Úloha Benátok a židov v rozvoji kapitalizmu v Anglicku
Koncom 15. str. sťažovali Osmani Benátčanom prístup na východné trhy, kde bol hlavný zdroj ich obchodu a bohatstva. Navyše k tomu prišli ešte Portugalci (Vasco da Gama), ktorí otvorili novú cestu do Ázie. Tá viedla okolo Afriky a následne Indickým oceánom. Benátčania verili, že im týmto Portugalci spôsobili obrovské škody.
Nakoniec sa však v roku 1509 takmer celá Európa (vrátane Vatikánu, avšak okrem Anglicka) spojila proti Benátčanom v lige Cambrai a v roku 1511 boli Benátky porazené. Benátčanov pred úplným vyhladením a vymazaním z histórie zachránil vtedy pápež Július II., ktorý za to od nich zobral nemalý úplatok. (Július II. sa stal potom prvým rímskym veľkňazom, ktorého mŕtvolu zabalzamovali)
Ešte aj na konci 16. str. bol objem benátskeho obchodu dvakrát väčší ako objem Anglického a Francúzskeho dohromady (3 milióny dukátov Benátskeho obratu oproti 1,5 miliónu Anglického a Francúuzskeho obratu spolu). Avšak Benátčania sa celé 16. storočie cítili čoraz menej pohodlne a snažili sa nájsť východisko z pasce, do ktorej ich história vohnala. Ich večný nepriateľ – Janovčania, však našli cestu von. Presťahovali sa do Švajčiarska. Majitelia švajčiarskych bánk sú až podnes deň dedičmi janovskej obchodnej a finančnej aristokracie a čiastočne Longobardov.
V Benátkach ale prebiehal boj o budúcnosť, ktorý zvádzali dve hlavné skupiny: „Starí Benátčania“ a „Noví Benátčania“. Starí sa domnievali, že spása Benátok predpokladá vytvorenie kontroly nad Vatikánom a Španielskom, ktoré by mali byť nimi riadené. Noví však považovali tento smer za neperspektívny, ťahajúci ich príliš do minulosti v ktorej by podľa nich iba uviazli. Navrhovali preto zriadenie kontroly nad Holandskom, ktoré si vybrali za svoje budúce sídlo. Túto krajinu si vybrali veľmi účelovo. Holandsko totiž bolo od Španielska dostatočne vzdialené, no aj tak z neho obratne čerpalo americké bohatstvo. Navyše bolo charakteristické svojou „obojživelnosťou“, ktorá bola veľmi podobná Benátkam. Spor o smerovanie budúcnosti Benátok teda vyhrali „Noví Benátčania“ a začal sa postupný presun podnikateľskej činnosti do Holandska.
Hlavné pozície v triede holandských obchodníkov boli v tom čase spravidla obsadené Židmi. Boli to Marranos – iberijkí Židia, ktorí síce navonok konvertovali na kresťanstvo, ale napriek tomu boli nútení utiecť z Pyrenejského polostrova pred inkvizíciou a usídlili sa v Holandsku.
Až do polovice 17. str. je možné židovskú kolóniu v Holandsku považovať sčasti za „Nové Španielsko“ alebo „Nové Portugalsko“ keďže ju tvorili výlučne Marranovia, ktorí v tomto období húfne opúšťali krajiny inkvizície za Pyrenejami. Veľkú a mimoriadne dôležitú úlohu pri vzostupe Holandska a Anglicka zohral najmä židovský kapitál. Ten sa stal kľúčovým práve pri vzniku „Holandskej východoindickej spoločnosti“ (1602) – tzv. „Zjednotenej východoindickej spoločnosti“ (odlišnej od tej Britskej), a takisto Amsterdamskej burzy a potom Amsterdamskej banky (1609). (prvá obchodovateľná akcia bola práve akcia Zjednotenej východoindickej spoločnosti)
Benátčania v tomto smere však šťastie s Holandskom až také veľké nemali. Toto miesto bolo už obsadené židovským kapitálom, a hoci Benátčania nemali so Židmi žiadne rozpory, v biznise sa nemali chuť veľmi deliť a bolo preto potrebné hľadať iné sídlo. Oči Benátčanov sa teda obrátili ku Anglicku. Druhý krát, v priebehu niekoľkých desaťročí, čo sa Benátčania celkovo neúspešne pokúšali „osedlať“ si Holandsko, sa ukázala jeho geopolitická zraniteľnosť. To obrátilo benátskych obchodníkov opäť smerom k Anglicku, kde si Benátčania prezieravo pripravovali pôdu už od konca 20. rokov 16. storočia, t.j. už sto rokov predtým. (Mimochodom, boli to Benátčania a Židia, ktorí vtedy prostoduchých Anglosasov naučili fungovať strategicky.)
Ako to už v histórii býva, bezprostrednou príčinou (ale, samozrejme, nie hlavnou príčinou) aktivácie benátskej činnosti v Anglicku, bol nasledujúci prípad:
Koncom 20. rokov 16. str. vtedajší anglický panovník Henrich VIII. Tudor, márne žiadal od pápeža povolenie rozviesť sa so svojou manželkou Katarínou Aragónskou. Hlava katolíckej cirkvi si však nepriala tento rozvod a Henrich VIII. sa ocitol v slepej uličke. Avšak Benátčania, ktorí boli v tom čase na jeho dvore, mu dali radu, nech sa obráti najprv na iného cirkevného hierarchu a navrhli mu osloviť s týmto problémom rektora Dómu sv. Marka v Benátkach. Benátky boli ešte stále vďaka svojej veľkejfinančnej sile relatívne nezávislé od pápeža. Taktiež Henrichovi Benátčania odporučili, aby sa obrátil so svojim problémom aj na Židov. Kráľovi argumentovali tým, že židovské náboženstvo je staršie a v tomto zmysle smerodajnejšie ako kresťanstvo, keďže vďaka staršej tradícii majú oveľa viac skúseností v manželských veciach ako katolícka cirkev. Onedlho dvaja Benátčania – Francesco Zorzi, prokurátor Dómu sv. Marka a rabín Marco Raphael, pricestovali do Londýna „na pomoc“ Henrichovi.
Samotný Zorzi bol prokurátorom Dómu svätého Marka, t.j. správcom benátskeho bohatstva, ktoré bolo „uskladnené“ priamo v Dóme svätého Marka. Prokurátorov bolo vtedy v Benátkach celkom 12 a z nich sa vyberal dóža. Samotná katedrála bola nielen svätyňou ale zároveň aj najväčšou bankou v európskom meradle. Táto tradícia spojenia „peňažníctva“ a kňažskej mágie s ideologickou a náboženskou kontrolou v kresťanskom chráme, siaha až do Babylonu a dáva kresťanským (v tomto prípade benátsko-katolíckym) kňazom určité črty a vlastnosti kňazstva, ktoré neslúži ani tak Bohu Otcovi, ani jeho Synovi a ani Duchu Svätému, ako skôr niekomu inému. (Pravdepodobne Mardukovi, najvyššiemu božstvu Babylonu a stelesneniu všetkých babylonských božstiev?)
V roku 1533 bola Katarína Aragónska pod „ideologickým a diplomatickým“ vedením Benátčanov vyhnaná z Anglicka, čo viedlo k dlhosiahlym dôsledkom. Tie sa ukázali byť veľmi prospešné nielen pre časť anglickej šľachty, ale najmä pre Benátčanov ako nového segmentu, aktívne integrovaného do anglickej spoločnosti. Prvým dôsledkom Henrichovho rozvodu bolo prerušenia vzťahov anglicka s Rímom (zákon o nadradenosti z roku 1534). Henrich VIII. Tudor týmto odštartoval vo svojej krajine protestantskú reformáciu. Pozemky nechal skonfiškovať obchodníkom, a to aj neanglickým (napr. Pallaviciniovci z Janova, rôzni Benátčania a Židia). Pomocou tejto lúpeže sa už vtedy začala formovať dnešná moderná britská oligarchia. Druhým dôsledkom tohto rozvodu bola skutočnosť, že sa Benátčania začali aktívne zapájať do ovplyvňovania situácie v Anglicku, predovšetkým v oblasti vedomostí, obchodu a tajných služieb. Tretím dôsledkom boli vojny medzi Anglickom a Španielskom, ktorí sa týmto stali nepriateľmi na život a na smrť. Vojny medzi nimi trvali potom celé stáročia. Významnú úlohu vo vývoji protišpanielskych nálad Henricha VIII. zohral najmä Zorzi, ktorý organizoval tajnú službu anglického kráľa.
V roku 1546 vznikla pod vedením Benátčanov na Cambridgeskej univerzite Trinity College. Trinity College je najväčšou a najbohatšou vysokou školou vrámci 31 vysokých škôl Cambridgeskej univerzity. Dnes patrí z hľadiska bohatstva a vlastníctva pôdy v Anglicku na štvrté alebo piate miesto v krajine, hneď po kráľovskej rodine, National Trust a anglikánskej cirkvi. Dekana Trinity College menuje priamo koruna. Na tejto vysokej škole študovala takmer celá britská elita – králi, členovia kráľovskej rodiny, aristokrati, členovia rodiny Rothschildovcov a ďalší finančníci a bankári. Základ toho všetkého položili Benátčania, ktorí, samozrejme, ovplyvnili nielen Trinity College, ale aj Cambridge ako celok, vrátane niektorých architektonických prvkov, napríklad à la benátskych mostov a mostov cez rieku Kem.
Benátsky „cudzinec“, ktorý sa usadil priamo v „tele“ anglickej šľachty, sa rýchlo adaptoval a pôvodné anglické „telo“ postupne nahradil svojim vlastným. Boli to Benátčania, ktorí založili „Britskú východoindickú spoločnosť“. Tá zohrala obrovskú úlohu v dejinách Európy ako aj pri premene samotného Anglicka na „Benátky Veľkej Británie“.
Benátska stopa v britskej histórii je taká silná, že keď sa v 60. až 80. rokoch 18. storočia v britskom parlamente odohrával boj odporcov a prívržencov Východoindickej spoločnosti, prívrženci sa nazývali „Benátska strana“ a zasvätení Briti banku Východoindickej spoločnosti – Baring Bank – nenazývali inak ako “Benátska banka”.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že práve nadnárodné, nadeurópske sily z dôvodu etnicity a obsadenia obchodu, formovali už v 16. storočí (teda už pred 400 rokmi) svoj nový anglický subjekt ako severoatlantický. Už vtedy ho budovali v perspektíve ako svetový – organicky sa zapájajúci do celosvetového diania.
Tým skôr, že od polovice 17. storočia Cromwell, ktorý uprednostňoval Židov z ideologických a náboženských dôvodov, im oficiálne povolil návrat do Anglicka. V tom čase však už bol severoatlantický geohistorický subjekt vpodstate sformovaný a „slávna revolúcia“ z roku 1689 s nástupom oranžskej (holandskej) dynastie na anglický trón ho len formalizovala. Do zrodu Veľkej Británie vtedy zostávalo len 18 rokov. /nabudúce pokračovanie o tom ako presne bol zostavený Severoatlantický geohistorický subjekt a ako pod jeho velením vznikal kapitalizmus
Andrej Iljič Fursov
*Slovenské vydavateľstvo Torden má vo svojej ponuke diela Andreja Iljiča Fursova: „Rozvodie“ a „Vpred k víťazstvu“
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
