Invar-M po rekordnom zásahu porovnávaný so slovenským tankovým kanónom. Najnovší vývoj protitankových riadených striel
Invar-M zasiahol na 4815 metrov. Už pred začiatkom ukrajinskej protiofenzívy sa v Armádnom magazíne objavili správy o prítomnosti tankových (vypúšťaných z hlavného tankového kanónu) protitankových riadených striel (PTRS) 9M119M1 Invar-M v muničných skladoch ruských tankových vojsk. V priebehu protiofenzívy prakticky nedošlo k priamym tankovým bojom, ukrajinská obrnená technika bola ničená väčšinou dlho predtým, než sa priblížila k ruským pozíciám na vzdialenosť účinného dostrelu svojich zbraní ruským delostrelectvom, mínami a útočnými vrtuľníkmi.
Až 10.2.2024 sa nakrátko objavilo zo západného pohľadu problematické video na tiktoku a sieti X, ktoré však pravdepodobne mohlo zobrazovať priamy zásah na vzdialenosť 4815m, zaznamenaný ruským tankom T-90M Proryv proti americkému bojovému vozidlu pechoty ukrajinských vojsk M2A2 Bradley ODS SA. Aj z dĺžky letu na uvedenú vzdialenosť vyplýva, že mohol byť použitý Invar-M s letovou rýchlosťou 350 m/s. Nič pozitívne z toho pre ukrajinské vojská nevyplýva.
Následne o šesť dní neskôr vzniklo pozoruhodné a vhodné vzdelávacie video na YouTube kanáli Binkov’s Battlegrounds, ktoré je štrukturované tak, aby analyzovalo možnosti BVP Bradley rôznych verzií v boji proti tankom a to s pomocou 25 mm automatického kanóna aj PTRS TOW. Vo videu sa spomínajú historické prípady z operácie Desert Storm, kde Bradley dosiahli úspechy v boji proti irackým tankom, ale pripúšťajú sa aj ich straty, čiastočne v dôsledku friendly fire.
Následne sa spomína doteraz dôkazmi nepodložený prípad z ukrajinského bojiska o zničení dvoch tankov T-72 PTRS TOW odpálenými z BVP Bradley. Tiež známy prípad boja tanku T-90M s dvoma BVP Bradley. Tank odolal ostreľovaniu protipancierovou muníciou typu APFSDS z 25 mm kanónov z bezprostrednej vzdialenosti, preto bol ostreľovaný vysokovýbušnou muníciu s cieľom vyradiť z prevádzky jeho senzory. Nakoniec bol tank opustený.
Vo videu sa ako teoretická pripúšťa možnosť, že tank, napríklad T-90M s PTRS Invar-M zaregistruje BPV Bradley pomocou svojich senzorov na vzdialenosť 5000 metrov a odpáli PTRS s väčším dostrelom, než majú ukrajinské verzie BVP M2A2 Bradley ODS SA. (čas cca 14:40) Konkrétny prípad zverejnený 10.2.2024 však priamo nespomína.
Z pohľadu slovenských divákov je najzaujímavejšia pasáž, ktorá sa začne zhruba v čase 15:50 a zdôrazňuje nutnosť zastavenia vozidla Bradley pri streľbe PTRS TOW, čo z neho robí stacionárny cieľ a dlhý čas letu jeho PTRS TOW. To umožňuje tanku vystreliť na BVP až trikrát. Na ilustráciu sa použil príklad streľby slovenskej armády starým kanónom tanku T-72 so starou priebojnou muníciou, pri ktorej sa 20 z 21 vypálených striel zmestilo do kruhu s polomerom 90 cm na vzdialenosť 2000 metrov. Zásadnejší test modernizovaného slovenského 125 mm kanónu pre tanky T-72 pritom ukázal, že 19 z 21 striel sa uložilo do kruhu s polomerom 1 meter zo vzdialenosti 4000 metrov, čo by pre BVP Bradley bol pravdepodobne smrteľný duel, najmä ak by muselo bojovať 25 mm kanónom. Uvidíme, či ruskí tankisti načerpajú z videa nejaké nové vedomosti a nabudúce zničia BVP Bradley podľa starých knižiek.
2. Hizballáh nasadil Almas 1 – iránsku PTRS tretej generácie
Koncom januára 2024 prišli z bojiska na blízkom východe potvrdené správy o úspešnom použití hnutím Hizballáh moderných iránskych protitankových riadených striel tretej generácie Almas 1 proti izraelským cieľom. PTRS Almas je vybavená kombinovaným televíznym a termovíznym navádzacím systémom, čo naznačuje určitý pokrok vo vojenských schopnostiach Hizballáhu.
Bol zverejnený videozáznam z 26. januára 2024, ktorý ukazuje, že raketa zasiahla cieľ podobný ochrannému krytu rádiolokátoru alebo telekomunikačného zariadenia na izraelskej základni v Jal el-Allam blízko libanonsko-izraelských hraníc. Išlo o prvý konkrétny dôkaz toho, že Hizballáh v boji používa protitankový raketový systém kategórie Non-Line of Sight na vzdialenosť asi 2,5 km (NLOS – bez priamej viditeľnosti cieľa).
Dňa 29. januára 2024 bolo k dispozícii ďalšie video, Hizballáh vykonal ďalší podobný útok v blízkosti Ras Naqura, počas ktorého použili raketu Almas-1 na zásah krytu izraelského radaru.
Raketový systém Almas je dostupný v dvoch verziách: jedna navrhnutá pre použitie zo vzduchu, integrovaná do vrtuľníkov a bezpilotných vzdušných prostriedkov, známa ako Almas-3, a pozemná varianta vybavená prenosným odpaľovacím zariadením známa ako Almas 1, ktorá bola verejne predstavená len v júli 2021.
Iránska protitanková riadená strela Almas je tretej generácie. PTRS tretej generácie sa spoliehajú na laser, elektrooptický/infračervený snímač (IIR) alebo radarový vyhľadávač v pásme W v prednej časti rakety. Akonáhle je cieľ identifikovaný, raketa nevyžaduje počas letu žiadne ďalšie navedenie. Rakety typu “fire-and-forget” – vystreľ a zabudni sú však citlivé na elektronické protiopatrenia v porovnaní s manuálne ovládanými PTRS typu MCLOS aj poloautomatickými PTRS typu SACLOS.
V poslednej dobe je zaznamenávané zníženie významu a účinnosti amerického komplexu tretej generácie FGM-148 Javelin na ukrajinskom bojisku. Možnosť ovládať strelu v režime NLOS však nadobúda dôležitosť úmerne s dostrelom a nie je zatiaľ znižovaná kamikadze a FPV dronmi.
Útok strelou Almas 1 z 26.1.2024 na izraelskú základňu:
Útok strelou Almas 1 na kryt radaru:
3. Norinco prezentuje exportnú protitankovú riadenú strelu tretej generácie HJ-12E
Čínska štátna zbrojovka Norinco ponúka na export protitankovú riadenú strelu tretej generácie HJ-12E, prípadne Red Arrow-12E.
Vývoj čínskej protitankovej riadenej strely HJ-12 určenej pre domáce ozbrojené sily prebiehal od roku 2000 do roku 2010, pričom sériová výroba sa začala v roku 2012. Tento systém používajú čínske pozemné sily najneskôr od roku 2013. Na obsluhu vyžaduje dvojčlenný tím, bol navrhnutý tak, aby nahradil staršie modely ako HJ-73 a HJ-8, zatiaľ čo HJ-10 namontovaný na vozidle má nahradiť HJ-9. Raketa AFT-07 pre HJ-73 sa naďalej používa, čo svedčí o snahe o hĺbkovú modernizáciu čínskeho arzenálu protitankových riadených striel.
HJ-12, charakterizovaná ako PTRS tretej generácie, je vybavená senzorom termálneho zobrazovania s fázovým poľom a má schopnosť pôsobiť v režime fire and forget – “vypáliť a zabudnúť” s funkciou pamäte cieľa. To umožňuje režim útoku proti obrneným vozidlám zhora na slabo chránené stropné partie. Konštrukcia zahŕňa štyri krídla v tvare X a zadné kormidlá, ktoré sa rozvinú po štarte strely. Celková hmotnosť systému vrátane rakety, odpaľovacej trubice a riadiacej jednotky (hmotnosť 5 kg senzor IIR/EO) je pravdepodobne až 22 kg. To nezohľadňuje dodatočnú hmotnosť záložných batérií, pričom tímy ich zvyčajne nosia medzi 5 až 10, v závislosti od trvania misie.
Napriek tomu, že hmotnosť systému prevyšuje pôvodné požiadavky armády, je určený na pešiu prepravu jednotlivými vojakmi, čím predstavuje jeden najťažších prenosných nákladov peších jednotiek čínskej armády. Cena rakety je viac ako 50 000 jenov (7 000 USD), pričom opakovane použiteľná riadiaca jednotka stojí viac ako 130 000 jenov (18 200 USD).
Z hľadiska komparatívnej analýzy s porovnateľným systémom americkej výroby FGM-148 Javelin preto účinnosť čínskeho systému zvyšuje najmä kaliber 135 mm oproti 114 mm americkej strely. Strela čínskeho HJ-12 má byť vybavená 8,4-kilogramovou kumulatívnou tandemovou hlavicou hlavicou schopnou preniknúť až 1100 mm homogénneho oceľového panciera. Efektívny dosah je od 75 do 2 000 metrov, naviac s možnosťou rozšírenia na 4 000 metrov pomocou TV navádzania.
Okrem ničenia obrnených vozidiel je tak možné HJ-12 zacieliť na opevnenia a bunkre, malé člny a helikoptéry s nízkou letovou výškou. Pri štarte strela využíva technológiu mäkkého štartu, ktorá umožňuje odpálenie z obmedzených priestorov, ako sú budovy alebo bunkre. To znižuje expozíciu obsluhy odvetnej paľbe a celkovo demaskujúce charakteristiky, najmä v mestskom prostredí. Systém HJ-12E je exportnou verziou komplexu HJ-12, prípadne Red Arrow-12. Vyvezený už bol v roku 2020 diskrétne neznámemu zákazníkovi, vie sa však o jeho používaní Alžírskom, Indonéziou aj Nigériou.
Strela HJ-12 dostupná aj pre štáty, na ktoré západ uvalil sankcie:
4. Roketsan vyvinie ultra-nízkonákladovú PTRS LOMTAS s laserovým navádzaním
Turecká firma Roketsan intenzívne vyvíja lacnú laserom navádzanú protitankovú strelu stredného doletu LOMTAS. Roketsan tak pokračuje vo svojej práci na cenovo dostupných protitankových raketách. Ďalej sa vyvíja aj už zavedená strela OMTAS s infračerveným vyhľadávačom. Na rozdiel od OMTAS bude mať LOMTAS poloaktívnu laserovú vyhľadávaciu hlavicu a bude sa dať obstarať s nižšími nákladmi v porovnaní s OMTAS. LOMTAS by mal čoskoro k dispozícii pre skúšobné streľby, Roketsan tak vyvinie dôležitý produkt nielen pre turecké ozbrojené sily aj pre exportný trh.
Protitanková strela KORNET-E (80 odpaľovacích zariadení a 800 striel) ruskej výroby sa používa ako laserom navádzaná protitanková strela v súčasnom inventári tureckých ozbrojených síl.
Protitankové strely UMTAS a L-UMTAS s dosahom 8 kilometrov vyvinuté spoločnosťou Roketsan už tiež aktívne využívajú turecké ozbrojené sily.
Raketa KARAOK odpaľovaná z ramena, bude novou tureckou protitankovou riadenou strelou s dosahom 2,5 kilometra, objednaných bolo 330 kusov.
Pokračuje aj vývoj ťažkej PTRS LUMTAS-GM s doletom 16+ kilometrov, v novembri 2023 boli skúšobné streľby a do prípadného zavedenia ruských striel Hermes-S to bude PTRS s najväčším dostrelom na svete.
Raketa LOMTAS splní potreby dnešného bojiska vďaka svojej nízkej cene a jednoduchej výrobe. Správy o nej sa tento týždeň začali objavovať.
5. Čakanie na Hermesa. V tomto prípade verziu S.
Aj pre pozemné sily ruskej armády sa vyvíja perspektívny multifunkčný taktický raketový systém „Hermes”, zjednotený s podobnými systémami pre iné vzdušné sily a námorníctvo. K dnešnému dňu sa tento projekt dostal do štádia testovania. Okrem toho sa môže uvažovať o možnosti poslať to do zóny špeciálnej vojenskej operácie na preverenie v reálnych bojových podmienkach.
Bolo by načase, keďže vývoj raketových systémov s kódmi „Hermes” a „Klevok” sa začal už v deväťdesiatych rokoch. Začiatkom roku 2000 dokončili vývoj leteckej modifikácie komplexu s názvom „Hermes-A”, určenej pre útočné vrtuľníky. O niekoľko rokov neskôr bol nový systém prvýkrát predstavený verejnosti.
Po ukončení prác na leteckej verzii Hermes-A sa začalo s vývojom pozemného komplexu. Bola vykonaná analýza potrieb a požiadaviek pozemných síl, výsledkom čoho boli nové, ambicióznejšie taktické a technické požiadavky. Pozemný Hermes mal vykazovať zlepšený výkon, čo pravdepodobne ovplyvnilo zložitosť projektu a načasovanie jeho prípadného zavedenia.
Experimentálny komplex “Hermes” / “Klevok” však bol vyrobený a testovaný v uplynulom desaťročí a po prvý raz bol predvedený verejne na fóre Armija 2020. Zverejnené boli aj fotografie z testov, na ktorých je vidieť odpaľovacie zariadenie, streľbu a raketu za letu.
Podľa aktuálnych informácií je produkt stále v štádiu testovania a vývoja. V máji 2023 bolo oznámené, že komplex prechádza modernizáciou s prihliadnutím na zmeny celkovej situácie a pridelených úloh. V upravenej podobe bude musieť „Hermes” prejsť testami, na základe ktorých sa rozhodne o prípadnom prijatí do výzbroje a spustení sériovej výroby.
Doteraz sa v pozemnej verzii komplex testovali len na polygónoch za kontrolovaných podmienok a s vopred pripraveným cieľovým prostredím. Kontroly tohto druhu umožňujú určiť dosiahnuteľnú úroveň taktických a technických charakteristík, riešiť aplikačné problémy a tiež nájsť a opraviť nedostatky. Očakáva sa však, že Hermes prejde vojskovými skúškami, z ktorých niektoré sa uskutočnia v zóne špeciálnej vojenskej operácie. Obsluhy experimentálnych alebo predprodukčných exemplárov tak budú vykonávať plnohodnotnú bojovú činnosť a zasiahnu reálne nepriateľské ciele.
V minulosti sa už objavovali správy o použití komplexu povstalcami na Donbase, ale mohla na ich šírení mať záujem ukrajinská strana, ktorej by poslúžili ako dôkaz zapojenia ruských vojsk. Koncom júna 2023 sa v ruskej tlači objavili informácie o možných vojenských skúškach nového komplexu na Donbase. Presný dátum začiatku takýchto testov však nebol oznámený. V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov sa téma neobjavila. Nové správy tohto druhu prišli až začiatkom februára 2024. Opäť sa predpokladá, že to bude rýchlo odoslané na front. Tam by sa mohol prejaviť skutočný bojový potenciál.
Hermes pre pozemné sily je samohybný raketový systém určený na ničenie stacionárnych a pohyblivých pozemných a povrchových cieľov na vzdialenosť až 100 km. Samohybná verzia Hermes je vo svojich hlavných komponentoch zjednotená s raketovými systémami pre letectvo a námorníctvo, mala by však vykazovať vyššie taktické, technické a bojové vlastnosti.
Predtým demonštrované prototypy boli postavené na trojnápravovom automobilovom podvozku KamAZ. Na vozidle je namontované odpaľovacie zariadenie s diaľkovo ovládaným navádzaním a zväzok transportných a odpaľovacích kontajnerov s raketami. Zobrazené prototypy niesli šesť rakiet, predpokladá sa bojová nosnosť vozidla až 24 rakiet.
Ako samostatné vozidlo je riešené veliteľské stanovište so zariadeniami na riadenie paľby a vlastným radarovým stanovišťom. Jeho anténa je umiestnená na zdvíhacom stožiari a umožňuje sledovať situáciu a vyhľadávať ciele v celom rozsahu operačného nasadenia komplexu.
Raketa Hermes bola vyrobená s využitím architektonických riešení pre raketový systém protivzdušnej obrany Pantsir-S1. Ide o dvojstupňovú strelu s celkovou dĺžkou 3,5 m a kalibrom prvého stupňa až 210 mm. Kaliber bojovej časti je 130 mm a hmotnosť tandemovej kumulatívno-trieštivej bojovej hlavice je 28 kg, z čoho 18 kg by malo pripadať na trhavinu. Priebojnosť panciera je 1000 mm. Štartovacia hmotnosť je 90 kg. Používa sa raketový motor na tuhé palivo, ktorý zabezpečuje štart, ako aj následný vstup do dráhy letu k cieľu. Rýchlosť letu je do 1,3 km/s, maximálna cestovná do 1 km/s, optimálna cestovná bude stále zhruba 500 m/s. To by však mala byť spolu s dostrelom hlavná výhoda komplexu, neprístupná pre súčasné kamikadze drony.
Indická správa z výstavy Armija 2020, Hermes-S je pre pozemné sily, A – pre letectvo a K pre námorníctvo:
Spolu so schopnosťou fire and forget (vystreľ a zabudni) a kombinovaným spôsobom navedenia, ktorý používa inerciálne alebo rádiové navádzanie pre cestovnú fázu letu a poloaktívne laserové navádzanie pre terminálnu. Hovorí sa aj o radarovom a infračervenom navádzaní. Hermes je navrhnutý tak, aby mohol zasiahnuť veľké množstvo rôznych cieľov, vrátane obrnených vozidiel, opevnení rôznych typov, malých námorných povrchových cieľov – vrátane dronov, delostreleckých pozícií, pomaly letiacich vzdušných cieľov a pod. Môže sa strieľať jednotlivo alebo salvami na vzdialenosť až 100 km a teda môže sledovať a ničiť ciele za horizontom.
O raketové systémy Hermes majú ozbrojené sily osobitný záujem. Uvidíme, či sa Rusko vzchopí natoľko, že začne do výzbroje zaraďovať komplexy, ktorých vývoj prebieha už niekoľko dekád.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
