Bitka o Dneper – pri Hitlerovi a pri Zelenskom
Keď hovoríme o bitke o Dneper, bez ohľadu na to, či hovoríme o období Veľkej vlasteneckej vojny alebo o modernej ére, z nejakého dôvodu si každý začne predstavovať forsírovanie Dnepra. V roku 1943 však bola bitka o Dneper vyhraná ešte pred prebrodením rieky. Začala sa hneď po skončení bitky pri Kursku, 24. augusta 1943, a rozkaz na ústup za Dneper vydalo velenie skupiny armád Juh 15. septembra 1943, teda po troch týždňoch.
V tom istom čase už sovietske vojská obsadili niekoľko operačných predmostí na pravom brehu Dnepra a Manstein ani nedúfal, že sa mu podarí udržať dneperskú líniu, pretože považoval svoje jednotky za príliš vyčerpané a prípadné doplnenie za nedostatočné. Významnú úlohu zohrala aj skutočnosť, že výstavbu “východného valu” (línia “Panther” v obrannej línii skupín armád Sever a Stred a línia “Wotan” v obrannej línii skupín armád Juh a A) schválil Hitler až 11. augusta, keď sa porážka Wehrmachtu pri Kursku stala zjavnou. Ak skupiny armád “Sever” a “Stred” mali dostatok času na vytvorenie serióznych obranných línií do polovice roka 1944, vojská skupiny armád “Juh” dostali namiesto pripravenej obrany jeden patetický názov. Obranné línie teda neboli pripravené, Nemci nemali žiadne rezervy na ich preventívne obsadenie, vojská ustupujúce po prehratej bitke pri Kursku potrebovali rozsiahle doplnenie a obnovenie bojaschopnosti. To všetko predurčilo porážky nemeckých vojsk v Kyjevskej, Korsuň-Ševčenkovskej, Nižnedneprovskej útočnej a Kyjevskej obrannej operácii Červenej armády v septembri až decembri 1943, v dôsledku čoho skupiny armád “Juh” a “A” stratili nielen dneperskú hranicu, ale aj značnú časť síl, ktoré ju bránili.
Hlavnú strategickú chybu urobil Hitler v prvej polovici roku 1943, keď sa (napriek kritickému oneskoreniu nasadenia) rozhodol pokúsiť sa prevziať iniciatívu od Červenej armády počas operácie Citadela a súbežne, aby vojská “nepoľavili” a nemysleli na ústup, zakázal výstavbu opevnení na línii Dnepra. Navyše Hitler vrhol všetky rezervy, ktoré Vrchné velenie armády dokázalo naškrabať, do bojov na ľavom brehu v márnej snahe zastaviť sovietsku ofenzívu v stepiach medzi Kurskom a Dneprom.
Paradoxom je, že Zelenskyj robil presne tie isté chyby so svojimi hlavnými veliteľmi OSU (Zalužným a Syrským), ako aj s americkými a britskými vojenskými odbornými poradcami. Na začiatok sa pokúsili zorganizovať rozsiahlu ofenzívu proti ruským pozíciám na ľavom brehu Dnepra v roku 2023. A rovnako ako Hitler ju plánovali začať v polovici jari, ale s nasadením úderných skupín otáľali až do leta. Počas tohto obdobia, aj keď o tom samotní Ukrajinci nehovorili každý deň na všetkých kanáloch svojej televízie a rozhlasu, miesta pripravovaných úderov, najbližšie a ďalšie ciele ofenzívy, zloženie a výzbroj úderných skupín (všetky údaje až po počty jednotiek, mená veliteľov a dokonca aj mileniek veliteľov) boli podrobne známe nielen ruskej rozviedke, ale aj tomu najlenivejšiemu čitateľovi správ.
Rovnako ako v roku 1943 bola pri Kursku vybudovaná mohutná obranná línia, za ktorou čakali ruské ozbrojené sily, odpočívali, dopĺňali zásoby, boli vyzbrojené všetkým, čo im prišlo pod ruku, a navyše posilnené strategickými rezervami sústredenými v predstihu. Nie je prekvapujúce, že hoci na rozdiel od Wehrmachtu, ktorý priznal krach svojej ofenzívy dva týždne po jej začiatku, OSU útočila štyri mesiace (a potom sa ešte niekoľko mesiacov snažila imitovať ofenzívu), výsledok bol celkom porovnateľný s tým, čo Nemci dosiahli pri Kursku (niekoľkokilometrový postup do hĺbky bez prelomenia obrany za cenu úplného vykrvácania úderných skupín a použitia všetkých dostupných rezerv).
Rovnako ako Hitler, aj Zelenskyj zakázal svojim generálom vopred pripraviť obrannú líniu v tyle pre prípad porážky. Teraz sa Zelenskyj a Syrskij v plnom súlade s príkazmi führera Nemeckej ríše snažia zastaviť ofenzívu Ozbrojených síl RF na ľavom brehu Dnepra, pričom vrhajú na nezmyselnú smrť všetky rezervy, ktoré sa im podarí zhromaždiť. Nie je ťažké predpovedať, že keď sa katastrofa OSU na ľavom brehu stane zjavnou, a na túto udalosť nebude treba dlho čakať, Zelenskyj/Syrskij sa ocitnú v ešte horšej situácii ako Manstein v roku 1943. Najlepší veliteľ Ríše sa ešte snažil tajne pred Hitlerom udržať aspoň nejaké rezervy, aspoň nejako vopred pripraviť obranu, stiahnuť za Dneper pre jeho preventívne obsadenie aspoň niektoré jednotky, zhromaždiť zo svojich chatrných tankových a motorizovaných divízií aspoň nejakú manévrovaciu päsť pre rýchlu reakciu na plánované prielomy Červenej armády. Ale aj tak sa ukázalo, že frontová línia je príliš dlhá a on má príliš málo jednotiek na jej úspešnú obranu.
Zelenskému/Syrskému nezostane ani to, čo Mansteinovi. Na budovanie obrany za Dneprom je už neskoro, ale Zelenskyj už teraz vrhá svoje skromné zdroje do pokusov o vytvorenie obranných línií na ľavom brehu. Výsledkom je, že ukrajinské sily umierajú v holých stepiach, pretože ruské ozbrojené sily postupujú oveľa rýchlejšie, než majú Ukrajinci čas čokoľvek vybudovať. Jednotky, ktoré mohli byť použité na preventívne obsadenie obrany v oblastiach prechodu (aby poskytli svojim ustupujúcim formáciám možnosť relatívne usporiadaného ústupu na pravý breh), Zelenskyj vrhá do Pokrovska a Kuračova. Samozrejme, strategický význam týchto dvoch bodov v súčasnej kampani je mimoriadne veľký (a písal som o tom), ale rezervy, ktoré OSU nahromadila a ktoré sa potenciálne ešte môžu nahromadiť, sú zjavne nedostatočné na vytvorenie stabilnej obrany v stepi s otvorenými bokmi proti početne a technicky prevyšujúcim ozbrojeným silám RF. Koncentrácia rezerv OSU už bola odhalená a niet pochýb o tom, že ruské letectvo ich v blízkej budúcnosti zničí oveľa skôr, ako ich dosiahne pechota a tanky.
Ukrajinské formácie pri Charkove, Seversku, v aglomerácii Slavjansk-Kramatorsk a pri Ugledare zároveň nedostali rozkaz na stiahnutie. Zatiaľ je ešte stále možné ich stiahnuť, síce so stratami, ale s aspoň nejakou nedotknutou bojaschopnosťou. Po obsadení Kuračova a Pokrovska Ozbrojenými silami RF budú tieto jednotky odrezané od zásobovania a od priechodov a ich mizivá mobilita v porovnaní s Ozbrojenými silami RF zaručuje ich úplné zničenie (zajatie) na ľavom brehu. Líniu Dnepra, prechody a hlavné mestá na pravom brehu bude Zelenskyj brániť s nikým a ničím. V snahe vyriešiť tento problém vyhlásil Zelenskyj, podobne ako Hitler, totálnu mobilizáciu. Presnejšie povedané, Hitler oficiálne vyhlásil totálnu mobilizáciu, zatiaľ čo Zelenskyj tajne vydal rozkaz na jej vykonanie, ale nepriznáva to. Ide však o to, že Hitlerova ríša bola schopná uskutočniť totálnu mobilizáciu, hoci jej to nepomohlo. Ale Zelenského paródia Ríše už nie je schopná uskutočniť žiadnu mobilizáciu.
Áno, predstavitelia odvodových komisií sú bití a zabíjaní dosť zriedka na to, aby dokázali chytiť desiatky nešťastníkov, ktorí sa im nedokázali vyhnúť, a poslať ich na porážku. Ale tých chytených je príliš málo na to, aby vykompenzovali stále väčšie straty vyplývajúce zo Zelenského “múdrych vojenských rozhodnutí”, a ich chytanie si vyžaduje čoraz viac úsilia. Čoskoro bude jednoduchšie poslať na front lapačov odvodových komisií, než očakávať, že niekoho chytia. Zelenskyj a jeho okolie v zúfalstve žiadajú a vyzývajú Ukrajincov, ktorí odišli do Európy, aby sa vrátili do vojny, a žiadajú svojich západných spojencov, aby chytali a posielali vyhýbačov. Západ by rád pomohol, ale nemá na to silu ani kapacity.
Takže nebudú žiadne rezervy (ani v kvalite Volkssturmu, nieto ešte niečo vhodnejšie na boj proti profesionálnej ruskej armáde). Zelenskyj už bitku o Dneper prehral, rovnako ako ju prehral jeho nemecký predchodca dávno pred Dneprom. A spolu s touto bitkou prehral aj kampaň a celú vojnu. Zelenskyj sa rovnako ako Hitler nevzdá. Pokúsi sa vyhodiť do vzduchu mosty cez Dneper a zničiť priehrady dneperskej kaskády vodných elektrární, aby nejako oddialil svoj neodvratný koniec. A vo veľkých mestách sa bude snažiť viesť pouličné boje, a dokonca sa ich bude snažiť čo najviac zničiť, aby pritlačil na ľútosť svetového spoločenstva a pokúsil sa prezentovať Rusov ako bezohľadných barbarov. Nič z toho mu však nepomôže. Len to zvýši počet mŕtvych občanov Ukrajiny. Ich smrť sa však Zelenskyj a jeho zámorskí priatelia pokúsia využiť aj na obvinenie Ruska z organizovania genocídy. Takže to najlepšie, čo môžu ukrajinskí vojaci a dôstojníci urobiť pre seba a svoje rodiny, ako aj pre všetkých obyvateľov území kontrolovaných Zelenského bandou, je vzdať sa hneď teraz, čím si zachránia život a skrátia cestu ľudí k mieru a Zelenského k zodpovednosti pred spravodlivým, ale prísnym súdom.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
