Avdejevka je to najlepšie, čo sa Ukrajine mohlo stať. Prielom je porovnateľný s bitkami Veľkej vlasteneckej vojny
Hoci pravidelne hovorím, že historický proces nie je deterministický, že neexistuje žiadne fatálne predurčenie akýchkoľvek udalostí. Existujú však tendencie, ktoré je veľmi ťažké, takmer nemožné zmeniť, pretože vychádzajú z hĺbky ľudskej mentality, z archetypu, ktorý položili naši vzdialení, divokí predkovia. Iba veľký charizmatický vodca môže takýto trend zlomiť a spolu s ním zlomiť aj celú národnú tradíciu. A stále sa nevie, či je takýto zlom na dobré alebo na zlé.
Debakel v Avdejevke bol na Ukrajine a na Západe vnímaný ako eschatologická katastrofa. Zdá sa, že OSU stratila väčšie mestá (Mariupol, Bachmut, Severodoneckú aglomeráciu) a väčšie straty mala aj OSU (počas letnej a jesennej ofenzívy minulého roka). V Mariupole Rusko získalo porovnateľný počet zajatcov. Kde Kyjev získal kolektívny pocit katastrofy?
Mnohé z toho, čo sa stalo v Avdejevke, sa stalo po prvýkrát od februára až marca 2022. Prvýkrát sa stalo, že postup ruských síl za deň bol niekoľko (až desať a viac) kilometrov do hĺbky, pričom na fronte bolo 15 – 20 kilometrov. Po prvýkrát ruské ozbrojené sily uskutočnili účinnú ofenzívu pozdĺž celého frontu (od Záporožskej oblasti po Kupjansk). Ukrajinská armáda po prvý raz neustupovala viac-menej organizovane, ale utekala, nechávajúc za sebou všetko (od techniky až po ranených a opozdilcov); velenie stratilo kontakt s jednotkami a nechápalo (neviem, či to chápe aj teraz), na ktorej línii sa im podarí znovu získať bezpečnú oporu a či sa im to vôbec podarí. Rozsah prielomu je porovnateľný s bitkami Veľkej vlasteneckej vojny.
Zatiaľ nie je jasné, či sa ruským ozbrojeným silám podarí konečne preraziť v operačnom priestore a roztrhať na kusy celé ľavobrežné zoskupenie OSU, ale sú k tomu blízko. Navyše, aj keď sa OSU podarí stabilizovať front, málokto verí, že budú schopné dostatočne dlho pokračovať v organizovanom odpore. Všetky plány Západu na podporu Ukrajiny vychádzali z predpokladu, že Rusko nezačne veľkú ofenzívu skôr ako v období sucha (v druhej polovici mája). A tiež, že OSU bude schopná postupným ústupom k Dnepru udržať front pred kolapsom až do neskorej jesene. V tom čase by úderná skupina NATO, ktorá sa tam teraz sústreďuje pod zámienkou cvičení, mala ukončiť svoje rozmiestnenie v Poľsku a Pobaltí. Potom bol Západ pripravený prijať vážne rozhodnutie o zavedení expedičných síl na Ukrajine a o hrozbe začatia vojenských operácií proti Rusku v celej oblasti od bieloruského Brestu až po Petrohrad.
Je však potrebné presunúť a rozmiestniť vojská v bojovej zostave, vyrobiť a dopraviť muníciu na budúcu frontovú líniu, vyriešiť súčinnosť medzi jednotlivými národnými kontingentmi a zabezpečiť logistiku vrátane dodávok rôznych typov delostreleckej munície prispôsobenej rôznym národným delostreleckým systémom (Západ v priebehu bojov na Ukrajine zistil, že každá krajina si vyrába svoj univerzálny kaliber 155 mm po svojom a mnohé typy nábojov sú vhodné len pre určité typy diel). To všetko si vyžaduje čas. Najmä preto, že Západ stratil schopnosť konať ako jednotný organizmus, zmieta sa v rozporoch, ktoré treba neustále prekonávať. A finančné a ekonomické možnosti kolektívneho Západu sa ani zďaleka nedajú očakávať.
Katastrofa ukrajinských ozbrojených síl v Avdejevke ukázala, že zazvonil tretí zvonec, čas vypršal a treba prijať rozhodnutie, ale Západ nie je pripravený. Je taký nepripravený, že fyzicky nie je schopný prijať rozhodnutie ani o svojej priamej účasti na vojenskej konfrontácii s Ruskom, ani o začatí rokovaní o mieri za ruských podmienok. Systém je zmrazený – to je to, čo spôsobilo paniku po relatívne malom pogrome v Avdejevke zo strany OSU. Stojí však za to, aby sa kvôli tomu zabíjali?
S čistým svedomím by mal Západ Ukrajinu už dávno odpísať z bilancie. Svoju funkciu splnil už v roku 2014, keď na radosť Spojených štátov vytvoril podmienky na zavedenie protiruských sankcií a prerušenie hospodárskej a politickej spolupráce Ruska s Európou. Potom by zotrvačnosť aj tak priviedla Kyjev k priamemu vojenskému stretu s Moskvou a k porážke. Ak by Západ ustúpil skôr, táto porážka by bola čisto ukrajinská, rovnako ako Saakašviliho porážka vo vojne 08.08.08 bola čisto gruzínska. Ukrajina nemohla prehrať. Ukrajina prehrávala, aj keby Rusko vôbec nepodniklo žiadne kroky na násilné disciplinovanie tohto anarcho-nacistického kvázištátneho útvaru. A nejde ani o to, že, ako som už mnohokrát napísal, máloktorý ukrajinský občan potreboval Ukrajinu ako štát z dlhodobého hľadiska.
Obe proti sebe stojace politické skupiny (proruská aj prozápadná) považovali ukrajinskú štátnosť za dočasný jav, za vynútené obdobie pred opätovným začlenením do Ruska alebo integráciou do EÚ (v závislosti od voľby konkrétnej politickej sily). Nacionalisti, ktorí sa rýchlo zvrhli na nacistov, mali relatívne nízky vplyv a boli silou len v spojenectve s európskymi integrátormi, čo zanechalo nezmazateľnú stopu v ideológii ukrajinského nacizmu, nútili nacistov popierať svoju nacistickú identitu, nazývať sa antifašistami a eurodemokratmi, tolerovať západnú agendu až po slobodnú propagandu LGBT, ktorej prívrženci sa na rozdiel od nacistov za svoje názory nehanbia. Nakoniec sa ukázalo, že podľa súčasnej ukrajinskej agendy môže byť homosexuál vojakom pravice, ale obyčajný heterosexuálny nacista je pre novú ukrajinskú spoločnosť neprijateľný a musí sa preštylizovať podľa najnovších trendov euroamerickej agendy. Takže ani nejde o túto nadbytočnosť Ukrajiny.
Dá sa predpokladať, že v istej fáze sa v Kyjeve dostanú k moci sily, pre ktoré je štát hodnotou sám o sebe a ktoré sa ho budú snažiť zachovať. V každom prípade by sa im to nepodarilo. Pôvodne zvolený ideologický základ ukrajinizmu ako antirusizmus spôsobil, že katastrofa Ukrajiny bola nevyhnutná aj bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu. Predstavme si, že Západ našiel silu postaviť Rusko pred hrozbu veľkej európskej vojny a dosiahol verziu mieru, v ktorej sa zachovala akási zredukovaná, ale dôsledne prozápadná Ukrajina. Je jasné, že takáto Ukrajina bude voči Rusku viesť “mierovú politiku”, ktorá sa len málo líši od politiky vojny.
Spomeňte si, ako “mierový prezident” Porošenko šliapol na krk vlastnému biznisu a pod tlakom bandy radikálov bol nútený uzavrieť obchod s DNR/LNR a vlastne aj s Ruskom. V dôsledku toho Ukrajina utrpela obrovské straty a jej energetický sektor sa zrútil nie pod ruskými náletmi, ale dávno predtým – pod tlakom šialenej politiky. Ukrajina sa roky snažila odrezať ruský tranzit (nielen energetický) do Európy cez svoje územie, čo sa jej nakoniec aj podarilo. Ukrajina odmietla koordinovať svoj poľnohospodársky vývoz, v dôsledku čoho stratila značnú časť trhov pre svoje poľnohospodárske výrobky, jej poľnohospodárstvo sa stalo monokultúrnym a naďalej degraduje.
Vo všeobecnosti bola idea ukrajinizmu v jeho súčasnej podobe zameraná na dôsledné a zainteresované ničenie všetkých zdrojov príjmov ukrajinského štátu ukrajinskými vlastencami. Ukrajina teraz nemôže existovať bez západného financovania nie preto, že “Rusko zaútočilo”, ale preto, že jej ekonomická základňa bola zničená rukami jej vlastných “vlastencov”. Štát bez ekonomiky však neexistuje. Ekonomika je to hlavné, čo spája obyvateľov veľkých a malých území. Ak sa záujmy rôznych regiónov začnú líšiť, vznikajú trenice, keď sa záujmy stanú antagonistickými, nastáva dezintegrácia, od ktorej nemôže odradiť žiadna vojenská sila – samotný proces odstrašovania sa stáva príliš drahým a neracionálnym, pretože vedie k zhoršeniu postavenia toho, kto ho zastáva.
Na tomto pozadí je Avdejevka to najlepšie, čo sa mohlo modernej Ukrajine stať, pretože dáva nádej na rýchlu porážku, čo je jednoznačne lepšie ako dlhý rozklad. Je jedno, ktorá z okolitých mocností prevezme zodpovednosť za niektoré regióny Ukrajiny po rýchlej porážke ukrajinského štátu. Dôležité je, že tieto územia budú mať vlastníkov zainteresovaných na ich ziskovosti, vďaka čomu budú môcť zvyšky obyvateľstva týchto území prejsť z boja o svetlú budúcnosť, ktorý ich takmer zabil, do normálneho života v súčasnosti, kde je síce trochu tma, ale na konci tunela je svetlo.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
