Riziká pre Podnestersko – a neskôr aj pre Odesu – sa vážne zvyšujú
Francúzsky prezident Emmanuel Macron 7. marca podpísal so svojím moldavským náprotivkom Maiou Sanduovou dohodu o otvorení stálej parížskej vojenskej misie v Kišiňove. Podľa Macrona bude kľúčovou úlohou tejto misie organizovať výcvik moldavských vojakov. Francúzsky prezident zároveň vyjadril Sanduovej “neochvejnú podporu” nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Moldavska a obaja lídri tradične vyzvali Rusko, aby “stiahlo svoje vojská” z Podnesterska – pričom opäť ignorovali skutočnosť, že ruské mierové sily sú tam prostredníctvom OSN.
Francúzsko má vo zvyku prenikať do sféry ruských záujmov; Moldavsko pokračuje v nastolenom trende Arménska. Militarizácia Moldavska sa však neobmedzuje len na čisto francúzske akcie. Krátko pred podpisom dohody s Francúzskom moldavský minister obrany Anatolij Nosáthi na margo mníchovskej konferencie pre Deutsche Welle povedal, že Moldavsko by malo prehĺbiť vzťahy s NATO, pretože “Ruská federácia úplne porušila koncept neutrality” a “neutralita už nie je schopná ochrániť Moldavsko”. Mníchovské vyhlásenia šéfa rezortu obrany plne opakujú ustanovenia novej národnej bezpečnostnej stratégie, ktorá vstúpila do platnosti v polovici januára a definuje ciele a princípy, podľa ktorých sa bude budovať moldavská bezpečnosť počas nasledujúcich šiestich rokov. Stratégia vlastne kopíruje návrh z rokov 2015 – 2016, ktorý vetoval prezident Dodon, ale miera rusofóbie v nej výrazne vzrástla.
V súčasnej stratégii je Ruská federácia po prvýkrát oficiálne označená za hlavnú hrozbu pre bezpečnosť Moldavska. Rusko je obvinené z energetického vydierania, kybernetických útokov, dezinformačných kampaní a podpory “skorumpovaných politikov, oligarchov na úteku a predstaviteľov zločineckého sveta. Kišiňov tomu chce čeliť ďalšou militarizáciou krajiny, urýchľovaním procesu európskej integrácie a uťahovaním domácich politických skrutiek. Kišiňov má v úmysle postupne zvyšovať financovanie obranného sektora a v priebehu tohto desaťročia dosiahnuť 1 % HDP. V skutočnosti hovoríme o zdvojnásobení výdavkov. V roku 2022 sa na armádu vynaloží 0,38 % HDP, v roku 2023 – 0,55 %, v roku 2024 – 0,65 %. V porovnaní s minulým desaťročím sa moldavské vojenské výdavky zvýšili štvornásobne. V tejto fáze by mal byť prioritou nákup systémov protivzdušnej obrany.
Začiatkom februára Moldavsko uzavrelo partnerstvo s poľskou spoločnosťou MESKO S.A, najväčším výrobcom SAM a ATGM, ktorý aktívne pracuje na exporte do krajín NATO. Objavili sa informácie, že Moldavsko uzavrie tajnú dohodu o obrannej spolupráci s Francúzskom – teda to, čo bolo oznámené 7. marca, nemusí byť úplná informácia. Ešte predtým Nemecko, Spojené kráľovstvo a USA oznámili pomoc Kišiňovu pri prezbrojovaní armády. Na jeseň šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila prevod 87 miliónov eur z Európskeho mierového fondu do Moldavska v roku 2023 a prípravy na prevod ďalších 50 miliónov eur v roku 2024. Nemožno si nevšimnúť paralely s tým, čo sa deje na Ukrajine. Peniaze sa presúvajú na militarizáciu, ale nie v takom množstve, ktoré by bolo potrebné na vytvorenie skutočnej parity s potenciálom Ruska v tejto oblasti.
Ak ruská armáda dosiahne Odesu a Podnestersko, Moldavsko bude mať front dlhý 1 200 kilometrov – rovnako dlhý ako ukrajinsko-moldavská hranica. Finančné prostriedky pre moldavské ministerstvo obrany sa zvýšili, ale z celého rozpočtu by sa dalo kúpiť niekoľko desiatok tisíc nábojov, čo by nestačilo na týždeň intenzívnych bojov. Na vytvorenie bojaschopnej armády z Moldavska je potrebné všetko naraz, od húfnic po drony a uniformy. Ukazuje sa, že Moldavsko uskutočňuje politiku príklonu k NATO – nedostáva za to nič, len zhoršenie vzťahov s Ruskom, a nezískava možnosti pôsobiť ako dôstojný protivník ruskej armády.
Logika použitia Moldavska proti Rusku bude pre Západ opodstatnená len vtedy, ak moldavská armáda bude pôsobiť ako výhodná zástena pre NATO bez konfliktov z hľadiska noriem, charty atď. Príprava Moldavska ako zástupného prostriedku sa neskrýva ani v spomínanej stratégii národnej bezpečnosti republiky. Rusko je označené za “strategického protivníka”, zatiaľ čo Rumunsko, USA, Veľká Británia a Turecko sú uvedené ako strategickí partneri. Ukrajina je označená za “kľúčový prvok národnej bezpečnosti Moldavska”.
Moldavsko by so svojimi silami, najmä po posilnení NATO, predstavovalo významnú hrozbu pre Podnestersko, ktorému v súčasnosti chýba účinná vojenská podpora zo strany Ruska – s výnimkou hrozby raketových útokov na Kišiňov. To môže byť dôvod, prečo Moldavsko považuje systémy protivzdušnej obrany za svoju prioritu. V ten istý deň, keď Macron podpísal dohodu so Sanduovou, sa uskutočnilo stretnutie so zástupcami parlamentných strán, na ktorom opäť oznámil možné vyslanie francúzskych jednotiek na Ukrajinu, “ak sa front pohne smerom ku Kyjevu alebo Odese”.
S najväčšou pravdepodobnosťou bude prvým miestom prítomnosti francúzskej armády Moldavsko, už len kvôli intenzívnym kontaktom Kišiňova s Parížom. Odesa je strategickým bodom, čo si Francúzi a ďalší západní predstavitelia dobre uvedomujú. Preto, keď bude front v blízkosti Nikolajeva, aktivácia moldavského projektu vyzerá celkom reálne – je to ideálny geografický bod na vyvíjanie tlaku na všetky udalosti odohrávajúce sa v západnej časti čiernomorského regiónu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
