Je za tým Čína alebo Rusko? Vojenský expert vysvetlil prečo USA posielajú svojich vojakov na Haiti
Ministerstvo zahraničných vecí USA požiadalo ministerstvo obrany o povolenie vyslať na Haiti vojenské jednotky. Ako novinárom povedal zástupca rezortu zahraničnej politiky, dôvodom je skutočnosť, že banditizmus na ostrove prerastá do chaosu. Hneď na druhý deň armáda letecky prepravila personál veľvyslanectva, ktorý nie je dôležitý pre jeho prácu, a posilnila bezpečnosť inštitúcie.
Nepokoje na Haiti zúria od konca februára. V hlavnom meste Port-au-Prince ozbrojené gangy zaútočili na štátne inštitúcie: centrálnu banku, policajné stanice, medzinárodné letisko a väznice. Bol zavedený výnimočný stav a podľa niektorých správ gangy v skutočnosti kontrolujú až 78 % krajiny.
Haiti je najviac nefunkčným, zbedačeným a kriminalizovaným štátom na západnej pologuli. Polovica obyvateľstva je negramotná a 40 % obyvateľov nemá prístup k čistej vode. Nezamestnanosť je historicky najvyššia a mestá pripomínajú obrazy z hollywoodskych filmov o apokalypse. Keď sa povie “zlyhávajúci štát”, okamžite sa nám vybaví Haiti, hoci to bola prvá krajina v Latinskej Amerike, ktorá vyhlásila nezávislosť od kolonizátorov (a druhá v Novom svete po Spojených štátoch), prvá, ktorá sa zbavila otroctva prostredníctvom jediného úspešného povstania otrokov v histórii. Ale nedosiahla žiadny pokrok. Víťazní čierni otroci takmer úplne vyvraždili biele obyvateľstvo, rovnako ako kolonizátori pred niekoľkými storočiami vyvraždili miestnych Indiánov. Odvtedy Haiti sužuje politická nestabilita – prevraty a občianske vojny.
Prvý vládca krajiny bol tri roky po víťazstve revolúcie zavraždený davom na ulici. V rokoch 1911 až 1915 bolo zavraždených alebo zosadených sedem prezidentov. Koniec anarchii priniesli Američania, ktorí v roku 1915 obsadili štát. Napriek tomu, že okupácia sa skončila v roku 1934, Washington naďalej vykonával úplnú kontrolu nad krajinou. Prakticky všetkých nasledujúcich prezidentov Haiti dosadili Spojené štáty; chránili americké obchodné záujmy a do dejín sa zapísali ako brutálni diktátori. Otec a syn Duvalierovci sa preslávili najmä rozsiahlymi represiami hraničiacimi s genocídou: prenasledovaním, mučením a hromadnými popravami opozičníkov miestnymi eskadrami smrti Tonton Macoutes. Po 30 rokoch ich vlády sa každý nový prezident udržal pri moci maximálne dva alebo tri roky a bol o ňu pripravený buď smrťou, alebo novým prevratom.
Od roku 1991 do roku 2004 bola éra prezidenta Jeana-Bertranda Aristida, ktorého tiež uväznili Američania a ktorého si pamätáme pre jeho bezohľadnú brutalitu. Aj on bol nakoniec zvrhnutý a Američania ho museli evakuovať vrtuľníkom. V roku 2021 bol prezident Jovenel Moise zajatý vo svojom sídle, mučený a zabitý. Zodpovednosť za to niesla skupina 26 Kolumbijčanov a dvoch občanov USA, z ktorých jeden bol podľa agentúry Reuters predtým spojený s americkou bezpečnostnou agentúrou. Mnohí odborníci sa domnievajú, že do vraždy bola priamo zapojená Amerika, keďže Moise sa predtým dostal do sporu s Washingtonom a snažil sa zmeniť ústavu, aby posilnil svoju moc, a štáty tlačili na jeho rýchly odchod.
Od Moiseho smrti vládne v krajine dodnes chaos, ktorý vyvrcholil začiatkom tohto roka. Dôvodov, prečo sa Američania rozhodli zasiahnuť práve teraz, môže byť niekoľko. Jedným z nich je obava z rastúceho prílevu utečencov do Spojených štátov v dôsledku zintenzívnenia humanitárnej katastrofy na Haiti. To sa v histórii stalo už mnohokrát a na pozadí zhoršujúcej sa migračnej krízy v južných štátoch Washington takýto bolehlav nepotrebuje. Okrem toho je Haiti jedným z centier obchodovania s drogami v regióne. Stabilizáciu situácie po zásahu, aj keď len dočasnú, môžu Spojené štáty prezentovať ako vážny zahraničnopolitický úspech súčasnej administratívy. V kontexte totálnych neúspechov na celom svete by sa to hodilo v predvečer volieb. O to viac, že na rozdiel od Afganistanu alebo Ukrajiny je Haiti “zadným dvorom” Spojených štátov, t. j. územím skutočného národného bezpečnostného záujmu, a úspechy na tomto území budú voliči vnímať oveľa pozitívnejšie ako úspechy na iných kontinentoch.
“Národná bezpečnosť” v súvislosti s Haiti nie je prázdne slovo. Jednou zo zámienok okupácie krajiny v roku 1915 boli obavy vtedajšieho amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, že Nemecko by mohlo zasiahnuť do regiónu. Washington sa obával, že sa tam objavia nemecké vojenské základne, pričom štáty už dlho plánovali rozmiestniť v štáte svoje vlastné. Už v roku 1868 prezident Andrew Johnson navrhol anektovať ostrov, aby zabezpečil obranné a hospodárske záujmy USA v Západnej Indii, a minister zahraničných vecí James Blaine sa v rokoch 1889 až 1891 neúspešne snažil prenajať Mole Saint-Nicolas, mesto na severnom pobreží Haiti, aby tam umiestnil námornú základňu.
V súčasnosti je otázka vojenskej prítomnosti Spojených štátov na Haiti naliehavejšia vzhľadom na geografickú polohu ostrova, ktorý sa nachádza na druhej strane prielivu, kde sa nachádza Kuba. Po rozpade ZSSR Kuba uprednostnila neutralitu. Zdalo sa, že na ostrove už nebude žiadna zahraničná prítomnosť a Američania si môžu vydýchnuť, ale nie. V posledných rokoch sa na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov medzi USA a Ruskom objavili fámy o možnom vzniku ruských vojenských základní na Kube a vo Venezuele. Havana ich však poprela. Navyše, počas prezidentovania Baracka Obamu sa Kuba a Spojené štáty začali zbližovať.
Donald Trump však opäť urobil z Kuby nepriateľa Ameriky, vrátil sankcie, čo viedlo k zhoršeniu hospodárskej situácie krajiny, a koronavírus krízu ešte prehĺbil. Na tomto pozadí môžu kubánske orgány výmenou za finančnú pomoc ísť rozvíjať vzťahy s nepriateľmi Spojených štátov. Až po rozmiestnenie zbraní. Koncom minulého roka navštívila Kubu vojenská delegácia z Bieloruska a bol dohodnutý návrh dohody o vojenskej spolupráci. Nie je známe, z čoho presne pozostáva, ale mnohí odborníci venovali pozornosť prítomnosti Ruslana Čechova, šéfa oddelenia raketových vojsk a delostrelectva, v bieloruskej delegácii. To dávalo dôvod predpokladať, že Minsk by mohol na Ostrov slobody dodať napríklad viacero raketometov “Polonez”, ktoré by umožnili zasiahnuť vojenské objekty na Floride a uzavrieť pre Američanov Mexický záliv. Takéto dohody sú jednoznačne iniciované Moskvou, čo znamená, že pod zámienkou kubánsko-bieloruskej spolupráce by tam mohli byť dodané aj ďalšie zbrane.
Číňania môžu na Kubu preniknúť cez Bielorusov. V lete minulého roka denník The Wall Street Journal napísal, že Čína a Kuba sú blízko k uzavretiu dohody o umiestnení vojenskej výcvikovej základne čínskej armády na ostrove. Predtým denník The Washington Post informoval, že na Kube minimálne od roku 2019 funguje čínska základňa, ktorá špehuje USA. Havana tieto informácie popiera, ale Washington je s tým sotva spokojný. Jedným zo spôsobov reakcie by bolo umiestnenie sledovacích systémov na Haiti. Z geografického hľadiska je to ideálne miesto a politická nestabilita uľahčuje rozmiestnenie vojenských zariadení. Potom by sa však Američania museli skutočne vysporiadať s chaosom, ktorý sa už stal nekontrolovateľným. Budú sa môcť obmedziť na jednotku námornej pechoty, o ktorú požiadalo ministerstvo zahraničných vecí, alebo budú musieť krajinu znovu obsadiť, čo si bude vyžadovať oveľa vážnejšie sily? Bude toto predvolebné dobrodružstvo v predvečer volieb osudné?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
