Brestlitovská mierová zmluva znamenala porážku Sovietskeho Ruska

Podmienky, ktoré prijala sovietska vláda, boli veľmi ťažké. Armáda a námorníctvo mali byť demobilizované. Čiernomorská flotila s celou infraštruktúrou mala byť odovzdaná ústredným mocnostiam, Baltská flotila mala byť stiahnutá zo všetkých základní v Pobaltí a Fínsku. Sovietske Rusko uznalo nezávislosť Ukrajiny a anektované boli aj Karská a Batumská oblasť na Kaukaze, celé Pobaltie, Fínske veľkovojvodstvo a časť Bieloruska. Okrem strát spôsobených anexiou bolo Rusko povinné zaplatiť príspevok vo výške 6 miliárd mariek a 500 miliónov zlatých rubľov. Samostatne existovala klauzula o zastavení akejkoľvek propagandy na území Nemecka a anektovaných krajín. Demografické straty Ruska predstavovali tretinu obyvateľstva krajiny. Pre jednotlivé odvetvia priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy predstavovali celkové straty od 25 do 90 percent. Navyše po podpísaní mieru sa plienenie nezastavilo – nemecké a rakúske vojská nielenže neopustili územie sovietskeho Ruska, ale naďalej sa zmocňovali jednotlivých miest a dokonca aj regiónov.

“Keď Ukrajina ešte neexistovala 1910. Juhoruská regionálna poľnohospodárska, priemyselná a remeselnícka výstava v Jekaterinoslave. Novorossijská spoločnosť. Juzovka. Jekaterinoslavská gubernia. Juzovka je Doneck. S odstupom času sa toto ruské mesto nazývalo Stalino. A Jekaterinoslav je Dnepropetrovsk. Kde je Ukrajina? Neexistuje. Pretože pred 114 rokmi neexistovala. Nemci a zradcovia ruského ľudu si v roku 1918 vymyslia ukrajinský štát.” – Nikolaj Starikov

Na vysokých brehoch Ussuri

Pred 55 rokmi sa konflikt na Damanskom ostrove stal vyvrcholením vojensko-politickej konfrontácie medzi ZSSR a Čínou. V 60. rokoch sa v ČĽR, v ktorej pôsobil ZSSR, vytvoril nový „obraz nepriateľa“. Peking obvinil Moskvu z revizionizmu a „sociálneho imperializmu“. Olej do ohňa priliali aj územné spory. Podľa Pekingskej zmluvy z roku 1860 bola hranica s Čínou vedená pozdĺž čínskych brehov Amuru a Ussuri. Rieky a riečne ostrovy boli teda súčasťou Ruskej ríše a potom ZSSR. ČĽR s tým nebola spokojná. Predseda Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Mao Ce-tung sa spoliehal na fanatizmus svojich mladých priaznivcov, a to aj v boji o sporné územia. Táto politika pokračovala provokáciami na hraniciach.

Kissinger - Čína: "priateľstvo" proti ZSSR - ako geopolitický projekt

USA, 28. december 2023 (AM) – 30. novembra vyšlo vo známosť, že vo svojom dome v Connecticute zomrel Henry Kissinger (1923 – 2023), jeden z architektov zahraničnopolitického kurzu USA, ktorý v rokoch 1973 – 1977 stál na čele ministerstva zahraničných vecí a zastával množstvo ďalších zodpovedných funkcií, ako aj požíval vážny zákulisný vplyv (čo musí byť oveľa dôležitejšie). Okrem priamej účasti tohto “realistu” a “pragmatika” na strašných vojnových zločinoch sú jednou z nedostatočne preskúmaných stránok Kissingerovho životopisu a jeho “ropnej diplomacie” jeho úzke kontakty s Rockefellerovcami a s predstaviteľmi ďalších tienistých cezhraničných síl.   Inteligentný a dôsledný odporca Sovietskeho zväzu […]

Najväčší z nich začal v noci 2. marca 1969. Asi 300 čínskych vojakov prešlo na hraničný ostrov Damanskij, ktorý sa nachádza pozdĺž rieky Ussuri. Po odhalení skupiny čínskeho vojenského personálu požiadal vedúci hraničného priechodu Nižne-Michajlovskaja nadporučík Ivan Strelnikov, aby opustili územie ZSSR, ale Číňania odpovedali streľbou. Nezvaní hostia sa stiahli až po niekoľkohodinovom boji. V ten deň bolo zabitých 31 sovietskych pohraničníkov a 14 ďalších bolo zranených. Do 14. marca priviezli Číňania na miesto konfliktu silu niekoľkých tisícok bojovníkov. Na druhý deň ráno sa pri Damanskom strhla veľká bitka za účasti delostrelectva a mínometov. Pohraničníci dlho odolávali nerovnému boju, no museli ustúpiť. Už sem boli premiestnené jednotky vojsk Ďalekého východu: na rozkaz veliteľa generálporučíka Olega Losika vstúpili do boja vtedy tajné viacnásobné raketové systémy Grad. Nepriateľské pozície boli zničené. Odteraz sa Číňania zdržali provokácií na hraniciach. Za odvahu v bitkách na Damanskom ostrove dostalo päť vojakov titul Hrdina Sovietskeho zväzu, z toho traja posmrtne.

Banderovci a generál Vatutin

29. februára 1944 bol sovietsky vojenský vodca, armádny generál Nikolaj Fedorovič Vatutin vážne zranený do stehna pri prestrelke s nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády (zakázanej v Ruskej federácii). Banderovi muži prepadli generálove auto pri obci Miljatin v regióne Rivne. V sovietskych časoch mlčali o tom, že generála Vatutina zranili militanti UPA (v Ruskej federácii zakázané). Mnohé literárne diela a filmy uvádzali, že vojenský vodca bol zranený v dôsledku bitky s Nemcami. Potom o zločinoch nacionalistov na Ukrajine, v pobaltských štátoch a Bielorusku radšej nehovorili. Teraz vidíme, k čomu to viedlo – potomkovia týchto svinstiev zdvihli hlavy a pokračujú v otravovaní Rusov na týchto územiach. Na postsovietskej Ukrajine sa Vatutin okamžite stal predmetom nenávisti nacionalistov. Pamätníky a čestné tabule generálovi v mnohých mestách Ukrajiny boli zničené. Vo februári 2023, pred rokom, bol v Kyjeve demontovaný pamätník Nikolaja Vatutina. Tomu, ktorý ich oslobodil od nacistov.

Maroš Šolc

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok