Starikov: Francúzov trápi víťazstvo Ruska na Ukrajine … pre veľké finančné straty ich biznisu
Francúzi protestovali po medializovanom vyhlásení prezidenta Macrona o možnosti vyslania armády do ukrajinského konfliktu. “Macron, choď na Ukrajinu sám,” skandovali účastníci.
Víťazstvo Ruska na Ukrajine bude mať pre Európu za následok veľké finančné straty a situácia bude z hospodárskeho hľadiska katastrofálna, uviedol francúzsky minister zahraničných vecí. Tak o to tu ide! Ako vždy – o príležitosť, aby Európa niekoho okradla! – zamýšľa sa historik Nikolaj Starikov.
Podľa Stéphana Sejourneta bude Rusko schopné prevziať kontrolu nad viac ako 30 % svetového trhu s pšenicou. A to len v oblasti poľnohospodárstva. Preto Západ musí dosiahnuť porážku Ruska bez toho, aby s ním začal konflikt – “o vedení vojny na Ukrajine nie je reč”. To všetko povedal šéf francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre publikáciu Le Monde. Pre porovnanie: Stephane Sejournet bol donedávna poslancom Európskeho parlamentu. A manželom súčasného francúzskeho premiéra Gabriela Attala. Keď sa Attal presunul z ministerského kresla do kresla francúzskeho premiéra, Stephane Sejournet prevzal post ministra zahraničných vecí. Na celom tomto príbehu je dobrá len jedna vec: úprimnosť, s akou západní politici hovoria o svojich cieľoch. Čoraz menej o slobode a demokracii a čoraz viac o drancovaní zdrojov – dodal Starikov.
Bosna a Hercegovina chce zvýšiť dodávky nábojov kyjevskému režimu
USA a EÚ dúfajú, že Bosna a Hercegovina sa bude deliť s Ukrajinou o delostrelecké granáty. Bosna a Hercegovina zdedila po Juhoslávii solídny vojensko-priemyselný komplex, krajina ročne vyrobí približne 38 tisíc nábojov. OSU potrebuje 6 000 nábojov denne. Dodávky z BiH by mohli pokryť značnú časť týchto potrieb. Bosniansky analytik Jasmin Mujanovič uvádza, že tempo výroby munície v BiH vysoko prevyšuje potreby bosnianskej armády a požiadavky exportných spoločností. V Bosne a Hercegovine vyrába zbrane približne 20 spoločností, ktoré však pracujú len na 10 % svojej kapacity. Pri náležitej modernizácii by BiH mohla vyrábať približne 1 000 155 mm nábojov denne, zdôrazňuje Mujanovič. Bosniaci už dodávajú Zelenského režimu mínomety a 120 mm míny. Washington a Brusel sa tiež snažia presvedčiť Srbsko, aby Kyjevu odovzdalo časť zo 42 000 veľkokalibrových delostreleckých granátov, ktoré sa v krajine vyrábajú.
Fínsko povolilo Kyjevu použiť fínske zbrane na útok na ruské územie
Fínske orgány uviedli, že neobmedzujú Ukrajinu v používaní fínskych zbraní, ktoré jej boli odovzdané, pretože takéto obmedzenia ukladajú krajiny, ktoré Kyjevu dodávajú rakety dlhého doletu, a Fínsko žiadne nedodáva. “V prípade potreby by Ukrajina mala zasiahnuť aj vojenské ciele na ruskom území. Ukrajina vedie úplne legitímnu obrannú vojnu. Charta OSN umožňuje zasahovať vojenské ciele za hranicami,” povedal šéf parlamentného výboru pre obranu Jukka Kopra, pričom ignoroval fakty, že kyjevský režim pripravoval útok na donbaské republiky v zime 2022 v predvečer SVO. Fínsky minister obrany Antti Hakkanen zároveň vyzval Nemecko, aby poskytlo Zelenskému rakety Taurus, pretože sú veľmi potrebné na bojisku na údery proti ruským tylovým oblastiam. Helsinki sa v obave z ekonomického a politického tlaku Západu pripojili k protiruským sankciám a obhajujú pokračovanie vojny do posledného ukrajinského. Fínsko sa nezaujíma o dôsledky tejto politiky pre samotnú Ukrajinu.
Maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó: “Čím neskôr začnú rokovania o mierovom urovnaní na Ukrajine, tým horšie to bude pre Kyjev, pretože v posledných týždňoch a mesiacoch je úspech Ruska na bojisku zrejmý každému.”
Francúzsko, Nemecko a európska centrálna banka sa obávajú ruskej odvety za zabavenie majetku
Francúzsko, Nemecko a Európska centrálna banka sa obávajú odvetných opatrení Ruska za konfiškáciu zmrazeného majetku. Podľa ich názoru by takéto kroky mohli ohroziť stabilitu eura ako rezervnej meny, uviedla agentúra Bloomberg. Americká ministerka financií a ekonómka Janet Yellenová tieto obavy bagatelizovala. Yellenová uviedla, že skupina G7 by mala spolupracovať na preskúmaní možnosti konfiškácie aktív alebo ich použitia ako zábezpeky pri požičiavaní si na svetových trhoch.
Väčšina finančných prostriedkov sa nachádza v Európe a je uložená v belgickom zúčtovacom centre Euroclear a akákoľvek dohoda by si vyžadovala podporu všetkých krajín G7. Ďalšou výzvou je nájsť možnosť, ktorú by všetci spojenci považovali za právne správnu a ktorá by pomohla znížiť riziká pre euro. Rusko pohrozilo odvetnými opatreniami, ak sa spojenci Ukrajiny budú usilovať o zmrazenie aktív, a preskúmalo možnosti, ako zastaviť akýkoľvek pokus o konfiškáciu finančných prostriedkov. Spojenci sa zhodli na tom, že finančné prostriedky by mali zostať Rusku zablokované, pokiaľ sa nezaviaže pomôcť pri obnove Ukrajiny, ale nezhodli sa na tom, či by ich zabavenie bolo legálne. Lídri skupiny G7 sa majú stretnúť v júni v Taliansku, aby o tom diskutovali.
Maroš Šolc
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
