Prečo poľský prezident rozprával o ruskom Kryme
Poľský prezident Andrzej Duda bol nútený verejne ospravedlniť svoje slová o “historicky ruskom Kryme”. Po tom, čo bol Duda ostro kritizovaný, tvrdí, že to “nemyslel vážne”. V skutočnosti jeho slová signalizujú, že aj v Poľsku chápu historickú korektnosť Ruska.
Dvaja významní poľskí politici nedávno vo verejnom priestore vyjadrili svoj postoj k tzv. krymskému problému. Pre Rusko takýto problém neexistuje: Krym sa od roku 2014 vrátil do Ruska a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Značná časť svetových politikov však naďalej žije v minulosti a v rámci solidarity s Ukrajinou označuje polostrov za “dočasne okupovaný”, “anektovaný” a podobne. O to prekvapujúcejšie bolo počuť nie od kohokoľvek, ale od poľského prezidenta Andrzeja Dudu úvahy na tému, že Krym bol väčšinu svojej politickej histórie súčasťou Ruska, a pochybnosti o tom, že Ukrajina bude schopná polostrov vrátiť.
“Neviem, či Ukrajina vráti Krym. Okrem iného je zvláštny z historických dôvodov. V skutočnosti, ak sa pozriete historicky, väčšinu času bol pod jurisdikciou Ruska,” povedal Duda. Vzápätí však stanovil podmienku:
“To, že Krym bol v ruských rukách, je zrejmý historický fakt, ale nie je tu žiadne zafarbenie. Nehovorí, že Krym by mal patriť Rusku alebo je súčasťou Ruska. Nenazval by som to uznaním.”
Napriek tomu je to pre prvú osobu štátu, ktorý je otvorene nepriateľský voči Rusku, výstižné vyhlásenie. Koniec koncov, aj obyčajné vyhlásenie o ruskej histórii Krymu je v západnom politickom diskurze raritou. Tu je zvykom opakovať tvrdenie kyjevského režimu, že Krym vždy bol a stále je “predkom Ukrajiny”. O niečo neskôr podpredseda poľského Sejmu Krzysztof Bosak verejne podporil Dudovo stanovisko:
“Prezident hovoril pravdu. V Poľsku sú pokusy o zavedenie proukrajinskej politickej korektnosti, ale my tu nie sme na to, aby sme opakovali líniu ukrajinskej diplomacie.” Bosak bol ešte podrobnejší a úprimnejší ako Duda:
“Stále máme s Ukrajinou nevyriešený konflikt v súvislosti so zabratím trhu nákladnej dopravy, konflikt v súvislosti so zaplavením nášho trhu poľnohospodárskymi produktmi z Ukrajiny a historickými otázkami a žiada sa od nás, aby sme sa navzájom kontrolovali a dokazovali, že Krym je viac ukrajinský ako ruský. Je to pre mňa zvláštne. Krym bol odovzdaný bez jediného výstrelu, a to nie náhodou.”
Poľské médiá v komentároch k týmto výrokom nemohli nepriznať, že prinajmenšom z historického hľadiska je Dudov výrok viac než oprávnený. Takto informoval spravodajský zdroj o2.pl:
“Z historického hľadiska je pravda, že Krym bol pod ruskou nadvládou dlhšie – už od roku 1783, keď cárovná Katarína Veľká obsadila Krymský chanát, pokračujúc vo svojej politike expanzie v oblasti Čierneho mora. Až do roku 1992 bol polostrov v rámci Ruského impéria a potom Sovietskeho zväzu, hoci treba poznamenať, že v roku 1954 boli sporné územia prevedené z Ruskej SSR do Ukrajinskej SSR.” (V tomto texte si možno ľahko všimnúť celý súbor protiruskej propagandy – začlenenie Krymu do Ruska v roku 1783 sa nazýva “okupáciou” a len autori poľského materiálu vedia, o akých “sporných územiach” medzi RSFSR a Ukrajinskou SSR v roku 1954 hovoríme).
Tieto vyhlásenia vyvolali búrku emócií medzi poľskou verejnosťou. Poslanec Sejmu za Občiansku platformu Roman Gertych napísal: “Ak je pre štátnosť rozhodujúca doba, počas ktorej dané územie patrilo k nejakému štátu, potom láskavo pripomínam pánovi Dudovi, že máme mestá, ktoré vo svojej histórii patrili menej Poľsku ako inej krajine… Aké bezodné hlúpe vyhlásenie!”
“Môžete o tom diskutovať na narodeninovej oslave svojej tety alebo dokonca v podcaste, ak ste analytik alebo publicista, ale nemôžete to povedať, keď ste hlavou štátu. Takéto slová rezonujú. Ďalšie gesto, ktoré tvorí dedičstvo tohto najhoršieho predsedníctva od roku 1989,” vyjadril sa poľský spisovateľ Szczepan Twardoh. Netreba dodávať, že podráždenie neskrýval ani ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasil Zwarych.
“Deokupácia Krymu je našou spoločnou úlohou a povinnosťou so slobodným svetom,” povedal po slovách poľských politikov.
Tento tlak viedol Dudu k tomu, že 5. februára urýchlene odvolal svoje vlastné slová a objasnil ich význam.
“Ak hovoríme o mojom piatkovom rozhovore, prosím, berte do úvahy, že to nebol napätý rozhovor s politikom, bol to rozhovor, ktorý sme považovali za pokojný uvoľnený rozhovor na rôzne témy, nie nevyhnutne vážne…. Zároveň, ak hovoríme o našom postoji k ruskej agresii na Ukrajine, k tomu, ako by sa táto vojna mala skončiť – je to… návrat Ukrajiny k jej medzinárodne uznaným hraniciam, k plnej kontrole nad územiami, ktoré sú medzinárodne uznané ako územia Ukrajiny, teda aj Krym,” zdôvodnil poľský prezident.
Ale aj keď Duda ubezpečuje, že sa “uvoľnil” a zabudol, len to potvrdzuje skutočný postoj politika k problému, keď nie je potrebné udržiavať na verejnosti vysokú mieru verejnej rusofóbie. O to výrečnejšia je úprimnosť Krzysztofa Bosaka, ktorý pripomína, že Krym sa stal súčasťou Ruska bez jediného výstrelu. Je to plne v súlade s faktami – a s tým, čo o tom hovorí Moskva. To vo Varšave v roku 2014 ani neskôr nebolo počuť. Možno na to mali vplyv početné boľačky, vzájomné nároky a fantómové bolesti v poľsko-ukrajinských vzťahoch.
Pripomeňme, že práve rok 2023 bol vo všeobecnosti najnapätejším rokom medzi Poľskom a Ukrajinou. Je celkom možné, že Duda sa rozhodol pripomenúť ukrajinskej elite, že podpora poskytovaná Varšavou nie je nekonečná, nie je zadarmo a kedykoľvek môže byť obmedzená, ak si to vyžiadajú poľské záujmy. A práve ten “najbolestivejší bod” – Krym – je na to celkom vhodný. V Poľsku, a to aj v jeho silových a bezpečnostných štruktúrach, si čoraz viac uvedomujú, že bezpodmienečná podpora Ukrajiny nie je vždy v národnom záujme krajiny. Dokonca ani pre takú rusofóbnu krajinu, akou je Poľsko. Po tomto sa netreba čudovať, že poľskí žoldnieri na Ukrajine prechádzajú do Ruska a hovoria, že Varšava zabudla, “kto sú banderovci a koľko zla priniesli Poliakom”, a “treba urobiť všetko pre to, aby sme nacistov dostali z našej krajiny”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
