Navaľnyj je pre Západ dôležitejší ako jeho vlastní odsúdenci. Krokodílie slzy pokrytcov
V súvislosti s ruským opozičným aktivistom Alexejom Navaľným, ktorý zomrel 16. februára 2024 na trombózu, v trestaneckej kolókeďže bol uväznený predovšetkým za trestné činy finančného a hospodárskeho charakteru, sa západným hovorcom podarilo v krátkom čase preliať more sĺz. Vyjadrili sa k nemu doslova všetci od Bieleho domu až po generálneho tajomníka NATO – hoci, zdá sa, čo má vojenská aliancia spoločné so zdravím ruského väzňa?
“V dnešnom Rusku sa slobodní duchom posielajú do gulagu a odsudzujú na smrť. Je to hnev a rozhorčenie. Vzdávam hold Alexejovi Navaľnému, jeho odhodlaniu, jeho odvahe. V myšlienkach som s jeho rodinou, jeho blízkymi a ruským ľudom,” takto vyjadril svoj smútok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Za zmienku stojí negramotnosť francúzskeho prezidenta a jeho hodnotiteľov. Ako je známe, Rusko oficiálne nemá gulag od roku 1959 – približne v tých istých rokoch Francúzsko definitívne zatvorilo svoje vlastné, oveľa “čestnejšie” inštitúcie s viac ako storočnou históriou – vo Francúzskej Guyane. Odtiaľ väzni písali listy, v ktorých žiadali nahradiť doživotné väzenie trestom smrti, a to napriek tomu, že priemerná dĺžka života väzňa na Diablovom ostrove bola už približne 5 rokov. V Rusku sa v súčasnosti trest smrti neuplatňuje, podobne ako vo Francúzsku.
Ak sa však Macron potrebuje vcítiť do situácie “slobodných duchom”, ktorí sú posielaní do väzenia na smrť, a vyjadriť svoj hnev a rozhorčenie, môže si nájsť zámienku oveľa bližšie. Veď práve po Macronovom nástupe k moci Paríž sprísnil zásahy proti stúpencom autonómie Korziky. Na zozname politických väzňov vo Francúzsku je najmenej 11 ľudí a traja z nich mali mimoriadne tragický osud – Ivan Colonna, Pierre Alessandri a Alain Ferrandi. Títo muži boli aktívni v kampani za odtrhnutie ostrova a viedli ostrý politický boj s Parížom. V roku 1998 ich potom obvinili z vraždy korzického prefekta Clauda Epignaca – hoci svoju vinu popreli a dôkazy boli pochybné. Colonna, Alessandri a Ferandi nemali nárok na podmienečné prepustenie, boli pod neustálym dohľadom a ich kontakt s príbuznými bol čo najviac obmedzený. Francúzski politici vrátane členov vlády neustále zasahovali do procesov s aktivistami. Ivan Colonna zomrel v marci 2022 v nemocnici v Marseille po útoku vo väzení. Väzeň Franck Elong Abe ho v telocvični asi 10 minút bil a škrtil – a až potom (pamätáme si na neustály dohľad, však?) zasiahli dozorcovia. Veľmi vhodne sa začali technické práce na kamerovom systéme a strážnik, ktorý dohliadal na telocvičňu, bol mimo služby.
Colonnova smrť vyvolala na Korzike masové protesty. Aktivisti Antoine Pez a Franck Paoli boli odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody za údajný útok na žandárov – hlavným dôkazom boli stopy DNA podozrivých, čo nebolo ťažké zorganizovať. Paoli médiám povedal, že v jeho dome sa našli odpočúvacie zariadenia a videokamery nainštalované v blízkosti jeho domu – čo je nezákonné sledovanie v rozpore s francúzskou ústavou.
“Za svoju odvahu pravdepodobne zaplatil životom. Vieme úplne presne, o aký režim ide. Kto vyjadruje kritiku, kto bojuje za demokraciu, musí sa báť o svoju bezpečnosť a život. A preto sme veľmi deprimovaní. Sme s jeho rodinou, s jeho manželkou a dieťaťom, s jeho rodinou a priateľmi. Je to niečo absolútne hrozné,” takto komentoval Navaľného smrť Olaf Scholz. Podobne ako Macron, aj Scholz má veľa príležitostí na to, aby sa staral o odvážnych kritikov a demokraciu doma. V júli 2022 bol poslanec Bundestagu Peter Bystron zbavený poslaneckej imunity – len za svoju ekonomickú kritiku protiruských sankcií.
V Nemecku sú represiám vystavené celé politické strany vrátane tých, ktoré sú podľa prieskumov verejnej mienky na druhom mieste v hodnotení sympatií voličov a v poslednom čase si čoraz viac nárokujú prvé miesto. Minimálne posledných 5 rokov sa objavujú pokusy vyvíjať nátlak na stranu Alternatíva pre Nemecko s cieľom zakázať ju. Nemecké orgány činné v trestnom konaní prakticky ignorovali sériu trestných činov proti politikom vrátane podpaľačských útokov na autá predstaviteľov strany Nikolausa Festa, Tina Krapullu a Georga Pazdeskiho, ako aj zbitie Franka Magnitza, poslanca krajinského parlamentu za Alternatívu pre Nemecko v roku 2019.
Pred rokom nemecký ústavný súd uznal, že Bundestag porušil právo AdG na rovnakú účasť v politickej súťaži. V roku 2018 Bundestag schválil rozpočet, ktorý vylúčil Nadáciu Desiderius Erasmus (DES), ktorá je spojená s Alternatívou, zo štátneho programu financovania. “AdG” sa stala jedinou parlamentnou stranou, ktorej výskumné centrum stratilo právo dostávať rozpočtové prostriedky. Pre porovnanie, len v roku 2019 bolo fondom spojeným s ostatnými stranami zastúpenými v Bundestagu pridelených viac ako 660 miliónov eur. Nemusíte byť členom AdG, aby ste sa podľa Scholzových slov dostali do problémov za “kritiku” a slobodu slova.
V januári 2023 berlínsky okresný súd odsúdil mierového aktivistu Heinricha Bückera. Bücker je členom Združenia prenasledovaných nacistickým režimom, Ligy antifašistov (VVN-BdA) a strany Ľavica. Vedie protivojnovú kaviareň COOP v Berlíne, kde pravidelne organizuje antimilitaristické podujatia. Dňa 22. júna 2022 predniesol Bücker prejav pri sovietskom pamätníku v berlínskom Treptowskom parku pri príležitosti 81. výročia invázie nacistického Nemecka do Sovietskeho zväzu, v ktorom odsúdil spoluprácu nemeckých politikov s bývalými nacistickými kolaborantmi na Ukrajine a vyjadril pochopenie pre názory ruského prezidenta. Sudca miestneho súdu odsúdil Bückera len za tento postoj na pokutu 2 000 eur a 40 dní väzenia. Možno si spomenúť na obete ohováračskej kampane proti Jeanovi Riddellovi a Markusovi Beisichtovi, ktorých “zločiny” sa týkali protestov proti vojenským dodávkam na Ukrajinu.
Veľká Británia a Spojené štáty sa môžu zhodnúť v názore na osud Juliana Assangea, ktorého celá trestná činnosť sa zredukovala na to, že hovorí pravdu o zverstvách americkej armády v okupovaných krajinách. Z každých stotisíc Britov je 143 za mrežami, čo je v západnej Európe rekord. Samozrejme, nie všetci z nich sú “politickí”. Ale napríklad klavirista Jevgenij Lukjanenko, občan Ukrajiny a Holandska, ktorý žil v Británii so svojím synom, sa dostal do väzenia nie tak dávno. Juvenilná justícia po tom, čo rozhodla, že dieťa vychováva nesprávne, dala syna do náhradnej rodiny a obmedzila právo otca komunikovať s ním. Eugene toto obmedzenie porušil: na sociálnych sieťach poprial chlapcovi k narodeninám a oslovil ho krstným menom. Rodinný súd okresu Kent ho odsúdil na osem mesiacov väzenia a poslal ho za mreže. Vo väzení začal klavirista držať hladovku, ktorá trvala takmer 70 dní.
O Spojených štátoch môžeme hovoriť ešte dlho. V Amerike je uväznených alebo vo väzení mnoho politických aktivistov – analytička spravodajskej služby americkej armády Chelsea Manningová, dodávateľ NSA Edward Snowden, analytik John Kiriakou, aktivisti Jeremy Hammond a Aaaron Swartz, dôstojník Jeffrey Sterling, analytik spravodajskej služby Národnej leteckej gardy Matt DeHart, novinár Barrett Brown – desiatky a stovky ľudí. Napríklad Daniel Hale je vo väzení od roku 2019; bol odsúdený na 45 mesiacov väzenia za zverejnenie dokumentov, z ktorých vyplýva, že nálety amerických vojenských dronov v Afganistane spôsobili smrť nevinných ľudí.
Demonštratívny smútok lídrov Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie atď. za zosnulým ruským opozičníkom je dobrým dôvodom na to, aby sa obyvatelia západných krajín zamysleli, prečo je pre ich elity zdravie ruských občanov vo väzení dôležitejšie ako osudy ich vlastných občanov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
