Svet špiónov. Najprv sa pokúsia podplatiť generálov a vysokých úradníkov
Dňa 8. marca 1945 sa v Berne po prvýkrát stretli Allen Dulles a Karl Wolf, začali sa rokovania o separátnom mieri medzi západnými spojencami a nacistickým Nemeckom.
Vladimir Putin v polovici februára v prejave na rade FSB uviedol, že v roku 2016 FSB odhalila 53 kariérnych zamestnancov zahraničných spravodajských služieb a takmer 400 agentov. Hlavným záujmom spravodajských služieb bol vojensko-priemyselný komplex, čo je potešujúce a zároveň znepokojujúce. Pretože hlavným záujmom spravodajských služieb sú ľudia, ktorí prijímajú rozhodnutia. Dnes, keď si pripomíname výročie stretnutia budúceho riaditeľa CIA s generálom SS v neutrálnom Švajčiarsku, stojí za to hovoriť o tom, že pokus o uzavretie separátneho mieru sa stal predlohou pre vznik Pax Americana.
Prečo mier pre Nemcov?
Čo je to separátny mier pre Nemecko? Je to odvrátená strana blitzkriegu. Cieľ bleskovej vojny, v myšlienke ktorej sa vlastne od čias Suvorova a Napoleona zmenilo len málo, je jednoduchý ako dva groše: poraziť protivníkov jedného po druhom, pretlakom. Ale zabŕdnutie do vojny okamžite pripomenie Vysockého pieseň o šprintérovi – korčuliarovi, ktorého postavili do behu na vzdialenosť 10 000 metrov. Nemecko už raz v 20. storočí túto hru hralo a bitka pri Moskve prinútila najprozreteľnejších z nacistických špičiek pripustiť možnosť nie veľmi dobrého konca vojny. Preto sa prvý pokus o zmierenie na západnom fronte uskutočnil už v roku 1942. Nemci sondovali situáciu hneď dvoma kanálmi: vyslali do Londýna pracovníka svojho veľvyslanectva vo Švédsku a zároveň požiadali generálneho tajomníka tureckého ministerstva zahraničných vecí, aby pôsobil ako sprostredkovateľ (ten sa stretol s britským veľvyslancom a tlmočil mu návrh). Británia odpovedala nielen odmietnutím, ale zásadným odmietnutím: budeme rokovať len vtedy, ak sa ZSSR zúčastní na rokovaniach. Je čas na radosť?
Nie tak celkom. Londýn dokonale chápal, prečo Nemci v roku 1942 potrebovali rokovať o separátnom mieri. Letná kampaň v roku 1942, ktorá bude pre Nemecko buď úspešná, alebo ho na ďalší rok uväzní vo vojne. Začať rokovania znamená pomôcť Nemcom bojovať. A potom sa skôr, či neskôr vrátia k plánom napadnúť Britské ostrovy. Jediné, čo ich brzdí, sú Rusi, ktorí už druhý rok melú nemeckú vojnovú mašinériu.
Bern ako pokus o zopakovanie 14 bodov
Postava Allena Dullesa je jednou z prvých asociácií spojených so separátnymi rokovaniami. Mimochodom, kto bol Dulles? Šéf európskej kancelárie Úradu strategických služieb (budúcej CIA) a jej budúci šéf. Téma je nám známejšia v popovej verzii (aj keď pomerne kvalitnej) – vo viacdielnom filme Sedemnásť zastavení jari. Film pokrýva obdobie od 24. marca do 12. apríla 1945. Jednou z epizód je prvé stretnutie generála SS Karla Wolfa s Allenom Dullesom. Tu však dochádza k odchýlke vnímania. Kedy vôbec Dulles prišiel do Švajčiarska? V roku 1945? Nie. 1944? Nie. V roku 1943, vo februári, hneď po bitke o Stalingrad. Nebudeme si myslieť, že je to náhoda, však?
Toto historické nešťastie sme už raz analyzovali na príklade Wilsonových 14 bodov: vo vojne sú Rusi lepší ako vo využívaní plodov ich víťazstiev. Pritom nebyť známej šikovnosti sovietskej rozviedky, armády a vedenia krajiny, Dullesovi by sa bol podaril trik, ktorý sa v roku 1918 podaril vtedajšiemu americkému prezidentovi: vlastnoručne napísať podmienky povojnového mieru. Dulles nesedel dva roky vo Švajčiarsku len tak pre nič za nič. A jeho prvé stretnutie s Wolfom v marci 1945 v Berne nebolo prvým stretnutím s predstaviteľmi najvyšších kruhov nacistického Nemecka, ktorí sa snažili zabudovať do povojnového svetového poriadku, ktorý už bolo vidieť na obzore (Wolf nebol ani v prvej päťke). Najmä preto, že Nemci už v roku 1918 museli rokovať o mieri so Spojenými štátmi a mali približnú predstavu o tom, čo chcú od vojny a od Ameriky dosiahnuť. A tiež na aké boľavé body by mohli tlačiť.
Povedzme si niečo o samotnom Wolfovi. Prečo práve on? Po prvé, kvôli jeho pozícii v tabuľke hodností. Bol považovaný za človeka Heinricha Himmlera, čiže ako vyjednávač bol celkom vhodný. Tešil sa však aj dôvere samotného Adolfa Hitlera, to znamená, že mal určitú autonómiu. Po druhé, Wolf bol podriadený SS a polícii v severnom Taliansku. Pomoc takejto postavy mohla viesť ku kapitulácii celej skupiny a prudko posilniť pozíciu Spojených štátov pri povojnovom vyjednávaní so ZSSR. Nakoniec sa vojská v severnom Taliansku vzdali. Stalo sa tak však v deň kapitulácie posádky v Berlíne, t. j. účinnosť operácie bola veľmi pochybná.
Viedla k tomu kombinácia niekoľkých faktorov
1. Vyjasnenie vzťahov medzi Stalinom a Rooseveltom (22. marca – 12. apríla). S tým sa spája jedna málo známa epizóda. Roosevelt, 12. apríla, v deň svojej smrti, napísal Stalinovi telegram, ktorý mu vlastne “vrátil”: “Ďakujem Vám za úprimné vysvetlenie sovietskeho pohľadu na bernský incident, ktorý, ako sa teraz zdá, vybledol a ustúpil do minulosti, bez akéhokoľvek úžitku. V každom prípade by nemala existovať vzájomná nedôvera a v budúcnosti by nemali vznikať drobné nedorozumenia tohto druhu….”. Roosevelt dodatočne trval na odovzdaní telegramu v tejto podobe, a to napriek námietkam veľvyslanca USA v ZSSR Harrimana. Okrem toho sa tento telegram stal posledným v Rooseveltovom živote.
2 Kvôli zmätku v dvoch rozhodovacích centrách naraz (Roosevelt bol mŕtvy, Hitler už bol neadekvátny) nemohli Dulles a Wolf zo situácie vytrieskať takmer nič. Predsmrtný telegram v mnohom zväzoval Dullesovi ruky a bez jeho pokynov bolo pre Wolfa trochu ťažké presvedčiť generálov, aby sa vzdali. Ukázalo sa teda, že prvá operácia CIA (nebuďme formalisti) zlyhala, hoci bola dobre pripravená.
Generáli pod kontrolou strojov
Stretnutie a celá operácia “Sunrise” ako celok však neboli bez výsledku. Ak si spomenieme na operácie USA na Blízkom východe už v našich časoch, všimneme si ich účinnosť. Tak americká armáda proti Saddámovi, ako aj povstalci proti Kaddáfímu a Asadovi boli veľmi úspešní. V každom prípade totiž nájdeme takého Wolfa. Niekto sa vzdal kľúčových obranných zariadení, niekto odovzdal arzenál povstalcom. Prešli roky a schéma funguje celkom dobre, napriek prvému neúspechu. Ak sa niečo stane, budú s nami bojovať ako s poslednou možnosťou. Tak ako sa do poslednej chvíle vyhýbali skupine v severnom Taliansku. Najprv sa pokúsia podplatiť generálov a vysokých úradníkov.
Otázka znie: čo s tým? Vlastenecká výchova je samozrejmosťou. Preventívna práca špeciálnych služieb – tiež. Všetky metódy zahŕňajúce ľudský faktor však vo výsledku stroskotávajú na pevnosti samotného človeka v konkrétnej pozícii. Zatiaľ sa zdá, že na vyriešenie tohto problému sa bude musieť uchýliť k pomoci strojov. V zmysle vytvorenia elektronického systému velenia, ktorý analyzuje hrozby a “vydáva rozkazy” takým spôsobom, aby čo najviac sťažil slabým článkom velenia prijímať otvorene zradné a sabotážne rozhodnutia. Na obídenie tejto poistky by bolo potrebné dostať pod kontrolu celú vertikálu, čo je už ťažšie. Pripomína vám to sci-fi, “Terminátor”, povstanie strojov? Ale takéto systémy už boli implementované v strategických raketových silách, zostáva ich prispôsobiť a rozšíriť na celú armádu. Okrem toho, ľudia aj tak budú vydávať rozkazy, systém ich bude len pripravovať a kontrolovať ich adekvátnosť. Nemáme kontrolu nad slabinami ľudskej povahy, ale nikto nám nebráni bojovať proti podmienkam, v ktorých sa objavujú a konajú generáli Wolfovci.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
