Svätá aliancia v šestnástom storočí: sprisahania, otravy, atentáty, “Ridolfiho sprisahanie”
Po exkomunikácii anglickej kráľovnej Alžbety I. potreboval pápež Pius V. niekoho, kto by viedol sprisahanie proti nej. Na tento účel si vybral Roberta Ridolfiho, florentského bankára a agenta Svätej aliancie. Podľa plánu, ktorý vypracoval Ridolfi a schválil pápež, sa malo v Anglicku zorganizovať povstanie proti Alžbete podporované španielskymi vojskami. Potom mala byť s pomocou agentov Svätej aliancie a ľudí verných Márii Stuartovnej oslobodená a nastúpiť na anglický trón.
Na čelo sprisahania bol vybraný vojvoda z Norfolku, Alžbetin prvý nepriateľ. Ridolfiho kontakt s Norfolkom sa uskutočnil koncom roka 1570. Na začiatku mal Norfolk sprostredkovať prevod veľkých súm peňazí podporovateľom Márie Stuartovej. Dostal záruku manželstva s Máriou pod podmienkou, že keď sa stane anglickou kráľovnou, Norfolk ju bude podporovať v obnove katolicizmu v celej krajine. Pius V. pritom od vojvodu požadoval písomné záruky. V sprievode niekoľkých agentov Svätej aliancie, medzi ktorými bol aj “popravený” Darnley Lamberto McKee, Ridolfi cestoval do Holandska, Talianska a Španielska. Plánom bolo vylodiť v Anglicku kontingent španielskych vojenských jednotiek presunutých z Holandska. V tom období však bolo ťažké dokonale skoordinovať všetky detaily mechanizmu – aj kvôli veľkým vzdialenostiam a pomalým komunikačným prostriedkom, ktoré konšpirátorov delili. Medzitým si Alžbetina tajná služba začala všímať prvé náznaky “Ridolfiho sprisahania” a v auguste 1571 už anglická tajná služba poznala mená všetkých sprisahancov a úlohu každého z nich. Máriu Stuartovnu uväznili na Sheffieldskom hrade, vojvodu z Norfolku zatkli a 2. júna 1572 popravili. Ridolfimu sa však podarilo ujsť z Anglicka na lodi, ktorá čakala zakotvená na tajnom mieste, aby ho v prípade neúspechu sprisahania previezla do Francúzska.
Štafetu preberá Gregor XIII. Pápež Pius V. krátko predtým zomrel a jeho nástupcom sa stal Hugo Boncompagni, známy ako Gregor XIII. Zrejme práve tento pápež s pomocou jezuitov vytvoril údernú jednotku Svätej aliancie – malú skupinu vyvolených, ktorej úlohou už nebolo zosadenie z trónu, ale fyzická likvidácia Alžbety I. Záležitosti španielskej koruny v Londýne mal na starosti tajomník, ktorý nemal žiadne diplomatické právomoci, istý Antonio de Guaraz. Tento muž bol naverbovaný pápežskými agentmi. Mal hlásiť každý pohyb Alžbety I., kým sa Svätej aliancii nepodarilo infiltrovať ďalších agentov do kruhu kráľovniných dôverníkov. Medzitým holandský štátnik Viliam Oranžský žiadal, aby Alžbeta viedla boj za nezávislosť Holandska pod zástavou protestantizmu, ktoré bolo pod nadvládou katolíckeho Španielska, a vo Francúzsku mal veľký vplyv Viliamov spojenec, hugenotský vodca a poradca kráľa Karola IX. Gašpar de Coligny. V dôsledku toho sa Viliam Oranžský stal novým terčom Svätej aliancie (pápež Gregor XIII. nariadil jeho likvidáciu) a v Paríži sa v noci z 23. – 24. augusta 1572 začal krvavý masaker známy ako Bartolomejská noc. Za dva dni bolo podľa rôznych zdrojov vyhladených od päť do dvadsaťtisíc hugenotov vrátane žien a detí. Bol zabitý aj Coligny (podľa neoverených správ pápežovými mužmi).
Od Ridolfiho sprisahania sa anglickým tajným službám podarilo chytiť a popraviť tucet pápežských agentov, ale Lamberto Macchi pokračoval v špionážnej činnosti, tentoraz v Londýne. Ohlásil Gregorovi XIII. že Anglicko zjavne čosi chystá proti Škótsku a Márii Stuartovnej a v apríli 1573 poslal do Ríma naliehavú správu, že na hraniciach so Škótskom sa hromadia anglické vojská. Špehova správa sa však k pápežovi dostala, keď už bolo neskoro niečo podniknúť. Dňa 17. mája sa začalo delostrelecké bombardovanie edinburskej pevnosti. O dvanásť dní neskôr sa obliehaní vzdali.
Upevňovanie väzieb s jezuitmi
Po smrti Ignáca Loyolu 31. júla 1556 zostalo Tovarišstvo Ježišovo bez jasného vodcu, ktorý by riadil činnosť a osudy jeho takmer päťtisíc členov roztrúsených po celom svete. Zvolenie tridsaťsedemročného Taliana Claudia Acquavivu za hlavu rádu v roku 1581 znamenalo začiatok tzv. Zlatého veku jezuitov. Acquaviva a Gregor XIII. mali ukázať jeden z najlepších príkladov partnerstva v dejinách Katolíckej cirkvi. Ale ešte pred Acquavivovým zvolením, v rokoch 1579 – 1580. Gregor XIII. spolupracoval s jezuitmi na plánovaní a financovaní operácie Munster, povstania v Írsku, ktoré bolo považované za odrazový mostík na dobytie Anglicka.
Pápežovo využitie španielskych vojenských síl a propagandistické aktivity agentov Svätej aliancie medzi obyvateľstvom takmer uspeli. Alžbeta však tentoraz pápeža prekonala: povstanie bolo potlačené, pápežskí agenti boli odhalení a popravení. Fiasko v Írsku viedlo pápeža Gregora XIII. k tomu, aby sa zameral na stále nevyriešený škótsky problém. Mária Stuartovna už nemala v Škótsku žiadnu reálnu moc a jej syna, mladého Jakuba VI. (budúceho Jakuba I. Stuarta), navštevovala jeho francúzska príbuzná Esme d’Aubigny, horlivá katolíčka, ktorá prisahala vernosť Gregorovi XIII. Čoskoro sa stal akýmsi slobodným zástupcom Svätej aliancie v Škótsku. V Ríme sa verilo, že d’Aubigny využije svoje privilegované postavenie a dokáže presvedčiť mladého panovníka, aby Škótsko a následne aj Anglicko vrátil do obežnej dráhy pápežovho vplyvu.
Hlavným cieľom Vatikánu je odstránenie Alžbety I.
Vatikánske sprisahania proti heretičke Alžbete I. zároveň pokračovali bez prerušenia až do jej smrti. Tu sú najvýznamnejšie z nich: V roku 1583 sa uskutočnilo “Throckmortonovo sprisahanie”. Anglický katolík Francis Throckmorton bol naverbovaný pápežskými agentmi, zbieral a prostredníctvom agentov Aliancie odovzdával spravodajské informácie o obrane Anglicka: mapy pobrežia, umiestnenie opevnení, miesta vhodné na vylodenie “vojakov” a podobne. Sprisahanie odhalila britská rozviedka s pomocou špióna menom Fagot, ktorým nebol nikto iný ako slávny Giordano Bruno.
Na jar roku 1586 sa začalo takzvané “Babingtonovo sprisahanie”, ktorého cieľom bolo obnoviť Máriu Stuartovnu na škótskom tróne a podľa možnosti zničiť Alžbetu I., aby katolícka kráľovná mohla získať koruny oboch kráľovstiev. Mária Stuartovna však bola uznaná vinnou z účasti na sprisahaní, súd ju uznal za vinnú a vyniesol rozsudok smrti, ktorý bol vykonaný 8. februára 1587. Po odstránení katolíckej kráľovnej už Rímu nezostala žiadna medzera na obnovenie katolicizmu na Britských ostrovoch. Jej syn Jakub VI., na ktorého sa Vatikán spoliehal, neurčito sľúbil pápežským agentom, že keď mu na hlavu položia dve koruny, možno sa mu podarí vrátiť obe kráľovstvá do lona katolíckej viery – čo však v skutočnosti nikdy neurobil.
V roku 1593 opustil Holandsko jezuita vyslaný Svätou alianciou s úmyslom hodiť do kráľovského koča pekelný stroj a ukončiť tak Alžbetinu vládu. Anglickej inteligencii sa však podarilo tomuto pokusu zabrániť. Osoba, ktorá bola najbližšie k atentátu na Alžbetu Anglickú, bol doktor Rodrigo Lopes, pokrstený Žid portugalského pôvodu. Osem rokov bol osobným lekárom Alžbety I., ale slúžil aj španielskemu kráľovi ako agent pápeža. Lopez sa ako podozrivý pri mučení priznal, že patrí k Svätej aliancii a že dostal za úlohu otráviť anglickú kráľovnú, za čo mal od Filipa II. dostať päťdesiattisíc korún.
Posledné veľké sprisahanie proti Alžbete I. sa pripravovalo opäť v Holandsku. Traja jezuiti preplávalí kanál La Manche na palube rybárskej lode a zamierili do Londýna. S pomocou katolíka slúžiaceho v paláci mali pod kráľovninu posteľ umiestniť výbušnú nálož. Niekoľko dní pred uskutočnením útoku však sluha zrejme udal svätých otcov, ktorí boli zatknutí a čoskoro popravení. Alžbeta Anglická 24. marca 1603 pokojne zomrela vo svojej posteli a trón prenechala svojmu právoplatnému dedičovi Jakubovi VI. zo Škótska, ktorý prijal meno Jakub (Jakub) I. Anglický.
Počas “veku sprisahaní” proti Alžbete pôsobili agenti Svätej aliancie aj na iných frontoch vrátane aktívnej špionáže počas anglo-španielskej vojny v rokoch 1585-1604. Walter Mailduay, dôverník Alžbety I., minister financií a postrach agentov Svätej aliancie, ktorý zomrel v roku 1589, pravdepodobne odišiel na druhý svet zrejme nie bez pomoci pápežských špiónov (existujú správy, že ho otrávili). V tom istom roku bol mníchom (podľa niektorých správ opäť agentom Svätej aliancie) zavraždený kráľ Henrich III Valois, ktorý stál v ceste konverzii Francúzska ku katolicizmu. A v roku 1602 sa Henrich IV, ktorý nastúpil po Henrichovi III, prostredníctvom svojich tajných agentov dozvedel, že vojvoda de Biron, jeho poradca, priateľ a spolubojovník, v skutočnosti pôsobil ako špión Svätej aliancie v službách španielskeho kráľa. Počas celého tohto obdobia sa v Ríme vystriedalo niekoľko pápežov.
Atentát na Viliama Oranžského. Sixtus V. a Klement VIII.
Posledným činom 83-ročného Gregora XIII. bol príkaz na odstránenie holandského princa Viliama Oranžského. Operáciu vykonal jezuitský páter Crickton, ktorý v apríli 1584 nadviazal kontakt s nájomnými vrahmi – katolíckymi fanatikmi Baltazárom Gerardom a Gasparom de Albrech. Dňa 10. júla 1584 v meste Delft Gerard smrteľne zranil Viliama Oranžského a ten istý večer na následky zranení zomrel. Po smrti Gregora XIII. 24. apríla 1585 bol za pápeža zvolený Felix Peretti, ktorý prijal meno Sixtus V. a kedysi sa vďaka podpore Pia V. stal poradcom inkvizičnej kongregácie. Svätú alianciu hojne využíval ako nástroj na získavanie spravodajských informácií aj na špeciálne operácie vrátane atentátov. Bol to práve Sixtus V., kto nadviazal úzke vzťahy s jezuitskou kongregáciou a využíval ju ako akúsi vojenskú silu všade tam, kde bola vyslaná na obranu viery, bez ohľadu na jej poslanie. Po smrti Sixta V. v roku 1590 sa na Petrovom stolci v priebehu nasledujúcich pätnástich mesiacov vystriedali traja pápeži – Urban VII, Gregor XIV a Inocent IX. O konkrétnych operáciách Svätej aliancie v tomto krátkom období nie je nič známe – ak sa nejaké uskutočnili, neboli zdokumentované.
V roku 1592 sa novým pápežom stal kardinál Ippolito Aldobrandini. Aldobrandini sa už začiatkom 1570 tych rokov stal pravidelným špiónom Svätej aliancie v Španielskej ríši a získal skúsenosti ako spravodajský agent a diplomat. Svoje správy odovzdával priamo Piovi V., ktorý len šesť rokov predtým zriadil vatikánsku spravodajskú službu. Aldobrandiniho kariéra potom upadla do úzadia, ale keď sa k moci dostal Sixtus V., bol mu udelený kardinálsky purpur a pridelené špeciálne misie. Prvou z nich ho pápež poveril v máji 1588, keď ho poslal do Poľska. Zástupca Svätej aliancie sa mal usilovať o sprostredkovanie medzi dvoma frakciami, ktoré po smrti kráľa Štefana I. Báthoryho podporovali dvoch uchádzačov o korunu, a zabezpečiť, aby Poľsko zostalo v medziach katolicizmu. Skvelé výsledky tejto operácie urobili z Aldobrandiniho jedného z najuznávanejších a najvplyvnejších kardinálov. Keď bol ctihodný špión Aldobrandini zvolený za pápeža a prijal meno Klement VIII, činnosť pápežskej spravodajskej služby sa obnovila.
Po správe o smrti Alžbety Anglickej nariadil Klement VIII. zvonenie slávnostných zvonov. Jeho radosť však trvala krátko, pretože sa zistilo, že Alžbetin nástupca Jakub I. nemá v úmysle zmeniť svoje kráľovstvo na katolícke. Potom Klement VIII. nariadil otvorenie seminára pre škótskych kňazov v Ríme, potvrdil štatút anglických seminárov založených v Seville a Valladolide, obdaroval ich najrôznejšími privilégiami a ich správu zveril jezuitom. Z týchto centier pochádzalo mnoho agentov Svätej aliancie, fanaticky oddaných pápežovi. Klement VIII. urobil z pápežskej agentúry skutočnú tajnú službu a z jej členov, z ktorých mnohí boli jezuiti, superagentov – majstrov “výkonných misií”, ktorí sa neustále obohacovali o nové skúsenosti.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
