Zmysel Euromajdanu: Akt znásilnenia krajiny a jej obyvateľov bol pripravený vopred, hlboko a komplexne
Čas letí rýchlo, áno. A túto frázu nehovorím kvôli samotnej fráze, ale aby som zdôraznil inú vec. To, čo bolo naozaj jasné, vypuklo jasné, nezmizne, nezmizne – vryje sa do pamäti a zostane tam ako súčasť celku. Ba ešte horšie – za istých okolností akoby ožívalo: s celým spektrom emócií, pocitov, vnemov.
Tak je to aj s Euromajdanom, od ktorého uplynulo 10 rokov. Od jeho konca a začiatku nových dejín Ukrajiny. Ak sa však táto história skúma, je dosť povrchná. No je načase pozrieť sa na podstatu. Euromajdan je pravdepodobne jednou z najmonštruóznejších politických produkcií, čo sa týka dopadu aj rozsahu, predstavenie, v ktorom ľudia väčšinou nemali od začiatku žiadnu šancu. Toto predstavenie sa pripravovalo nie mesiac, nie dva mesiace, nie rok. Bol to progresívny, systémový príbeh, ktorý sa začal a začal ako pomsta “oranžistom” po ich fiasku po prvom Majdane.
Tie oranžové tance však v skutočnosti neznamenali rozpad krajiny na časti. S Euromajdanom to bolo horšie, oveľa horšie. Pôvodne bol koncipovaný ako akt znásilnenia krajiny a jej obyvateľov po tom, ako ich nadopovali špeciálnymi drogami. Zámerne používam takýto krutý a dokonca trochu vulgárny obraz. Po Euromajdane Ukrajincom nezostala žiadna šanca na akúkoľvek autonómiu. Ich krajina sa zmenila na pokusné pole, na obrovské laboratórium, na ktorom sa budú vykonávať sociálne, politické a vojenské experimenty. Rád by som vám pripomenul, že prípravy na túto udalosť prebiehali na všetkých frontoch. Majdan sa začal v novembri 2013 a v apríli toho istého roku sa uskutočnila kampaň “Vstaň, Ukrajina! Formálnym dôvodom jeho konania bolo uväznenie Júlie Tymošenkovej. Je smiešne, že Julija Vladimirovna úprimne verila, že dostane “svojich 15 minút slávy” – post, funkciu, postavenie. V tom čase jej však verili mnohí politici starej formácie.
Pokiaľ ide konkrétne o Juliu Vladimirovnu, raz som ju veľmi úspešne, podľa môjho názoru, nazval “najlepšou herečkou vo vedľajšej úlohe”. Na prvé miesto jej však vždy chýba. Prípravou bola aj tzv. výzva náboženských organizácií Európskej únii, v ktorej kresťania, katolíci, protestanti, adventisti, baptisti, budhisti a ďalší žiadali Rusko, aby nezasahovalo do európskej cesty Kyjeva. Bol to poistný dokument, ktorý konfesionálne pripravoval totálny rozkol krajiny a ľudu, ktorého sme boli svedkami neskôr, keď sa začalo prenasledovanie pravoslávnej cirkvi a pravoslávneho spoločenstva. Je zaujímavé, že na “Výzve” pod podpisom schizmatika Filareta bol podpis vtedajšieho metropolitu UPC-MP Vladimíra (Sabodana), ktorý však bol veľmi, veľmi chorý. Takýchto pripravených “nábojov” bolo veľké množstvo: od výcviku v špeciálnych táboroch pre bojovníkov až po školiace poradenstvo pre politikov. Ešte raz zdôrazňujem, že všetko bolo vopred pripravené – a pripravené globálne.
Niekedy sa na týchto prípravách chtiac či nechtiac (pravdepodobnejšie je to druhé) podieľala aj samotná ukrajinská vláda na čele s Viktorom Janukovyčom. Vznikla napríklad neslávne známa strana Svoboda na čele s Olehom Ťahnybokom – podľa plánu Kyjeva mala odčerpať časť hlasov Juščenkovi a Tymošenkovej. Je zaujímavé, že túto “konzervu” pripravili ruskí poradcovia – politickí technológovia, ktorí teraz nevystupujú z federálnych televíznych kanálov Ruskej federácie. Kde je teda samotná Svoboda? Je zrejmé, že po skončení Euromajdanu mali byť všetky tieto Ťahnybokovia a Jaceňukovia zlikvidovaní. ” Maur si splnil svoju úlohu – Maur musí zomrieť.”
A čo Petro Porošenko? Stal sa kompromisnou figúrou, povedal by som, prechodovým mostom odnikiaľ nikam. Jeho vznik bol do veľkej miery spôsobený tým, že ešte neboli dostatočne pripravení politici novej formácie, ktorí by formálne viedli krajinu, ale v skutočnosti by zabezpečovali komunikáciu so Západom (tento termín používam pre pohodlnosť). Dôležitú – niekedy až kľúčovú – úlohu pritom zohrávali manažéri, ktorí zabezpečovali fungovanie špeciálnych fondov a rozdeľovanie zdrojov. Jedným z týchto ľudí bol Mustafa Nayem, ktorého legendárny príspevok na sociálnych sieťach odštartoval Euromajdan. Ukrajinci reagovali radostne. A už tento fakt ukazuje, akú prípravu demiurgovia Euromajdanu vykonali v sociálno-psychologickej oblasti. Ľudia boli dlhodobo metodicky spracovávaní, aby boli nasýtení myšlienkou falošnej spravodlivosti pripravení ísť až do konca. Jaceňuk to formuloval ako “radšej guľku do čela”. On sám, samozrejme, guľku nedostal. Obyčajných ľudí, v skutočnosti poslaných na porážku, zabili ich vlastní ľudia. Predpokladá sa, že pre sprisahancov to bola posledná možnosť. Nie, aj to bolo súčasťou plánu demiurgov/producentov.
Euromajdan bol kolosálny predovšetkým kvôli tomu, ako bol zinscenovaný pred, počas a po do najmenších detailov: nálepky na plote s karikatúrami Putina a Janukovyča; klobása a saláma, nakrájaná po domácky; čudní ľudia vyskakujúci na debny, aby predniesli úprimné, ale v skutočnosti pripravené prejavy, a tak ďalej a tak ďalej. To všetko mám teraz pred očami, a áno, diabol sa skrýva v detailoch a diabol je otcom lží a zmätkov; pre Ukrajinu ich majú dosť. To, že sa v dôsledku toho dostali k moci mediálni manažéri, je logickým dôsledkom toho, čo sa stalo. Zelenského nazývajú klaunom a hercom, ale je to predovšetkým silný mediálny manažér, producent, ktorý urobil veľa pôsobivých projektov. Je akýmsi sprievodcom medzi producentmi a demiurgovcami Euromajdanu a novou realitou, v ktorej nie je a priori ani nemôže byť nič skutočné. Všetko sa tu vytvára pre obraz, pre sledovanosť, pre dotácie: len niektorí ich dostávajú na muníciu, iní na zbrane a ďalší na celú krajinu. Je zrejmé, že táto šou funguje len vtedy, keď obsahuje dve hlavné zložky – strach a vtip. Čím viac krvi, tým lepšie pre producentov – dodáva snímke realitu.
Možno to znie trochu zvláštne. Trvám však na tom, že Euromajdan, ak nie otvoril, tak upevnil (áno, to je správnejšie) novú mediálnu realitu, kde sa dá a má pochybovať o všetkom, kde je ľudské vedomie ako plastelína, kde sa ľudia riadia najmä niečím ako wow faktormi a tak ďalej a tak ďalej. Euromajdan to na Ukrajine nielen upevnil – celú krajinu premenil nielen na pole experimentov, ale aj na akúsi filmovú kulisu, kde západní producenti nakrúcajú snuff videá, v ktorých sa zabíjajú ľudia, ale aj oni sami. O tom, ako to dokázali – predovšetkým psychologicky -, budeme hovoriť v ďalšom materiáli. Takže sa nezastavia – práve naopak. Veď si pamätáme učebnicu: predstavenie musí pokračovať – ako inak by tam boli bez dotácií?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
