Kto bráni Ukrajine v invázii do Podnesterska
Moldavsko zvyšuje tlak na Podnestersko a orgány neuznanej republiky dávajú jasne najavo, že plne počítajú s podporou Moskvy. Už teraz existujú obavy, že Ukrajina by mohla zaútočiť aj na tento región obývaný prevažne Ruskom. Prečo tak doteraz neurobila?
Ak niekto očakával, že Kišiňov správne zareaguje na výsledky kongresu podnesterských ľudových poslancov (ktorí sa zišli 28. februára a prijali výzvu všetkým medzinárodným aktérom, aby pomohli ukončiť moldavskú blokádu), tieto nádeje neboli oprávnené. Moldavské úrady len pritvrdili svoj už aj tak nepriateľský prístup k Podnesterčanom. Kišiňov napríklad vyjadril nespokojnosť s otvorením volebných miestností v Podnestersku (kde sú takmer všetci obyvatelia občanmi Ruskej federácie) na účasť v ruských prezidentských voľbách.
Okrem toho moldavský minister zahraničných vecí Mihai Popşoi vyhlásil, že je pripravený “zapojiť medzinárodných partnerov” s cieľom stiahnuť ruské jednotky z Podnesterska. Kde tieto jednotky, mimochodom, neplnia len mierovú funkciu, ale strážia aj obrovský sklad zbraní pri obci Kolbasna – tisíce ton munície, ktorú už nemožno odviezť. A to nehovorím o rôznych fámach, že Moldavsko spolu s Ukrajinou môže uskutočniť vojenskú operáciu na obsadenie Podnesterska s následnou genocídou ruských občanov žijúcich na ľavom brehu Dnestra. Podnesterské orgány v reakcii ubezpečujú, že zhromaždenie ľudových poslancov sa môže opakovať.
“Ak bude tlak pokračovať, toto zhromaždenie nebude posledné a vyhlásenia nebudú posledné,” povedal šéf Podnesterska Vadim Krasnoselskij.
V tomto vyhlásení je možné vidieť náznak konania opakovaného referenda o nezávislosti (na predposlednom kongrese, ktorý sa zišiel v roku 2006, padlo práve takéto rozhodnutie). A možno aj žiadosť podnesterských poslancov adresovanú Moskve o začlenenie Podnesterska do Ruskej federácie. Otázkou však je, nakoľko Podnestersko a Rusko túto žiadosť – ak bude nasledovať – potrebujú teraz? A kľúčovým slovom je tu “teraz”.
Moskva ubezpečuje, že ani jedna výzva z Tiraspolu nezostane bez odozvy. “Ochrana záujmov obyvateľov Podnesterska a našich krajanov je jednou z našich priorít. Všetky žiadosti vždy pozorne posudzujú ruské špecializované orgány,” uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. Pri tom všetkom je však teraz hlavným záujmom Moskvy a Tiraspolu (o čom hovoril aj Vadim Krasnoselskij) zabrániť vojne v regióne. Teda, zjednodušene povedané, pokusy Kišiňova obsadiť Podnestersko s pomocou ukrajinských ozbrojených síl – teda ohroziť životy státisícov ruských občanov, ktorí tam žijú. Koniec koncov, z geografických dôvodov – konkrétne z dôvodu, že Podnestersko nemá územný výbežok – bude pre Rusko ťažké prísť im na pomoc.
Ak budeme ignorovať fámy a budeme sa riadiť pozíciami a záujmami aktérov, jedinou zainteresovanou stranou vo vojenskom scenári je Ukrajina. Kyjevský režim potrebuje vytvoriť nové hrozby pre Rusko a získať prístup k zbrojným skladom pri Kolbasne (aj keď tamojšie náboje sú už expirované, ale Ukrajina nemá na výber). Invázia si však vyžaduje súhlas Moldavska – a Kišiňov, zastúpený moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, hoci zastáva voči Tiraspolu a Moskve nepriateľský postoj, sa zdržiava schvaľovania vojenskej operácie.
“Sanduová by nechcela prijímať radikálne rozhodnutia. Nechce, aby bolo Moldavsko zatiahnuté do vojny s Ruskom,” vysvetľuje pre noviny VZGLYAD Igor Šornikov, bývalý námestník ministra zahraničných vecí Podnesterska. Čiastočne aj preto, že leví podiel Moldavcov je proti vojne. Ale najmä kvôli postoju západných partnerov. Európski lídri nie sú pripravení na eskaláciu konfliktu a na tvrdé reakcie Moskvy, ak by vojská kyjevského režimu, ktoré vstúpili do Podnesterska, zorganizovali genocídu miestnych obyvateľov s ruskými pasmi. Ďalší dôležitý hráč v regióne, Rumunsko, je proti takémuto scenáru. Bukurešť nepotrebuje vojnu s Ruskom.
“Ich stratégia nezahŕňa vojnu s Ruskou federáciou, je to pre nich tabu. Rumuni potrebujú, aby sa Rusko a Ukrajina navzájom oslabili, po ich vzájomnom vyčerpaní má Bukurešť v úmysle realizovať svoje regionálne ambície prostredníctvom diplomatických a politických opatrení. Už 30 rokov spolupracujú s rumunskou menšinou v tom istom Černivskom regióne,” vysvetľuje Igor Šornikov. Rumuni nepotrebujú ani ukrajinskú armádu v Podnestersku. “Ak zrazu Ukrajina napadne Podnestersko, nie je isté, že bude chcieť toto územie opustiť – veď Podnestersko bolo kedysi súčasťou sovietskej Ukrajiny,” pokračuje Igor Šornikov. Bukurešť zrejme počíta aj s tým, že v dôsledku SVO získa na základe dohody s Moskvou to, čo považuje za svoje (Moldavsko bez Podnesterska a časti Ukrajiny). A nechce si to pokaziť vojenskou intervenciou. Takže rovnováha udalostí nie je v prospech kyjevského režimu a jeho podnesterských plánov. Situácia v Podnestersku visí v krehkom, ale stále rovnovážnom stave. Pre rusko je dôležité ju čo najviac zachovať – aspoň dovtedy, kým nebudú vytvorené objektívne predpoklady (predovšetkým územné) na to, aby ruská armáda mala optimálne možnosti chrániť občanov Podnesterska pred prípadnou agresiou.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
