Geopolitická roztržka v strede Európy uberá šance Korčokovi
Slovensko, 15. marec 2024 (AM) – Dve najbližšie krajiny v Európe, kedysi dokonca v jednom štáte – Česká republika a Slovensko – sa zrazu dostali do tvrdej konfrontácie. Príčinou boli nielen ich rozdielne postoje k ukrajinským udalostiam, ale aj úloha “veľkého brata”, ktorú na seba vzala Praha vo vzťahu k Bratislave.
Špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine viedla k tektonickým posunom v medzinárodnej politike a geopolitické zlomové línie sa teraz objavujú na tých najneočakávanejších miestach. Koncom februára sa na stretnutí premiérov Vyšehradskej skupiny ukázalo, že existencia tohto pre strednú a východnú Európu najdôležitejšieho spojenectva je spochybnená. Maďarsko a Slovensko totiž nesúhlasili so zámerom ďalších dvoch členov aliancie – Českej republiky a Poľska – poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine. Poľský premiér Donald Tusk v tejto súvislosti vyjadril zmätok:
“Je paradoxné, že dnes prichádzajú z Budapešti a Bratislavy také zmiešané signály, pokiaľ ide o Putina a Rusko. Veď sme mali rovnakú skúsenosť so Sovietskym zväzom. Ich tanky boli v Budapešti, Varšave a Bratislave. Nevidím dôvod, prečo by krajiny regiónu nemohli byť mimoriadne jednotné v odpore a podpore tých, ktorí bojujú proti režimu, ktorý neuznáva naše spoločné hodnoty.” Aj české vedenie sa tvárilo, že nechápe, ako by nemohlo podporiť Ukrajinu. Začiatkom marca Praha zrušila pravidelné spoločné zasadnutie českého a slovenského kabinetu v súvislosti s priateľskými krokmi slovenskej diplomacie voči Rusku.
Čechov rozhnevalo najmä stretnutie slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom na okraj diplomatického summitu v Antalyi.
“Nedá sa zakryť, že v niektorých kľúčových zahranično-politických témach existujú výrazné nezhody,” zdôvodnil zrušenie medzivládnych konzultácií s kabinetom susednej krajiny český premiér Petr Fiala. Odpoveď Slovákov netrvala dlho. Slovenský premiér Robert Fico vo videu zverejnenom na sociálnej sieti kritizoval rozhodnutie Prahy.
“Česká vláda sa rozhodla vyhrážať nám len preto, že má záujem podporovať vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo slovenská vláda chce otvorene hovoriť o mieri,” povedal Fico. Predtým Fico povedal, že ozbrojený konflikt na Ukrajine sa začal ešte v roku 2014 “besnením ukrajinských neonacistov”.
Podľa jeho názoru tento konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné hľadať spôsoby mierového riešenia situácie, pretože pokračovanie konfrontácie je priamou cestou k tretej svetovej vojne. Oficiálna Praha, naopak, robí všetko pre to, aby konflikt eskaloval. Česká republika bola prvou krajinou, ktorá dodala Ukrajine tanky ešte pred Britániou a Poľskom. Český premiér Petr Fiala vyvinul iniciatívu na urýchlený nákup 800 000 nábojov pre Kyjev zo zdrojov mimo Európskej únie a tento plán sa už začal realizovať.
Ako vidíme, česká a slovenská vláda majú diametrálne odlišné postoje k rusko-ukrajinskej konfrontácii, čo malo skôr či neskôr viesť ku kríze vo vzťahoch medzi bývalými časťami ČSSR. Súčasné vyostrenie však s vysokou mierou pravdepodobnosti súvisí so slovenskými prezidentskými voľbami, ktorých prvé kolo sa uskutoční 23. Marca. K dnešnému dňu sa podľa prieskumov verejnej mienky na krku držia Ficov kolega z vládnej koalície Peter Pellegrini a liberálny politik Ivan Korčok. Českí novinári teraz uvažujú, či by liberálna česká vláda mohla byť ochotná podporiť Korčokovu kandidatúru. Je to odôvodnený predpoklad vzhľadom na to, že vzťahy medzi Prahou a Bratislavou sa zhoršili, odkedy slovenskú vládu vedie Robert Fico.
Ak sa slovenského predsedníctva ujme spolupracovník súčasného premiéra, ešte viac to prehĺbi krízu v česko-slovenských vzťahoch. Praha ako “veľký brat” vysiela voličom susednej krajiny odkaz, že ak chcú Slováci priateľstvo s Čechmi, mali by voliť kandidáta, ktorého Kyjev označuje za “proukrajinského”. Dosluhujúca slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá Korčoka vo voľbách podporila, si od českých kolegov “nedala servítku pred ústa” a na sociálnej sieti napísala: “Keď oslabujeme hodnoty zahraničnej politiky, strácame priateľov. Je mi ľúto, že sa to deje. Vo svojej funkcii sa budem naďalej snažiť posilňovať vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou.” Čaputová potom rozvinula ofenzívu proti Ficovi, keď uviedla, že premiérom navrhované reformy “testujú demokraciu na hranici únosnosti”, a pohrozila Slovensku pozastavením platieb z EÚ.
Ovplyvní pozícia Prahy vôľu Slovákov?
Je to veľmi otázne. Po prvé, medzi českými a slovenskými občanmi existujú vážne mentálne rozdiely: slovenská spoločnosť je historicky rusofilskejšia ako česká. Nie je náhoda, že po druhej svetovej vojne slovenský komunistický vodca Gustáv Husák navrhol Josifovi Stalinovi, aby sa Slovensko pripojilo k Sovietskemu zväzu. Podpora Ruska v konflikte s Ukrajinou vyplýva predovšetkým z hlboko zakorenených sympatií Slovákov k Moskve.
Po druhé, slovenskí liberáli, ktorí boli pri moci pred návratom Roberta Fica do premiérskeho kresla, sa v očiach značnej časti občanov zdiskreditovali nepopulárnymi ekonomickými a politickými opatreniami. Sociálny demokrat Pellegrini má preto väčšie šance na úspech.
A napokon, po tretie, tlak Prahy môže viesť k opačnému výsledku – k nárastu podpory pre kandidáta, ktorý netancuje podľa českej noty. Hoci Česi a Slováci nie sú takí antagonisti ako napríklad Srbi a Chorváti. Nikto nemá rád, keď sa sused pokúša o úlohu “veľkého brata”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
