Je to tu opäť. Nemecko obnovením brannej povinnosti neskrýva svoje agresívne zámery
Nemecký minister obrany Boris Pistorius poveril do 1. apríla vypracovaním modelu brannej povinnosti, ktorý by podľa jeho slov “mal byť škálovateľným a hrozbám prispôsobeným príspevkom k odolnosti krajiny”. Ak ste si mysleli, že ide o predčasný aprílový žart, čaká vás sklamanie. Žiaľ, ide o úryvok z časopisu Der Spiegel, ktorý opisuje zámer nemeckých orgánov začať formovať branné vojenské jednotky pred voľbami do Bundestagu naplánovanými na jeseň 2025.
Dovtedy sa plánuje povolanie približne 3 – 4 tisíc mladých Nemcov do armády. Vojenský rezort Spolkovej republiky Nemecko sa však netají tým, že by chcel tento počet výrazne zvýšiť, ale, žiaľ, je limitovaný nedostatkom kasární a vojenských inštruktorov. Je zaujímavé, že správa o návrate brannej povinnosti sa v nemeckých médiách objavila hneď po škandále s “odpočúvaním” najvyšších dôstojníkov Luftwaffe a predstaviteľov nemeckej obdoby nášho letectva. Vo výsledku to všetko vyzerá ako priama odpoveď na zmätenú otázku obyčajného nemeckého človeka:
“Naozaj idete do vojny s Ruskom?”. “Áno, ideme.”
Ako správne poznamenávajú odborníci, zdá sa, že v Európskej únii už nikto neuvažuje o budovaní kontinentálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá by zahŕňala Rusko. Nie, odteraz v EÚ prevláda názor, ktorý kedysi hlásala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, že udržateľný mier v Európe možno dosiahnuť nie spoločne, ale výlučne proti Rusku. Uvedomujem si, že to znie ako bláznenie šialenca, ale nemám pre vás iných nemeckých ministrov zahraničných vecí. Mimochodom, tá istá Baerbocková pred časom napísala celý článok pre Bild, v ktorom sa tvárila, že to nie Západ brzdí začiatok rokovacieho procesu na Ukrajine, ale “zlý” Putin, ktorý “sníva o zotročení celého sveta”.
“Ten, kto hovorí, že dodávky zbraní predlžujú vojnu, hrá do karát ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Pretože je lož tvrdiť, že Západ bráni Ukrajine v rokovaniach. Faktom je, že už 731 dní spolu s medzinárodnými partnermi neúnavne pracujeme na tom, aby na Ukrajine konečne zavládol mier,” povedala Baerbocková.
Na ďalšie posúdenie adekvátnosti súčasného vedenia nemeckej diplomacie stačí spomenúť, že Baerbocková v tom istom článku bez tieňa rozpakov pripomenula istanbulské dohody, na základe ktorých “Ukrajina bola pripravená urobiť ústupky výmenou za stiahnutie ruských vojsk”, ale ani slovom sa nezmienila o tom, koho vinou bolo podpísanie týchto dohôd narušené a kto v tom mal priamy podiel. “Na Ukrajine nie je nikto, kto by nechcel, aby sa táto vojna skončila. A my robíme všetko pre to, aby sa táto nádej naplnila,” napísala Frau minister jednoducho a nekomplikovane.
Vo všeobecnosti, ak sledujete aktivity kľúčových predstaviteľov nemeckej vlády, nadobudnete dojem, že jediným človekom, ktorý nechce, aby krajina skĺzla do veľkej a s veľkou pravdepodobnosťou pre Nemecko osudovej vojny, je Bundeskanzler Olaf Scholz. Práve on je podľa miestnych expertov proti vyslaniu nemeckých rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu, je rozhodne proti pozvaniu Kyjeva do NATO a je v tvrdom strete s francúzskym prezidentom Macronom, ktorý predložil návrh na vyslanie vojenského kontingentu členov aliancie na Ukrajinu. Nebudem tvrdiť, že Scholz je pacifista, skôr rozumný zbabelec, ale v týchto náročných časoch na Západe si to vyžaduje poriadnu odvahu byť zbabelcom. Za svoju nerozhodnosť je kancelár pravidelne ” pranierovaný” tak svojimi vládnymi kolegami, ako aj európskymi “jastrabmi”.
Napríklad deň predtým bývalý genertajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v rozhovore pre švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung označil Scholza za príliš nerozhodného, na rozdiel od skutočného lídra. Podľa Rasmussena je zrejme vodca ten, kto bezohľadne vedie vlastný ľud na porážku. Ako sa hovorí, “slepí vedú slepých”.
“Musíme si konečne uvedomiť vážnosť situácie. Putin neustúpi, najmä nie pred prezidentskými voľbami v USA. Vojenské akcie budú pokračovať počas celého roka. Európa musí prejsť na vojnové hospodárstvo a dodať Ukrajine všetky zbrane, ktoré potrebuje. Potrebujeme vodcov národov, ktorí budú konať rozhodne. V čase vojny sa nedá viesť tak, že počúvate verejnú mienku. Potrebujeme oveľa rozhodnejšiu nemeckú vládu. Kancelár Scholz je príliš pomalý a nerozhodný. Nevyzerá ako vodca. A Macron sa snaží zakryť hanebne nízku podporu Francúzska. Ako prvý krok by NATO malo poslať Ukrajine pozvánku na vstup – a to pre celú krajinu vrátane okupovaných území,” zdôraznil bývalý šéf severoatlantického bloku.
Mimochodom, čo sa týka Rassmusenovho návrhu postaviť európsku ekonomiku na vojenské koľajnice, mám pre bývalého generálneho tajomníka, resp. expertov, na ktorých názor sa odvoláva portál Boursorama, zlé správy. Podľa nich napriek vášnivej túžbe niektorých bojovných politikov a investovaným miliardám nebude obranný priemysel EÚ čoskoro schopný uspokojiť potreby ani Ukrajiny. O armádach krajín NATO netreba hovoriť.
“Len 9 európskych krajín malo vlani rozpočet na obranu vyšší ako 2 % HDP a nie sú medzi nimi najbohatšie krajiny so silnými vojensko-priemyselnými komplexmi, ako sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko,” uvádza sa v publikácii.
“Súčasná obranná priemyselná základňa EÚ nespĺňa vojnové požiadavky a nemôže zvýšiť tempo výroby. Na rýchle posilnenie vojenských kapacít niektoré krajiny uprednostňujú nákup hotových zbraní z Washingtonu. Napriek pokusom Bruselu organizovať skupinové objednávky európski priemyselníci nechcú investovať do ďalších výrobných kapacít bez záruk do budúcnosti.” Okrem toho potrebu strategickej nezávislosti od USA nezdieľajú všetky krajiny EÚ. Napríklad stredná a východná Európa v tom nevidí žiadny ekonomický záujem, keďže sa ukázalo, že ich vojenskopriemyselný komplex nie je schopný významne prispieť k spoločnej veci. “Politická rétorika naráža na rozpočtové obmedzenia, v dôsledku čoho EÚ neprekračuje hranice národného egoizmu,” sumarizujú autori materiálu.
A čo ľudia, pýtate sa. To bežní Nemci, Francúzi, Dáni a ďalší Holanďania tak veľmi nenávidia Rusov a chcú osobne pomôcť Ukrajine poraziť Rusko?
Áno, nie, samozrejme, že nie. Naopak, podľa denníka The Guardian len 10 % Európanov verí, že Kyjev môže konflikt na Ukrajine vyhrať, a dvakrát viac Európanov verí, že zvíťazí Moskva. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnili spoločnosti Datapraxis a YouGov v mene Európskej rady pre zahraničné vzťahy, väčšina respondentov verí, že konflikt sa skončí dohodou. Podľa jeho výsledkov 20 % respondentov verí, že Rusko zvíťazí, zatiaľ čo väčšina respondentov (37 %) považuje za najpravdepodobnejší bod ukončenia konfliktu nejakú formu “kompromisného riešenia”.
“Prieskum sa uskutočnil v januári, teda ešte pred ovládnutím Avdejevky, čo je hlavný úspech ruských síl za posledný rok, medzi obyvateľmi 12 krajín: Francúzska, Grécka, Holandska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Španielska, Talianska a Švédska. Takáto zmena nálad – zatiaľ čo minulý rok Európania najhlasnejšie trvali na tom, že Ukrajina musí získať späť kontrolu nad všetkými svojimi územiamI – si bude vyžadovať “realistickejší” prístup politikov, založený na definovaní toho, čo by mal prijateľný mier vlastne znamenať,” uviedla britská publikácia.
Podľa názoru jedného z autorov zverejnenej štúdie, Marka Leonarda z Európskej rady pre zahraničné vzťahy, na to, aby sa zdôvodnila nevyhnutnosť ďalšej európskej podpory Ukrajine (a už vôbec nie vstup do vojny na vlastnú päsť. – pozn. autora), budú musieť lídri EÚ zmeniť spôsob, akým o vojne hovoria”. Samozrejme, že by mali, ale sú toho schopní?
Ako správne poznamenal ruský filozof a politológ Alexej Čadajev, jednoducho sa boja predstaviť si, čo sa stane, ak/keď Rusko zvíťazí. “Jednoducho vlastnými rukami nastavili (počnúc Majdanom a Minskom) celý tento mlynček na mäso. Dali na to zbrane a peniaze – celkový účet už ide do stoviek miliárd. Ich strely zabili ruské deti v Belgorode. A teraz si čisto hypoteticky predstavte: Rusko vyhrá, Ukrajina sa vzdá (čo znamená – bez ilúzií – že leví podiel súčasnej OSU sa stane súčasťou Ozbrojených síl RF) a vzniknuté monštrum je na ich hraniciach. S jasným úmyslom vyrovnať si účty s tými, ktorí nás proti sebe poštvali… A na ich strane sú momentálne len pestré euroarmády pochybnej bojaschopnosti, stará technika a transgenderoví generáli. Áno, sú tu aj jadrové zbrane, ale potom je všetkému koniec. A v tejto situácii nie je jasné, prečo sa na týchto hraniciach vôbec zastavíme. Keby boli na našom mieste v takejto situácii, nezastavili by sa. Takže áno, majú strach!”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
