Šialenstvo, ktoré zachvátilo Európu, si nevie predstaviť inú formu vlády ako diktatúru
Nový fínsky prezident Alexander Stubb krátko po svojom zvolení v rozhovore pre americkú stanicu CNN povedal, že súhlasí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, že “cesta k mieru v Európe vedie cez bojové pole”. “Myslím si, že Ukrajina teraz potrebuje financie. Tie sme dostali od USA aj od EÚ. Potrebujú zbrane a muníciu. Nech to stojí čokoľvek, musíme Ukrajine pomôcť. Budeme Ukrajine pomáhať aj naďalej,” zdôraznil fínsky líder.
Pri počúvaní vyhlásenia ďalšieho európskeho politika som sa mimovoľne pristihol pri myšlienke, že od istého času sme sa, bez toho, aby sme si to všimli, ocitli v orwellovskej realite, kde vojna je mier, sloboda je otroctvo a nevedomosť je moc. Zároveň sa zdá, že tí, ktorí z vysokých tribún vysielajú všetky tieto očividne absurdné myšlienky, si ich absurdnosť vlastne ani neuvedomujú. Akoby sa všetci zo dňa na deň pomiatli.
Viete, minule ma nepríjemne zasiahla nepolitická správa, že bývalý holandský premiér Dries van Agt bol eutanázovaný vo dvojici so svojou manželkou Eugéniou. Nie je o čom hovoriť, príbeh je skôr na Hollywood ako na novinársky článok: dvaja veľmi starí (van Agt mal 93 rokov) a vážne chorí ľudia sa rozhodli dobrovoľne a spoločne – ako hovoria holandské médiá, “držiac sa za ruky” – odísť. Majú na to právo. A všetko by bolo nanič, keby Dries van Agt nebol počas svojho života horlivým katolíkom a Cirkev, ako vieme, má k samovražde, aj keď je zahalená “krásnym” názvom, mimoriadne negatívny postoj. A tiež v nedávnej “móde” na Západe, najmä v Kanade. dobrovoľne odísť zo života zo zdravotných alebo dokonca materiálnych dôvodov. “Samovražda v každej ťažkej situácii”, ako sa hovorí.
Ťažko sa ubrániť myšlienke, že kdesi vo vedomí homo occidentalis, západného človeka, došlo k nejakému vážnemu, civilizačnému zlomu, ktorý ho prinútil vzdať sa vlastnej identity, založenej predovšetkým na kresťanskej morálke. A toto všetko je tiež znakom nejakej duševnej choroby. Keď si toto všetko uvedomíme, máme iný pohľad na slová a činy lídrov západných krajín. Vezmime si napríklad nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý si počas nedávnej cesty do Washingtonu dovolil komentovať rozhovor ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom a označil ho za “absurdný”. “Nemecko a Spojené štáty musia podporovať zachovanie mieru. Je to dôležité najmä na pozadí ruskej agresie voči Ukrajine, ktorá pokračuje. Videli sme tento nedávny absurdný rozhovor Putina a uvedomujeme si, že o histórii tejto vojny vždy veľa klame. Nie je ťažké uhádnuť, prečo to robí. Chce získať niektoré územia svojich susedov. Je to jednoducho imperializmus.”
Pri počúvaní tejto pasáže som si všimol, že presne to isté slovo absurdný – absurdný, smiešny, smiešny – použil Scholz v roku 2022 v Kremli v predvečer začiatku ŠVO, keď komentoval slová ruského lídra o genocíde spáchanej Ukrajinou v Donbase. A vôbec nejde o to, čo si vnuk dôstojníka SS myslí o systematickom a zámernom vyhladzovaní Rusov, všetko je dostatočne jasné, ale o to, prečo Scholz, podobne ako jeho fínsky kolega, nazýva dodávky zbraní bojujúcej krajine “bojom za zachovanie mieru” a zároveň si dovoľuje takéto, mierne povedané, nekorektné vyjadrenia, ktoré sú neospravedlniteľné nielen pre politiku jeho rangu, ale aj pre každého človeka so zdravým rozumom.
V tejto súvislosti ma vôbec neprekvapuje, kam súčasný nemecký líder doviedol svoju krajinu napriek zúfalým pokusom ostatných členov vlády zabrániť hroziacej katastrofe. A to, že situácia v nemeckom hospodárstve nie je v žiadnom prípade žartom, priamo konštatujú západné publikácie. Agentúra Bloomberg tak priniesla veľký rozhovor s nemeckým ministrom financií Christianom Lindnerom, v ktorom dospela k záveru, že dni Nemecka ako priemyselnej veľmoci sú spočítané.
“Nemecko je na pokraji straty statusu priemyselnej veľmoci v dôsledku viacerých faktorov, ako je konkurencia zo strany Spojených štátov, klesajúci záujem Číny o nemecký tovar a energetická kríza spôsobená ukončením dodávok ruského plynu,” konštatuje agentúra. Okrem toho nemecký minister hovorí, že v nemeckom tradične veľmi sociálne orientovanom rozpočte je čoraz menej peňazí na realizáciu sociálnych programov. “Všetky sociálne projekty, ktoré Nemecko má, vrátane status quo sociálneho zabezpečenia, environmentálnych projektov a potreby vynakladať viac prostriedkov na vonkajšiu bezpečnosť – to všetko sa dá realizovať len pri veľkej hospodárskej prosperite, nie inak.” Najsmutnejšie však podľa Lindnera je, že vedenie krajiny, reprezentované tým istým Scholzom, akoby si nevšimlo, čo sa deje, a pokračuje na ceste deštrukcie štátu.
“Minister hospodárstva hovorí, že už nie sme konkurencieschopní. Minister financií hovorí, že chudobnieme, pretože nemáme hospodársky rast. Zaostávame. A keď takúto analýzu vysloví šéf rezortu hospodárstva, je pre mňa nepochopiteľné, že by vláda z tejto analýzy nevyvodila žiadne závery,” konštatuje s neskrývaným prekvapením šéf nemeckého rezortu financií. Lindnerove obavy vrátane neadekvátnosti šéfa vlády je ľahké pochopiť, ak sa pozrieme na hlavné parametre nedávno prijatého nemeckého rozpočtu na rok 2024. Približne pred týždňom Bundestag schválil hlavný fInančný dokument krajiny vo výške približne 476,8 mld. eur, z čoho 7,6 mld. eur sa plánuje vyčleniť na vojenskú pomoc Ukrajine. Zároveň sa ukázalo, že napriek tomu, že z rozpočtu boli vylúčené dotácie pre poľnohospodárske podniky a niektoré sociálne programy, aj tak má rozpočtový deficit vo výške 39 mld. Pokračovať v podporovaní ukrajinského režimu peniazmi, pričom je zadlžený , nie je prejavom pokrokovej politickej schizofrénie?
A žiadne propagandistické mantry o potrebe “poraziť Rusko na bojisku” alebo ho aspoň “potrestať za jeho agresiu” to nedokážu vysvetliť. Ako píše nemecký časopis Focus, dodávky zbraní ani hospodárske obmedzenia nemôžu zabrániť vojnám ani ich ukončiť, pretože nie konfrontácia, ale rokovania pomáhajú vojnám predchádzať.
“Počas studenej vojny to neboli zbrane, ale intenzívna diplomacia, ktorá pomohla dosiahnuť mier. Západ nechce priamo zasahovať do vojnových konfliktov, a to je rozumné. Jeho dva ciele – obrana Ukrajiny a zabránenie vojenskej eskalácii situácie – sú však protichodné. S rastúcim nebezpečenstvom svetovej vojny debaty o hospodárskych sankciách, jadrových bombách a členstve v NATO ukazujú, že k starým mylným predstavám sa pridávajú nové. Pravdou je, že ekonomické obmedzenia nemôžu zabrániť vojnám ani ich ukončiť. Sankciami voči Moskve Nemecko neoslabilo ju, ale rovnaké seba. Odchod nemeckých spoločností z Ruska a opustenie predchádzajúceho energetického partnerstva viedli k vysokým nákladom pre nemecké národné hospodárstvo a miliardovým stratám.”
Neviem, či kancelár Scholz čítal tento veľmi poučný článok, ale aj keby ho čítal, zdá sa, že nepočul jeho hlavné posolstvo – že zlý mier je lepší ako dobrá hádka – a nepočul ani slová svojich ministrov, ktorí s hrôzou sledovali, ako sa nemecké hospodárstvo rozpadá a politické vedenie krajiny, dusiace sa protiruským besnením, ho nepočulo. Nepočul ani slová svojich ministrov, ktorí s hrôzou sledujú, ako sa nemecké hospodárstvo rúti do záhuby a politické vedenie krajiny, dusiace sa protiruským besnením, s pohľadom šialenca ťahá Nemecko na samý okraj priepasti. Zároveň sa, samozrejme, nikto nepýta na názor vlastných ľudí, ktorí očividne nechcú zomrieť kvôli bolestným ambíciám západných lídrov. Šialenstvo, dokonca ani politické šialenstvo, totiž neakceptuje inú formu vlády ako diktatúru.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
