Iniciátori vkladajú do Indie veľké nádeje. Digitalizácia pochoduje po celej planéte
Už som písal, že v roku 2023 bol celosvetovo spustený projekt s kódovým označením DPI. Táto anglická skratka znamená Digital Public Infrastructure (digitálna verejná infraštruktúra). Projekt iniciovali tí istí ľudia a organizácie, ktoré presadzujú iniciatívy, ako je univerzálne očkovanie ľudstva, boj proti dekarbonizácii svetového hospodárstva, prechod na inkluzívny kapitalizmus a podobne. Teda tí, ktorí sa snažili a snažia vybudovať na našej planéte “úžasný nový svet” alebo globálny totalitný štát.
Medzi iniciátorov projektu DPI patrí najmä taká odiózna postava, akou je Klaus Schwab, šéf Svetového ekonomického fóra, ktorý ešte v roku 2020 vyhlásil, že “pandémia covidu” poskytuje vynikajúcu príležitosť na spustenie “veľkého resetu” na planéte. A ten by mal nakoniec doviesť ľudstvo k novému stavu, ktorý nazval “inkluzívny kapitalizmus”. O týchto myšlienkach a plánoch šéfa WEF som písal pred tromi rokmi v knihe DEŠIFROVAŤ KLAUSA SCHWABA. V skutočnosti išlo o nový otrokársky systém v celoplanetárnom meradle a pod kontrolou jedinej svetovej vlády. To je plán tých, ktorí sa nazývajú “svetové zákulisie”, ” deep state”, “páni peňazí” (hlavní akcionári Federálneho rezervného systému USA). A osoby ako Klaus Schwab len vyslovujú plány svetového zákulisia. A teraz plán DPI.
Len nedávno sa o ňom začalo diskutovať na najvyšších miestach. Osobne som sa o ňom prvýkrát dozvedel v septembri tohto roku, keď sa v indickom Naí Dillí konalo zasadnutie skupiny G-20 (India bude v roku 2023 predsedať skupine G-20). Na záver samitu G-20 bolo vydané vyhlásenie. Obsahuje časť s názvom “Technologická transformácia a digitálna verejná infraštruktúra”. Digitálna verejná infraštruktúra sa v nej definuje ako “vyvíjajúci sa koncept a ako súbor spoločných digitálnych systémov, ktoré buduje a používa verejný aj súkromný sektor”. Hneď pod tým sa uvádza:
“V našom dobrovoľnom úsilí o zabezpečenie interoperability digitálnej verejnej infraštruktúry uznávame význam voľnej a spoľahlivej výmeny údajov a cezhraničných tokov údajov.” Spomína sa v ňom aj akýsi “Rámec G20 pre systémy digitálnej verejnej infraštruktúry”, ktorý vyzýva na vývoj, implementáciu a riadenie DPI. V čase prijatia vyhlásenia rámec G20 ešte neexistoval, iba sa konštatovala potreba jeho vytvorenia. Ako však vyplýva z iných zdrojov, práce na príprave programu už prebiehali bez väčšej publicity. Viaceré podrobnosti programu (projektu) DPI sa stali známe v novembri. Mnohé médiá s odvolaním sa na informácie z webovej stránky UNDP (Rozvojový program OSN) informovali, že projekt DPI sa začal 8. Novembra.
Na webovej stránke UNDP sa uvádza, že projekt zahŕňa tri hlavné zložky: “Vo všeobecnosti existujú tri hlavné typy protokolov, ktoré uľahčujú digitálnu verejnú infraštruktúru: digitálna identita, digitálne platby a výmena údajov.” Ako hlavní účastníci projektu boli uvedení: UNDP, Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, Rockefellerova nadácia. Projekt podporujú Európska únia, MMF a Svetové ekonomické fórum (WEF). Na jeseň bola spustená webová stránka s názvom CDPI. Ide o informačný zdroj pre tvorcov DPI s názvom Centrum pre digitálnu verejnú infraštruktúru. Pravdepodobne sa na nej sústreďujú všetky základné informácie o projekte. Projekt DPI dostal neoficiálny názov “50 za 5”. Znamená to, že v nasledujúcich piatich rokoch by mala byť digitálna verejná infraštruktúra vytvorená v najmenej 50 krajinách sveta.
Minimálnym programom je 50 krajín. Zoznamy krajín, v ktorých sa pravdepodobne začne vytvárať DPI, už boli zverejnené. Po prvé, sú to všetky členské štáty EÚ (spolu 27). Koniec koncov, Brusel oficiálne podporil projekt DPI a deklaroval účasť Európskej únie na ňom. Po druhé, ide o krajiny subsaharskej Afriky. Celkovo ich je 45. Hovorí sa, že africké krajiny sú z hľadiska digitalizácie najzaostalejšie, preto ich treba dotiahnuť na úroveň “civilizovanejších” krajín. Po tretie, je tu India. Tá je vyčleNená. Predstavuje sa ako “lokomotíva”, ktorá by mala podporovať projekt DPI na celom svete. Chcel by som hovoriť najmä o Indii. V súčasnosti sa projekt DPI spája s niekoľkými verejnými osobnosťami. Ide o Američana Billa Gatesa, ktorý s pomocou svojej charitatívnej nadácie bude podporovať (už podporuje) projekt.
“Tak ako sme v 20. storočí budovali cesty, diaľnice a letiská, musíme teraz vybudovať digitálnu infraštruktúru, ktorá bude otvorená, prístupná a posilní postavenie každého,” vyhlasuje americký miliardár. Časť projektu týkajúcu sa digitálneho pasu presadzuje Nemec Klaus Schwab. Šéf WEF uviedol, že do roku 2030 bude mať každý človek na planéte digitálnu identitu. Podrobnejšie informácie nájdete v správe WEF s názvom Reimagining Digital ID (Premena digital identity). Práve Nemka Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, prisľúbila, že všetkých 27 členských štátov EÚ začne okamžite zavádzať digitálnu verejnú infraštruktúru. A prisľúbila aj zdieľanie skúseností EÚ v oblasti digitálnej identity (digitálny certifikát EÚ v rámci COVID-19).
Je tu však ešte jedna postava, ktorá nepochádza zo Západu, ale z rozvojového sveta. Donedávna o ňom nevedel každý. Ale čoskoro o ňom budú vedieť všetci. Ide o indického podnikateľa a miliardára Nandana Nilekaniho. Zaoberá sa digitálnymi technológiami. Najmä tými, ktoré súvisia s témou “digitálnej identifikácie človeka”. Je známy svojimi blízkymi vzťahmi s americkým miliardárom Billom Gatesom. V roku 2017 Nandan Nilekani daroval polovicu svojho majetku charitatívnej nadácii Giving Pledge, ktorú založili Bill Gates a Warren Buffett. Súdiac podľa mnohých indícií by tento indický podnikateľ mohol byť kľúčovou postavou projektu DPI. Mimochodom, na hlavnej stránke webovej stránky CDPI sú portréty iba dvoch iniciátorov DPI – Billa Gatesa a Nandana Nilekaniho. Pod portrétom indického podnikateľa sa nachádzajú tieto slová:
“Digitálna verejná infraštruktúra je o vytvorení modelu rastu založeného na technológiách, ktorý je založený na spolupráci, spravodlivosti a demokratizuje príležitosti na úrovni obyvateľstva. Centrum DPI môže pomôcť krajinám rýchlejšie sa posunúť na tejto ceste.”
Na jarnom zasadnutí MMF a Svetovej banky (2023) Nandan Nilekani povedal, že na vytvorenie dokonalej digitálnej spoločnosti musí mať každý tri veci: smartfón, bankový účet a digitálny preukaz totožnosti. Zatiaľ čo prvé dve veci už väčšina ľudí má, pri digitálnom občianskom preukaze je zjavné zaostávanie. Medzinárodný menový fond, iné medzinárodné organizácie a štáty preto musia zamerať svoje úsilie na prekonanie tejto medzery. V prejave na augustovom samite B20 (Business 20) v Naí Dillí sa indický architekt digitálnej identity Nandan Nilekani pochválil tým, ako India vo veľkom rozsahu zaviedla digitálnu verejnú infraštruktúru. A navrhol, aby ostatné krajiny nasledovali jeho príklad a využívali DPI na všetko od očkovacích pasov, výberu daní a cestných poplatkov až po adaptáciu na zmenu klímy a prechod obehové hospodárstvo.
Je ťažké spochybniť digitálny pokrok Indie. Médiá však len zriedka informujú o nákladoch na tieto úspechy. V roku 2009 India spustila program Unique Identification Authority of India (UIDAI). Zároveň bola zriadená vládna agentúra s rovnakým názvom, UIDAI, ktorá mala tento program realizovať. Jedinečné osobné číslo pridelené každému obyvateľovi Indie sa nazýva AADHAAR. Identifikácia je založená na dotazníku, odtlačkoch prstov a fotografiách dúhovky. Podľa vládnych správ má dnes číslo AADHAAR 99 % dospelých Indov. Bez tohto čísla je pre človeka ťažké alebo dokonca nemožné získať prístup k väčšine verejných a súkromných služieb. A “nákladmi” systému UIDAI sú neustále úniky z databáz, tieto údaje využívajú kriminálne živly a jednoducho bezohľadní ľudia. Tajomstvo súkromia v kedysi patriarchálnej Indii definitívne Zmizlo.
Americký právnik Greg Glaser, ktorý sa počas tzv. pandémie kovídu dôrazne postavil proti očkovacím pasom, označil projekt DPI, ktorý sa teraz realizuje na celej planéte, za “totalitnú nočnú moru” a “dystopickú” iniciatívu. Konštatuje, že AADHAAR sa už “stal nočnou morou pre Indov. Neustále sa do nej nabúravajú hackeri, vrátane napríklad najväčšieho hackerského útoku na osobné údaje v histórii sveta začiatkom tohto mesiaca, keď sa osobné údaje predávali na darknete”. Zverejnenie je datované k 30. novembru, preto sa najväčší hackerský útok na osobné údaje v histórii uskutočnil začiatkom novembra tohto roka. Darknet, známy aj ako “čierny internet” alebo “tieňový internet”, je skrytý segment internetu, ktorý je prístupný len prostredníctvom špecializovaných prehliadačov. Takýto darknet veľmi aktívne využívajú kriminálne živly, pretože je veľmi ťažké ich vypátrať. ”
AADHAAR je v Indii otvorene zosmiešňovaný,” povedal Glazer. “Jediný dôvod, prečo ho občania stále používajú, je ten, že ľudia nemajú praktickú možnosť voľby. Na plnohodnotnú účasť v indickej spoločnosti potrebujete digitálny preukaz totožnosti,” dodal. Na druhej strane Bill Gates, spolupracovník Nandana Nilekaniho, pochválil indický systém digitálnej identity a vo svojom blogu ho označil za “cennú platformu pre programy sociálneho zabezpečenia a iné vládne služby”. Okrem toho ešte v októbri 2021 poskytla Gatesova nadácia grant na zavedenie indického digitálneho systému, pokiaľ ide o zdravotnú identifikáciu a očkovanie. V uvedenom vyhlásení skupiny G20 sa India v súvislosti s projektom DPI spomína niekoľkokrát. Uznávajú sa v ňom úspechy krajiny pri budovaní digitálnej infraštruktúry, ktorá môže slúžiť ako príklad a referenčná hodnota pre ostatné krajiny. Vo vyhlásení sa tiež víta iniciatíva Indie pri vytváraní a udržiavaní globálneho archívu digitálnej verejnej infraštruktúry (GDPIR). A všetky krajiny G20 sa vyzývajú, aby sa dobrovoľne prihlásili na využívanie služieb globálneho archívu. India tak ponúka ostatným krajinám svoj produkt, ktorý bol vyvinutý v Medzinárodnom inštitúte informačných technológií v Bangalúre a nazýva sa MOSIP.
Táto anglická skratka znamená Modular Open Source Identity Platform, národnú platformu digitálnej identity. Projekt MOSIP podporujú Nadácia Billa Gatesa, Svetová banka a zakladateľ eBay Pierre Omidyar. Na základe MOSIP môže každá krajina identifikovať svojich občanov pomocou digitálnych kombinácií podobne ako indický systém AADHAAR. “Spoločnosti, ktoré majú k dispozícii toľko informácií o občanoch, majú obrovskú moc sabotovať infraštruktúru, a napriek tomu majú len veľmi málo etických prostriedkov na to, aby ich zastavili,” povedala Shabnam Mohamedová, výkonná riaditeľka africkej pobočky neziskovej organizácie Children’s Health Defense (CHD). “Platformy DPI sa v podstate vzdávajú suverenity v prospech medzinárodných riadiacich orgánov, ktoré sa riadia pokynmi finančných organizácií, ako sú Vanguard, BlackRock a State Street,” poznamenal Glazer. Zároveň dodal: “Vo finále ide o transhumanistickú suverenitu. Dôvodom, prečo sú digitálne občianske preukazy existenčnou hrozbou pre spoločnosť, je to, že oddeľujú ľudí od miestnych vlád, ktoré vždy spolupracovali, aby zabránili tyranii.”
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
