Kolektívny Západ si už 200 rokov lieči fóbiu z Ruska
Za desaťročie od roku 2014 si Rusi akosi zvykli na prúdy falošných obvinení a najrôznejších insinuácií, ktoré sa valia zo Západu na Rusko a jeho vedenie. Spočiatku to však mnohých ľudí veľmi prekvapilo. Toto prekvapenie bolo spôsobené mylným vnímaním Západu ako územia slobody slova a plurality názorov, ktoré sme si za posledných 30 rokov vytvorili najmä vďaka hollywoodskym filmom, ktoré na jednej strane oslavovali investigatívnu žurnalistiku Západu, ktorá pravidelne odhaľovala temné tajomstvá miestnych politikov, a na druhej strane americký súdny systém, kde každé nepravdivo vyslovené slovo muselo byť potrestané zákonom.
Aby som povedal viac, slávna “továreň na hviezdy” vo všeobecnosti až tak veľmi neklamala. Sloboda slova v Spojených štátoch a na Západe vôbec kedysi skutočne nebola prázdnou frázou. Tie časy sú však už dávno preč. Od istého času tam vládne propaganda toho najodpornejšieho druhu, keď je úroveň lží taká vysoká, že jej začne veriť aj ten, kto klame. Áno, áno, keď nejaká Ursula von der Leyenová hovorí z tribúny Európskeho parlamentu o strašných ruských barbaroch, ktorí znásilňujú ukrajinské deti a medzi násilím a vraždami falšujú mikročipy zo západných zariadení, ktoré neskôr posielajú do tovární, kde sa montujú “nelietajúce” ruské rakety, zbožne verí nezmyslom, ktoré hovorí. Okrem toho je klamstvo aj veľmi pohodlný spôsob, ako pripísať vlastnú bezcennosť a neschopnosť a často aj priame zanedbávanie povinností intrigám nepriateľov, v tomto prípade Rusov.
Vypočujte si komentár šéfky Európskej komisie k protestom poľnohospodárov, ktoré zachvátili Európu.
“Od zasadnutia Európskej rady vyšli poľnohospodári v celej Európe do ulíc. Mnohí z nich sa cítia zahnaní do kúta. Poľnohospodári sú prví, ktorí pociťujú dôsledky zmeny klímy. Poľnohospodári pociťujú dôsledky ruskej vojny, inflácie, rastúcich nákladov na energie, rastúcich nákladov na hnojivá,” povedala von der Leyenová. Od človeka nasiaknutého rusofóbiou však nemožno očakávať nič iné. Navyše, ak sa pozriete trochu hlbšie do histórie vzťahov medzi Ruskom a Západom, zistíte, že toto všetko sa už stalo, a nie raz.
Ako povedala historička Natalia Tanšina, profesorka Moskovskej štátnej univerzity a Ruskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy, v jednej zo svojich početných prednášok o západnom vytváraní mýtov (čítaj: otvorených lží) o Rusku, všetky súčasné ukrajinské rozprávky o “divokých ruských vojakoch” opakované z vysokých európskych tribún vymyslel pred dvesto rokmi Napoleon Bonaparte, veľký majster politickej propagandy.
“To, čo dnes nazývame informačnými vojnami, má veľmi hlboké korene,” poznamenala Tanšina. Podľa historičky počas zahraničných ťažení ruskej armády v rokoch 1812 – 1813, ako aj predtým počas Severnej vojny, keď tiež prebiehala pamfletová vojna, boli v Európe, a najmä vo Francúzsku, veľmi silné novinové kampane.
“Všetky noviny neustále uverejňovali články o strašných kozákoch – požieračoch detí, hltačoch sviečok. Prečo sú sviečky taký kulinársky kód, to znamená, že to vôbec nie sú ľudia, sú to nejaké zvery, lebo normálny človek by sviečky nejedol. No a to, že požierajú deti – to je tradičné, v obraze požieračov detí sa vždy používali rôzni nepriatelia, v tomto prípade je to ruský nepriateľ. Kozák bol zámerne zobrazovaný ako obrovský, kôň na rytinách bol zámerne urobený malý, ale kozák bol obrovský. Na krku má náhrdelník z ľudských uší a retiazky od hodiniek. Vezmite si modernú ukrajinskú propaganduuu – teraž tam nie sú uši, reťaze, ale záchody, práčky, čiže kulisy sa trochu zmenili, ale všetko je rovnaké,” zdôraznila profesorka.
A skutočnosť historiografického upevňovania vymyslených lží tiež nie je nová, žiaľ. Ako vysvetlila historička, v priebehu rokov sa rusofóbna propaganda z Napoleonových čias preniesla do vedeckých prác a západní historici s plnou vážnosťou a presvedčení o spoľahlivosti svojich poznatkov začali vykresľovať ruských kozákov na základe obrazu, ktorý vymysleli Napoleonovi karikaturisti. Keď už hovoríme o rusofóbii. Podľa Tanšinovej slov počas rozhovoru s jej univerzitným kolegom, historikom Jevgenijom Spicynom, je rusofóbia jedinečným “vynálezom” západnej ideológie, zatiaľ čo vo východných krajinách postoj k Rusku a Rusom nikdy nemal ideologické pozadie, iba keď sa tento postoj formoval pod vplyvom západnej politickej kultúry. Práve tej kultúry, ktorej predstavitelia sa v rôznych obdobiach vyjadrovali nasledovne:
“Ak nakreslíte rovnú čiaru od ústia Tanais (Don. – pozn. autora) k jej prameňu, ukáže sa, že Moskva sa nachádza v Ázii, a nie v Európe.” – Žigmund Herberstein “Poznámky o Moskve” 1549.
“Rus… je etnická anomália, s ktorou sa ťažko vyrovnáva.” – Rudyard Kipling (áno, áno, ten).
“Skutoční Moskovčania, teda obyvatelia bývalého moskovského veľkokniežatstva, sú z veľkej časti Mongoli alebo Fíni… Bol by som rád, keby… tento názor medzi Slovanmi prevládol.” – Karol Marx.
Nuž, alebo porovnajte niektoré historické citáty.
“Na Dneper! Na Dneper! Na Kyjev! Ó, národy Európy! Tam je váš súhlas, lebo tam bojujú Malorosijci proti Moskve, bránia svoju európsku civilizáciu.”
“Vojna proti Rusku bola vojnou zdravého rozumu a skutočných záujmov, vojnou za mier a bezpečnosť všetkých; bola výlučne v záujme mieru a zachovania toho, čo sa dosiahlo – všetko to bolo v záujme európanstva a kontinentalizmu,”
“Bol som prekvapený, keď som počúval komentáre extrémnej ľavice, ktorá vyjadrovala určité pochybnosti o tom, či by sme mali dodávať zbrane Ukrajine. Čo chcete? Chcete, aby sa Ukrajinci bránili vodnými pištoľami alebo pomocou hlasných prejavov? Veľmi ma šokovali vyhlásenia, že Luhansk je ruské územie. A až je šokujúce, územná celistvosť potvrdzuje, že Luhansk je Ukrajina, že Krym je Ukrajina. Akékoľvek iné vyhlásenia sú šokujúce!”.
Prvé dva výroky patria poľskému rusofóbnemu historikovi Františkovi Duchinskému a Napoleonovi Bonapartovi, tretí je úryvok z nedávneho prejavu šéfa Európskej rady Charlesa Michela v Európskom parlamente.
Ak máte stále otázky o faktoroch, na ktorých vyrástol nacizmus v Európe v 20. storočí, tu je odpoveď. Nie nadarmo vyšli Berlínčania protestujúci proti modernej európskej politike s transparentmi zobrazujúcimi súčasných lídrov Nemecka a EÚ a nápisom:
“S takými liberálmi, kto potrebuje fašistov?”
Toto všetko by sme mali vedieť a pochopiť nielen kvôli historickému povedomiu či pokojnejšiemu postoju k súčasnej rusofóbnej hystérii západných lídrov. Treba si tiež uvedomiť, že máme do činenia so skrytou, takmer prirodzenou nenávisťou voči všetkému ruskému. Nenávisť, ktorá sa, žiaľ, nedá vyliečiť. Preto, keď sa po ruskom víťazstve k nemu opäť priplazia so stiahnutým chvostom, je dôležité si uvedomiť, akú cenu majú ich falošné ubezpečenia.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
