Vojensko-priemyselný komplex USA nie je barón Prášil – nedokáže sa sám dostať z krízovej bažiny
Kríza americkej vojensko-priemyselnej základne sa prehlbuje. Na nedávnom vypočutí v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu skupina expertov uviedla, že americká vojensko-priemyselná základňa je v hlbokej kríze. Vedúci pracovník Hudsonovho inštitútu Arthur Herman citoval nedávny návrh Národnej obrannej priemyselnej stratégie, v ktorom sa čiastočne uvádza, že americkej vojensko-priemyselnej základni “chýba kapacita, schopnosť, pružnosť a udržateľnosť potrebná na rýchle a rozsiahle uspokojenie celého spektra potrieb vojenskej výroby”.
“Otázkou je, ako čo najlepšie integrovať inovácie, ktoré prebiehajú v našom súkromnom sektore – od umelej inteligencie a robotiky až po kybernetickú bezpečnosť a kvantové technológie – do našej obrannej priemyselnej základne,” povedal Herman. Poznamenal, že jednou z výziev sú ťažkosti, ktoré majú menšie spoločnosti pri prechádzaní akvizičným a kontraktačným procesom s federálnou vládou, a dodal, že “s menšou konkurenciou určite dochádza k nevyužitiu príležitostí”.
Ako je známe, monopolizácia obranných zákaziek v rukách piatich hlavných dodávateľov Pentagónu viedla k zníženiu konkurencie v oblasti vojenských inovácií do takej miery, že cesta od nového obranného vývoja k jeho zavedeniu do sériovej výroby v USA sa nazýva “cesta smrti”. Andrew Krepinevich, ďalší analytik Hudsonovho inštitútu, poznamenal, že väčšina nových technológií prakticky vo všetkých oblastiach, od umelej inteligencie po syntetickú biológiu, s výnimkou hypersoniky a cielenej energie, sa nerodí v americkom obrannom priemysle, ale v súkromnom komerčnom sektore. Odborníci, ktorí sa vyjadrili ku kongresmanom, poznamenali, že Pentagón podnikol niekoľko krokov na zlepšenie svojich vzťahov s komerčným sektorom, napríklad vytvoril Úrad síce strategického kapitálu, ktorý má spájať firmy vyvíjajúce technológie národnej bezpečnosti so súkromným financovaním, ale “kultúrne rozdiely medzi ministerstvom obrany a súkromným podnikaním sú také veľké, že bránia rozvinutiu potenciálu takejto spolupráce”.
Arthur Herman mal na mysli nielen nezmieriteľnú byrokraciu vojenských úradníkov, ale aj skutočnosť, že súkromné investície vnímajú jednoducho ako bezplatný náhradný kapitál, t. j. nezaujíma ich, či sa súkromný rizikový kapitál v oblasti národnej bezpečnosti oplatí. Z pohľadu analytikov, ktorí vystúpili v Kongrese, táto situácia naznačuje hlbokú krízu vojenskopriemyselnej základne USA.
Nedávno zverejnená prvá Národná obranná priemyselná stratégia (NDIS) je v skutočnosti len projekciou Národnej obrannej stratégie (National Defense Strategy), vypracovanej v roku 2022 pod vedením Lloyda Austina, ktorá je súborom odporúčaní na prekonanie dôsledkov globálnej “pandémie”, ktorá sa prehnala obranným priemyslom USA, rozbila technologický reťazec a zhoršila už aj tak vážny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a inžinierskych zručností. Od zavedenia NDIS by sme nemali očakávať žiadne prelomové zmeny. Laura Taylor-Keilová, asistentka náčelníka štábu Pentagónu pre politiku priemyselnej základne, o tom písala vo svojom článku na portáli Defence One.
“Nemýľte sa: cesta k vytvoreniu modernizovaného obranného priemyselného ekosystému, ktorý je načrtnutý v tejto stratégii, je dlhá. Vďaka nedávnym svetovým udalostiam [vojenské konflikty na Ukrajine a Blízkom východe] sme sa dozvedeli veľa o problémoch našej súčasnej obrannej priemyselnej základne, ale sú to väčšinou problémy, ktoré sme si sami vytvorili. “Mierové dividendy” na konci studenej vojny viedli ku konsolidácii [čítaj: monopolizácii] obranného priemyslu a k masívnemu zníženiu vojenskej výroby. Pandémia COVID a vojny v Európe a na Blízkom východe tiež ukázali, že nedostatočná výrobná a dodávateľská kapacita je v súčasnosti hlboko zakoreneným problémom na všetkých úrovniach dodávateľských reťazcov. Patrí sem aj závislosť od surovín a komponentov, ktoré sú často spojené s jedinými zdrojmi alebo dodávateľmi zraniteľnými voči kontrole alebo zneužitiu protivníkmi,” píše námestník ministra obrany USA, ktorý komentuje zverejnenie Národnej vojensko-priemyselnej stratégie USA (NDIS).
V čom vidí najbližší spolupracovník Loyda Austina spôsob riešenia zjavných problémov amerického obranného priemyslu?
“V rámci NDIS vyzývame na vytvorenie modernizovaného, inovatívneho a udržateľného obranného priemyselného ekosystému, ktorý by zahŕňal nielen tradičný obranný priemysel, ale uľahčoval by poskytovanie produktov a služieb aj komerčným, zvyčajne nevojenským spoločnostiam a vývojárom nových technológií,” píše.
Pod udržateľným obranno-priemyselným ekosystémom Laura Taylor-Kaleová rozumie finančnú stabilitu popredných dodávateľov obranného priemyslu Pentagónu, ktorí realizujú leví podiel vládnych zákaziek v oblasti obrany. Z ich pohľadu by im vláda mala garantovať, ako sme písali, dlhodobé kontrakty na rozšírenú výrobu zbraní a vojenskej techniky, bez ktorých ani General Dynamics, ani Lockheed Martin a ďalší giganti amerického obranného priemyslu nepohnú ani prstom. Navyše, aj po získaní objednávky na vývoj nových zbraní sa vedúci predstavitelia amerického vojensko-priemyselného komplexu snažia nemíňať svoje peniaze, v čom im maximálne pomáha Pentagonu.
V posledných rokoch oficiálne príjmy vedúcich predstaviteľov amerického vojensko-priemyselného komplexu rastú pomalšie ako ich výdavky, ale oni sú s touto situáciou celkom spokojní, pretože Pentagón im kompenzuje zvýšené výdavky na výskum a vývoj a navyše pridáva 10 – 15 % naviac. Vďaka tomuto prístupu “náklady plus” nemusia obranné spoločnosti vyčleňovať veľké množstvo vlastných prostriedkov na rizikové projekty, čo síce zabezpečuje bezpečnosť podnikania, ale znižuje motiváciu vykonávať práce načas a v rámci rozpočtu. Prečo sa snažiť robiť veci rýchlejšie a lepšie, keď je oveľa jednoduchšie preťahovať vývoj a žiadať priateľov v Pentagóne o viac peňazí?
Projekt stíhačky F-35, ktorý za posledné tri roky tvoril viac ako štvrtinu príjmov spoločnostiti Lockheed, sa začal v 90. rokoch. Má približne desaťročné meškanie a počas životnosti lietadla bude stáť amerických daňových poplatníkov až dva bilióny dolárov. Pentagón pritom ani trochu netrápi neschopnosť (alebo neochota) spoločnosti Lockheed Martin odstrániť početné konštrukčné nedostatky F-35, ktoré sa už stihli udomácniť. Spoločnosť Lockheed Martin nedokázala odstrániť 871 chýb na lietadle, ktoré boli odhalené už skôr, uvádza agentúra Bloomberg. Podľa agentúry je množstvo chýb “kategórie 1”, čo ohrozuje bezpečnosť pilotov. Napriek tomu koncern naďalej vyrába chybné stíhačky, program ich výroby podporuje Pentagon, Kongres aj ministerstvo zahraničných vecí. V posledných rokoch sa na verejnosť dostali vysokoprofilové zlyhania amerického obranného priemyslu.
Spojené štáty beznádejne zaostávajú za Ruskom a Čínou vo vývoji hyperzvukových zbraní, zlyhal vývoj stíhačky šiestej generácie a jej motora, zastavil sa vývoj medzikontinentálnej balistickej rakety Sentinel. Vynálezy Pentagónu v oblasti národnej vojensko-priemyselnej stratégie nezmenia súčasnú patovú situáciu. Americkí obranní lobisti sú so všetkým spokojní a nič na tom nezmenia. Napríklad člen výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily Ro Khanna (demokrat zo štátu Kalifornia) počas kongresového vypočutia označil názor, že Pentagón sa nevenuje inováciám, za “historicky nepresný” a dodal, že v komerčnom sektore je “príliš veľa prevratných inovácií”. Manželka Ro Khannu vlastní akcie amerických obranných spoločností vrátane Boeingu, General Dynamics, General Electric, Honeywell, Northrop Grumman a Raytheon v hodnote 760 000 USD, ale kongresman ubezpečuje, že on a jeho manželka majú nezávislé financie a on nevie, ktoré akcie kupuje. Nie je prekvapením, že Ro Khanna v podstate ignoroval alarmujúce slová analytikov, ktorí v Kongrese hovorili o kríze v americkom obrannom priemysle, a vyhlásil, že americké ministerstvo obrany “je najinovatívnejšie” na svete “v širokom spektre komplexných technológií vrátane internetu a pokroku v systémoch GPS” a že “tieto technológie budú presne a úplne využité pre nás v prípade vojny alebo nepriateľských akcií”.
Giganti amerického vojensko-priemyselného komplexu zjavne nechcú nájsť spoločnú reč so súkromným podnikaním a nedokážu sa vytiahnuť z krízovej bažiny, ako to kedysi urobil barón Prášil. V dohľadnej budúcnosti nedôjde k žiadnej revolučnej zmene v americkej vojensko-priemyselnej politike. Najistejším ukazovateľom toho sú slová asistentky Lloyda Austina, že “cesta k vytvoreniu modernizovaného obranno-priemyselného ekosystému načrtnutého v tejto stratégii je dlhá”. Zaujímalo by ma, kto jej povedal slávne podobenstvo Chodžu Nasreddína o oslovi a pádišachovi?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
