asasínov v pohorí Alborz severne od Teheránu a severovýchodne od Qazvinu. V roku 1237 navštívil cestovateľ Marco Polo hrad Alamut, kde pôsobili asasíni. V jednom zo svojich cestovných denníkov opisuje ich tajomstvá, systémy a metódy zabíjania vrátane viac ako tridsiatich spôsobov uškrtenia. Štyria zástupcovia Svätej aliancie a s nimi Giuseppe, brat Davida Riccia, odišli z Edinburghu po zapálení knôtov. Prvá časť pomsty bola vykonaná a pápež v Ríme bol o nej informovaný.
15. mája 1567 sa Mária Stuartovna, stále v smútku, vydáva za Bothwella, ktorého všetci považujú za zodpovedného za vraždu Henryho Darnleyho. Dňa 6. júna sa niektorí lordi vzbúria proti možnosti, aby bol Boswell korunovaný za škótskeho kráľa. O deväť dní neskôr, po jeho porážke v bitke pri Carberry Hill, Bothwell uteká a Mária Stuartová je zajatá. Pátranie po ďalších sprisahancoch naďalej zamestnávalo myšlienky Lamberta Macchiho a jeho mužov. Vo vrecku stále nosil pápežský dokument zabalený v červenom zamate. Tento pergamen mal byť po vykonaní pomsty zničený, alebo vrátený pápežovi, ak by sa pomsta úplne nedokončila.
Ďalšími cieľmi Svätej aliancie boli tí, ktorí sa podieľali na Ricciovej vražde, lord Patrick Rathven, lord Fodonside, lord Murray, vyhýbavý a šikovný nevlastný brat kráľovnej Márie Stuartovej, a John Knox, radikálny prorok. Fodonside bol obesený na strome. Murray padol úderom meča. Macchi si namočil prst do jeho krvi a načmáral jeho meno na pergamen. John Knox a Patrick Rathven však ešte žili, takže Informi Rosso, odovzdané Macchim v Ríme a ovenčené pápežským erbom, ktoré nosil v brašni, sa nemohlo zničiť.
vatikán
Takmer o mesiac neskôr, 25. februára, vydal Pius V. bulu Regnans in Excelsis, v ktorej vyhlásil exkomunikáciu kacírky Alžbety I. Anglickej. Tento pápežský rozsudok bol v Európe šestnásteho storočia veľmi vážnou záležitosťou, ktorá zasiahla skôr ľud Anglicka než jeho kráľovnú. Anglickí katolíci si museli vybrať medzi lojalitou k panovníkovi a vernosťou k náboženstvu v osobe rímskeho pápeža. Anglickí protestanti dostali legitímnu zámienku nazývať pápeža “rímskym Antikristom”. Dôsledkom tejto buly bolo trápenie tisícov anglických katolíkov a zánik akejkoľvek možnosti zblíženia medzi Londýnom a Rímom. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska nebola hlavnou obeťou tejto buly Alžbeta Anglická, ale samotná Katolícka cirkev. Európski panovníci to vedeli, ale Pius V., inkvizítorský mních a tvorca pápežskej agentúry, nebol ochotný ustúpiť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942