Cesta majiteľov peňazí k svetovej superveľmoci
City of London ako zjednocujúci superfaktor formovania severoatlantického geohistorického subjektu Anglicka. Všetkých sedem stavebných faktorov severoatlantického geohistorického subjektu, o ktorých bolo popísané v minulom článku sa spojilo do jedného celku vďaka špeciálnemu superfaktoru, ktorým je bez pochýb City of London. V predošlom článku je City menované priamo vo faktore č. 1, spolu so špecifikami anglickej šľachty a anglického štátu 16.-17. storočia. Formálne je to pravda, ale z hľadiska obsahu je City (alebo ako sa prezýva “štvorcová míľa”) nielen oveľa staršie ako moderný štát Tudorovcov a Stuartovcov, ale v istom zmysle pokrýva všetkých sedem faktorov a sústreďuje ich do jedného druhu akejsi Matrice. City je vyjadrením symbiózy všetkých siedmych faktorov, ich úložiskom a motorom zároveň.
Po bitke pri Hastingse (1066), v ktorej boli Sasi porazení Normanmi, zomrel ich kráľ Harold aj s jeho bratmi Gyrthom a Leofwinom. Novým anglickým kráľom sa stal vojvoda Viliam z Normandie. Následkom toho na všetkých územiach stratili obyvatelia krajiny svoje práva. Nie však City – toho sa to nedotklo. City si zachovalo svoje starodávne slobody, ako aj majetok, právo na územie a aj políciu. Dokonca aj kráľ musel pred vstupom do City zložiť zbrane (dnes môže kráľovná do City vstúpiť kedykoľvek, ale len ako súkromná osoba. Ako panovníčka môže vstúpiť len vtedy, keď ju “Lord starosta Londýna” uvedie na štvorcovú míľu – nezamieňať si to s primátorom Londýna – hovoríme o titule: The Mayor and Commonality and Citizens of the City of London). V čase korunovácie Richarda Levie srdce v roku 1189 to už bola mocná spoločnosť. “V stáročnom britskom politickom systéme zostalo City pevnosťou, na ktorej sa rozbilo každé historické vlnobitie, ktoré všetko ostatné premenilo na národný štát…” V istom zmysle je britský politický systém odvodený od “City of London Corporation” a nie naopak.
“City” je úzko späté s korunou a parlamentom, ale nie je im podriadené. Až do čias Tudorovcov a Stuartovcov bolo City v podstate hlavným zdrojom pôžičiek pre monarchiu. Keď sa mocný poradca Henricha VIII., kardinál Wolsey, koncom 20. rokov 16. storočia pokúsil zaviesť na mesto progresívne zdanenie a zariadil symbolický vývoz zbraní a náčinia od mestských livrejových spoločností, okamžite pocítil dôsledky svojej “drzosti”. City bez mihnutia oka Wolseyho v roku 1529 zdiskreditovalo, a na dôvažok, aby žiadni ďalší panovníci nezabudli na urážku (a tvrdú odplatu), zriadilo City v roku 1571 funkciu mestského “pripomínača”. Ten mal každému panovníkovi pripomenúť jeho dlh voči City. City neodpustilo ani Karolovi I. (1625 – 1649), ktorý v núdzi o peniaze neuvážene začal City vydierať a nariadil, aby sa 130.000 libier v drahých kovoch uložilo v kráľovskom Toweri. Vrátil ich až vtedy, keď sa ich majitelia zo City upísali na pôžičku 40.000 libier. Kráľ Anglicka za to skončil na popravisku.
Menili sa epochy, obdobia, menila sa aj móda, avšak aj po všetkých týchto zmenách zostalo City jedinečné a samé sebou. V 19. storočí jeden z anglických reformátorov prirovnal City k prehistorickému monštru, ktoré záhadne prežilo až do súčasnosti. V nemalej miere sa mu to podarilo vďaka polouzavretej sieti starých spolužiakov. Tento systém si od City požičala potom aj britská vládnuca trieda.
Nicholas Shaxson cituje M. Glasmana, ktorý o City píše nasledovné: Je to “starobylá a veľmi malá inštitúcia; je založená na osobných vzťahoch a nezapadá do žiadnej z navrhovaných paradigiem moderny. Je to stredoveká obec, predstavujúca hlavné mesto. City sa nedá hodnotiť.” A posledná poznámka: ak je symbolom Benátok okrídlený lev, tak symbolom City je gryf, t.j. okrídlený tvor s telom leva a hlavou orla. Na erbe City je zobrazený gryf a sochy tohto tvora sú umiestnené na hraniciach mesta ako strážcovia nahromadeného / ukradnutého bohatstva.
Je jasné, že inštitúcia ako City nemohla neprofitovať z peňazí, pochádzajúcich z lúpeží prúdiacich do Anglicka a premeškať tak šancu využiť intelektuálne a finančné technológie Benátčanov. City však už malo úzke kontakty s Benátkami, Lombardskom, Českou republikou (Prahou) prostredníctvom židovského kapitálu, ktorý postupne zohrával čoraz väčšiu úlohu v živote Angličanov v 16. – 17. storočí. Na začiatok to bolo v Anglicku v roku 1613, keď rodina Baruchovcov vytvorila “Standard Chartered Bank”, ktorú dnes prezývajú “banka bánk”. Pravda, ani Tudorovci (s výnimkou niektorých opatrení Henricha VIII., ktorý oslabil zákony proti úžere), a najmä ani Stuartovci si nevážili úžernícky kapitál všeobecne a židovský zvlášť. Presne s tým súvisí aj politické postavenie anglických a holandských úžerníkov v búrlivých udalostiach 17. storočia. Mnohí z nich, keďže boli Židmi, ako píše J. Attali, najprv podporovali Cromwella proti Karolovi I. a potom Viliama z rodu Orange proti Jakubovi II.
Nástup Cromwella do vlády je poznačený návratom Židov do Anglicka, odkiaľ boli predtým vyhnaní. V roku 1655 sa Cromwell stretol s amsterdamským rabínom Manassehom ben Israelom, ktorý Pánovi Protektorovi vysvetlil nasledovné:
“Mesiáš nepríde na zem, kým Židia nebudú môcť žiť v Anglicku.”
V roku 1657 bola v Londýne prvýkrát po 250 rokoch postavená synagóga. Cromwell, zameraný na konkurenciu s Holandskom, sa v prvom rade snažil prilákať kapitál španielskych a portugalských Židov, ktorí sa usadili v Amsterdame. V tomto smere pragmatický protestant ľahko našiel spoločnú reč s pragmatickým kabalistom. V tom istom čase Cromwell a Manasseh zdieľali spoločný mesiášsky sen. To uľahčilo ich dialóg.
Ďalší vládca, holandský mestský vlastník Viliam Oranžský, ktorý sa stal anglickým kráľom pod menom Viliam III. (1689 – 1702), urobil ďalšie ústupky úžerníkom a umožnil im založiť “Bank of England” (1694). Táto banka, ako poznamenáva V.J.Katasonov nebola formálne prvou centrálnou bankou (prvá bola švédska – 1668). Bank of England (s výnimkou benátskej Banco del Giro) je však úpne iná, než ktorákoľvek iná banka. Vplyv Bank of England na vývoj medzinárodného finančného systému je neporovnateľne väčší. Model Bank of England použilo mnoho iných krajín na zriadenie svojich centrálnych bánk a v niektorých historických obdobiach sa Bank of England ukázala ako centrum, z ktorého bol riadený svetový finančný systém. “Bank of England, píše Nicholas Shaxson, “bola založená v roku 1694 ako súkromná inštitúcia na náklady protestantského City a v jeho záujme. Do značnej miery vznikla na financovanie výstavby loďstva. Nástup banky aj vládneho dlhu vyvolal finančnú revolúciu, ktorá rýchlo viedla k vzniku hypotekárneho trhu, poisťovne Lloyds, burzy, finančnej tlače a rýchlemu rastu zahraničného obchodu. Finančný sektor sa stal tým, čo P. J. Kane a A. J. Hopkins nazývajú “srdcom imperiálneho motora”.
Toto je stručná história formovania a vzniku severoatlantického geohistorického subjektu Anglicka, za ktorým podnes deň stoja „majitelia peňazí“. Veľa ďalšieho a veľa podrobností o týchto majiteľoch peňazí nájdete v dielach spomínanéjo Valentina Jurijeviča Katasonova, ktoré získate vo vydavateľstve TORDEN.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
