Grécko a Nigéria kráčajú spoločne s Českom po stopách eskapád Jaroslava Naďa
Dve krajiny, Grécko a Nigéria svojim spôsobom kopírujú vývoj, ktorý na Slovensku mohol napadnúť bývalého ministra obrany J. Naďa.
1. Grécky balík pomoci Ukrajine by zahrňoval systémy PVO S-300 ak…
V ukrajinskej tlači sa objavili optimistické informácie o tom, že Grécko by mohlo odovzdať svoje protilietadlové systémy S-300 Ukrajine, podobne ako predtým Slovensko. Tým by sa čiastočne nahradili straty moderných systémov PVO, ktoré v posledných dňoch narástli a doplnila by sa munícia v podobe protilietadlových rakiet pre systémy S-300. Sklon Grécka to urobiť údajne narástol potom, ako ruská strela spadla len niekoľko stoviek metrov od miesta, kde sa nachádzal predseda gréckej vlády Kyriakos Mitsotakis počas návštevy Odesy. Po tomto incidente sa Grécko stalo “menej naklonené dbať na varovania Moskvy”, ktorá sa stavia proti možnému presunu týchto systémov. Zvažované na možný presun sú systémy S-300 rozmiestnené na ostrove Kréta v jeho gréckej časti, kde tvoria obrannú líniu proti Turecku. Tieto systémy boli získané v Rusku v 90. rokoch minulého storočia..
Ako sa ukázalo, Grécko je pripravené dať Ukrajine svoje systémy S-300, ale len výmenou za americké raketové systémy zem-vzduch MIM-104 Patriot. Svojim spôsobom sa o to pokúsil aj nový slovenský minister obrany R. Kaliňák, ktorý požiadal o prenos “zľavy” na nákup 12 nepotrebných útočných vrtuľníkov AH-1Z Viper na nákup systému PVO typu MIM-104 Patriot. Armádny magazín o tom spísal samostatný článok dňa 1.2.2024.
Mohol by aspoň J. Naď preplatiť Kaliňákove diéty za služobnú cestu do USA? Helénska žiadosť má vyššiu šancu na úspech, keďže nikdy nebol gréckym ministrom obrany. Samozrejme, z pohľadu Ukrajincov by to bola problematická výmena z toho pohľadu, že ak majú Spojené štáty alebo iná užívateľská krajina systémy MIM-104 Patriot nazvyš, mali by ich dať priamo Ukrajine. Najmä preto, že Ukrajina potrebuje takéto systémy PVO na zostrelenie ruských balistických rakiet (jedna z nich zaútočila podľa ukrajinských informácií na Odesu počas návštevy gréckeho premiéra). Sú tiež potrebné na zničenie ruských taktických lietadiel pozdĺž frontovej línie.
Druhým bodom je, že Grécko už má veľké množstvo systémov Patriot. Podľa bilancie roku 2023 je v rámci helénskych ozbrojených síl 36 systémov Patriot konsolidovaných do 6 práporov PVO. Z toho zrejme podľa Ukrajincov vyplýva, že Grécko ich má veľa a Ukrajina málo, preto ich potrebuje Grécko potrebuje menej ako Ukrajina. Navyše, Spojené štáty alebo iné krajiny nemusia mať zvyšné systémy Patriot, čo robí výmenu a dodávku gréckych S-300 pre Ukrajinu problematickú z hľadiska uskutočniteľnosti.
Niektorí grécki predstavitelia sa zrejme naďalej stavajú proti presunu systémov S-300 ozbrojeným silám Ukrajiny s tým, že kontakty medzi Ukrajinou a Tureckom, najmä v diplomatickej oblasti, sú v rozpore so strategickými záujmami Grécka. To však nebráni v inej pomoci zo strany Grécka, ktoré bola Ukrajine prisľúbená. Aká je to pomoc?
Podľa gréckeho spravodajského portálu Ekathimerini nie malá, len trochu zastaralá. Grécko bude tento rok pokračovať v zásobovaní Ukrajiny zbraňami a strelivom bez toho, aby vyčerpalo svoje vlastné zásoby – prístup natoľko odlišný od toho, čo predvádzalo Slovensko. Zariadenie bude nakúpené Českom a prevezené priamo na Ukrajinu. Českí a grécki predstavitelia rokujú o cenách týchto systémov; bude nasledovať podpísanie bilaterálnej zmluvy, uvádza Ekathimerini. Grécki predstavitelia tvrdia, že je to munícia, ktorú Ukrajina potrebuje najviac a že jej ponuka prispeje k uspokojeniu potrieb Ukrajincov.
Bezzáklzové delo M67:
Atény oznámili predstaviteľom Európskej únie zodpovedným za koordináciu pomoci Kyjevu, že tento rok môžu Ukrajine dodať muníciu cez Českú republiku, konkrétne 2000 5-palcových rakiet Zuni (letecká neriadená raketa kalibru 127mm); 180 2,75-palcových rakiet používaných v protitankovom boji (môže ísť o tlačovú chybu a rakiet bude viac, 2,75 sa označujú letecké neriadené rakety kalibru 70 mm, v tomto prípade HYDRA 70) a takmer na prvom mieste zoznamu ukrajinských žiadostí; 90 000 kusov 90 mm projektilov (tu už je ťažšie si domyslieť o čo by mohlo ísť, lebo článok uvádza aj možnosť ich použitia proti vzdušným cieľom, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o skomolenie dodávky gréckou armádou vyraďovaných prenosných bezzáklzových diel/pancieroviek M67 kalibru 90 mm s muníciou), 4 milióny nábojov (do ručných strelných zbraní); a 70 húfnic M114A1 vyrobených v USA (kalibru) 155 mm. Posledné z nich pochádzajú zo zásob Helénskej armády, ale dlho sa považovali za zbytočné pre jej operačné potreby. Sú však považované za užitočné v ukrajinských bojoch v bahnitom teréne (?). Ide o druhú várku M114A1, ktoré Grécko predá Českej republike, aby ich bolo možné previesť na Ukrajinu.
Treba dodať, že M114 je americká poľná húfnica z obdobia druhej svetovej vojny. Sériovo sa vyrábala pod označením M1 v období od októbra 1942 do júna 1945 a celkovo sa vyrobilo 4035 kusov tohto typu počas druhej svetovej vojny. Vrchol výroby, 206 húfnic, bol dosiahnutý v júni 1944. Výroba potom pokračovala aj po druhej svetovej vojne do roku 1953 a mala dať celkovo cez 10 000 kusov, z ktorých mnohé stále slúžia v rezerve v rôznych krajinách. Ukrajina by ich teraz mohla mať v aktívnej službe a to aj z Portugalska, odkiaľ prišlo 5 kusov.
Americkí delostrelci strieľajú z húfnice M114 dňa 13.10.1944 niekde vo Francúzsku:
Z dnešného pohľadu je problémom húfnice jej náročnosť na obsluhu, ktorú by malo tvoriť až 11 ľudí. Hmotnosť v pochodovej polohe je 5800 kg, v bojovej 5600 kg. Dĺžka hlavne je oproti súčasným systémom malá, len 3,546 metra a to je zhruba 23 kalibrov. Dostrel 155 mm dela je tak 14 600 metrov – Zuzana 2 41 km s muníciou ERFB-BB a vyše 50 km s muníciou VLAP. Námer húfnice je od -2 do + 63°, odmer 25° na každú stranu. Maximálna kadencia je 4 rany za minútu a trvalá len 40 rán za hodinu.
Ukrajinci sú si aspoň v tomto prípade vedomí, že delo je zastaralé a zverejnili úvahy o jeho modernizácii výmenou hlavne za novú s dĺžkou 39 kalibrov a použitím dela s granátmi typu ERFB-BB. Pri tejto munícii v zásade ide o to, že vákuum vznikajúce za granátom sa vyplní splodinami horenia pomaly tlejúcej zmesi na dne granátu. Pripája sa odkaz na stránku slovenského výrobcu granátu ERFB-BB.
Grécky minister obrany Nikos Dendias sa budúci týždeň zúčastní v Nemecku na stretnutí členov NATO a ďalších krajín, ktoré Ukrajine darujú výzbroj. Očakáva sa, že zopakuje stanovisko Grécka, že je potrebné zachovať prísun zbraní a munície, aby Ukrajine pomohol prekonať náročnú jar. Grécko už prispelo odpaľovacími zariadeniami protilietadlových rakiet a poslalo sovietske obojživelné pásové bojové vozidlá pechoty BMP-1 výmenou za niečo modernejšie bojové vozidlá Marder 1A3 nemeckej výroby.
Pokiaľ ide o ďalšie zbraňové systémy, ktoré Ukrajinci požadovali, ako je napríklad batéria protilietadlových rakiet S-300 sovietskej výroby, Grécko opakovane zdôrazňovalo potrebu nahradiť ich modernejšími západnými systémami. A bez ohľadu na to, či pošle systém S-300 na Ukrajinu, pripravuje sa na jeho výmenu, pretože je na pokraji zastarania. Grécko tiež postupne nahradí protilietadlové systémy, ako na ostrovoch, tak aj na pevnine, izraelskými systémami, keďže jeho súčasné zbrane sú príliš obmedzené z hľadiska dostrelu a sú zraniteľné, pokiaľ ide o útoky pokročilejších rakiet a bezpilotných lietadiel (dronov).
2. Nigéria kupuje 12 útočných helikoptér AH-1Z Viper, porovnanie s Bahrajnom
Ukrajinské médiá teraz pozorne sledujú vývoj v oblasti vojenských vrtuľníkov, nevynechávajú ani typ AH-1Z Viper. Neušlo im tak, že Nigéria si objednala 12 strojov, zatiaľčo slovenské masmédiá o tom mlčia, prípadne si v inej súvislosti mýlia Nigériu s Nigerom, ktorý vypovedal zmluvu o obrannej spolupráci s USA. Pritom by to mala byť hlavná náplň mainstreamu, zatiaľ sa však musí k téme vrátiť Armádny magazín, akoby neexistovali dôležitejšie témy než výsledky činnosti J. Naďa.
Ministerstvo obrany USA oznámilo udelenie zmluvy spoločnosti Bell, divízii spoločnosti Textron, na výrobu a dodávku 12 útočných vrtuľníkov AH-1Z Viper vláde Nigérie. Toto obstarávanie v hodnote 455 miliónov USD podľa USA podčiarkuje záväzok posilniť obranné kapacity Nigérie a podporiť regionálnu bezpečnostnú spoluprácu. Foreign Military Sales customer funds pokryjú časť dohody v celkovej výške 82 345 771 USD. Podľa zmluvných podmienok bude Bell poskytovať nielen vrtuľníky AH-1Z Viper, ale aj súvisiace inžinierstvo, programový manažment, logistickú podporu a jednorazové inžinierstvo pre zastarávanie, ktoré by malo zaručiť, že vrtuľníky ostanú efektívne počas celej dĺžky životného cyklu. Výroba a dodávka týchto vrtuľníkov sa uskutoční v mestách Fort Worth a Amarillo v Texase s očakávaným dokončením do júla 2028.
Schválenie žiadosti Nigérie ministerstvom zahraničných vecí USA v apríli 2022 pripravilo pôdu pre toto obstarávanie. Balík obsahuje základné vybavenie, ako sú navádzacie systémy, zobrazovacie systémy pre nočné videnie a komplexné školiace programy pre nigérijský personál. Pre objektivitu treba dodať, že Bell má zrejme len časť peňazí z celého kontraktu Nigérie.
Napríklad iná významná americká zbrojovka Northrop Grumman získala modifikáciu kontraktu v hodnote 7,7 milióna USD „na výrobu a dodávku ďalších 32 počítačov H-1 tech refresh mission na podporu vrtuľníkov AH-1Z pre vládu Nigérie”. Ukončenie prác na tejto zmluve sa očakáva do júna 2024. Ministerstvo zahraničných vecí USA 23. januára uviedlo, že Nigéria zaplatila prvú zálohu na vrtuľníky AH-1Z v auguste 2023. Celkové obstarávanie Nigérie AH-1Z odhadla Americká agentúra pre obrannú bezpečnostnú spoluprácu (DSCA) na 997 miliónov USD a zahŕňala helikoptéry, súvisiace vybavenie, náhradné diely, zbrane, výcvik a podporu.
Medzi zbraňami ale viditeľne chýba čo i len 500 rakiet Hellfire II ponúknutých Slovensku, malo by tam byť 2000 ľahších striel APWKS (ide o neriadené letecké rakety kalibru 70 mm doplnené o sekcie navádzania laserom). Úplne porovnávať sa to teda asi nedá.
Nigérijská objednávka
Podľa všetkého bol celkový rozsah nigérijskej objednávky zhruba nasledujúci:Vláda Nigérie požiadala o nákup dvanástich (12) útočných helikoptér AH-1Z; dvadsaťosem (28) motorov T-700 GE 401C (24 inštalovaných, 4 náhradné); a dvetisíc (2 000) navádzacích sekcií APKWS (Advanced Precision Kill Weapon System). Súčasťou helikoptéry je aj displej nočného videnia (NVCD); komerčný variant GPS so štandardnou polohovou službou (SPS); komunikačné zariadenia; systémy elektronického boja; AN/AVS-9 Aviator’s Night Vision Imaging System; M197 20 mm kanón; Target Sight System (TSS); podporné vybavenie; náhradné motorové kontajnery; náhradné a opravárenské diely; nástroje a testovacie zariadenia; technické údaje a publikácie; školenie pre personál a školiace vybavenie; systém plánovania misií; inžinierstvo od vlády USA aj dodávateľa; služby technickej a logistickej podpory; Pomoc vlády USA a dodávateľov USA a dohľad nad výstavbou zariadení vrátane poskytovania plánov, výkresov a špecifikácií; Na inštitucionálnu a technickú pomoc nigérijským ozbrojeným silám (AFN) bude pridelených 25 miliónov dolárov z prostriedkov pre prípad, že by pokračovali v programe Air Ground Integration, ktorý zahŕňa vývoj cieľových procesov, ktoré sú právne v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a zákonmi ozbrojených konfliktov; a ďalšie súvisiace prvky logistiky a programovej podpory. Celkové odhadované náklady na program sú 997 miliónov dolárov.
Podobe podrobné popisy sa dajú získať aj pre objednávky Bahrajnu a Česka, prípadne nerealizovanú dodávku do Južnej Kórei, na Filipíny alebo do Pakistanu, ktorého už vyrobené a odstavené stroje mali pripadnúť Slovensku.
Poučenia z Bahrajnu
Z hľadiska toho, čo sa o prípadnej kúpe vrtuľníkov AH-1Z narozprávalo na Slovensku, je dôležité spoznať modernizačné úsilie Bahrajnu. Ide tu nielen o podobnosti typu, že Bahrajn je prvým zákazníkom pre stíhačky F-16V a Slovensko druhým, prípadne, že Bahrajn tiež používa vrtuľníky UH-60 rovnako ako Slovensko. Najdôležitejšie je, že Bahrajn si tiež objednal 12 vrtuľníkov AH-1Z Viper a ďalej preukazuje, že toto dokonca ani nie je dostatočné množstvo útočných helikoptér. Ako nižšie uvidíme, má nielen staršie staršie AH-1E/F modernizované v Turecku, ale požiadal USA o kúpu 24 AH-1W.
Teraz k obsahu bahrajnskej objednávky na AH-1Z, ktorá je atypická nižším počtom riadených striel, môžeme sa domnievať, že Bahrajn má možnosť využiť leteckú výzbroj, ktorou už disponuje so staršími vrtuľníkmi Cobra, prípadne ju dokúpi neskôr spolu s vrtuľníkmi SuperCobra:
Vláda Bahrajnu požiadala o dvanásť (12) útočných vrtuľníkov AH-1Z, dvadsaťšesť (26) motorov T-700 GE 401C (dvadsaťštyri (24) nainštalovaných a dva (2) náhradné), štrnásť (14) AGM- 114 rakiet Hellfire a päťdesiatšesť (56) systémov presných zbraní II (APKWS-II) WGU-59B. Táto žiadosť zahŕňa aj pätnásť (15) kusov vstavaného globálneho polohovacieho systému (GPS) Honeywell, inerciálneho navigačného systému (INS) (EGI) so štandardnou polohovou službou (SPS) (vrátane troch (3) náhradných dielov), dvanásť (12) systémov plánovania spoločných misií , dvanásť (12) 20mm kanónových systémov M197, tridsať (30) Tech Refresh Mission počítačov, štrnásť (14) AN/AAQ-30 Target Sight Systems, dvadsaťšesť (26) na prilbových displejov Top Owl, komunikačné vybavenie, systémy na elektronický boj, pätnásť (15) APX-117 na Identifikáciu priateľa alebo nepriateľa (IFF), pätnásť (15) AN/AAR-47 raketových výstražných systémov, pätnásť (15) súprav protiopatrení AN/ALE-47, pätnásť (15) APR-39C Radarové varovné prijímače (V)2, podporné vybavenie, náhradné motorové kontajnery, náhradné a opravárenské diely, nástroje a testovacie zariadenia, technické údaje a publikácie, vybavenie na školenie a školenie personálu, inžinierske, technické a logistické podporné služby vlády USA a dodávateľov a ďalšie súvisiace prvky logistiky a programovej podpory. Celkové odhadované náklady sú 911,4 milióna dolárov.
Ako už ale bolo vyššie uvedené, tak Bahrajn disponoval 17 kusmi útočných vrtuľníkov AH-1E/F, ktoré prešli modernizáciou na turecký štandard FB. K nim už mal Bahrajn príslušnú výzbroj. Po dodaní prvých vrtuľníkov AH-1Z Viper však Bahrajn poslal do USA žiadosť na kúpu 24 útočných vrtuľníkov AH-1W SuperCobra. To je predchádzajúca verzia AH-1Z Viper, z ktorej bola táto helikoptéra vyvinutá. Najdôležitejšie je však vedieť, že za 24 olietaných strojov SuperCobra mal Bahrajn odhadom zaplatiť 350 miliónov USD. Teraz je otázka, čo je lepšie? Je lepších 12 AH-1Z Viper odstavených v polopúšti po neprevzatí Pakistanom, alebo 24 AH-1W SuperCobra, ktoré sú olietané ale bude k nim dostatok náhradných dielov.
Tento potenciálny deal Bahrajnu zároveň úplne vyvracia tvrdenia konkrétnych hurvínkov zo slovenského parlamentného výboru, ktorý o obstaraní vrtuľníkov Viper tajne rokoval a potom cez masmédiá vypúšťali tvrdenia, že stratenú spôsobilosť vrtuľníkového bitevného letectva nie je možné obnoviť ináč než príležitostnou kúpou týchto vrtuľníkov. Dala sa obnoviť a ešte ako. Ak by Slovensko malo kompetentných politikov, dalo by sa uvažovať o 24 AH-1W SuperCobra za cenu 350 miliónov USD, teda len o 10 miliónov USD menej, než koľko má stáť „zľava” na 12 AH-1Z Viper vybavená J. Naďom.
Návrat k pakistanskej objednávke
Skúsme sa teraz znova pozrieť na to, čo si Pakistan objednal:
Vláda Pakistanu požiadala o možný predaj 15 útočných helikoptér AH-1Z Viper, 32 motorov T-700 GE 401C (30 nainštalovaných a 2 náhradné), 1 000 rakiet AGM-114 R Hellfire II v kontajneroch, 36 H-1 Technical Refresh mission počítačov, 17 cieľových zameriavacích systémov AN/AAQ-30, 30 ultravysokofrekvenčných/veľmi vysokofrekvenčných komunikačných systémov 629F-23, 19 vstavaných globálnych polohovacích systémov/inerciálnych navigačných systémov H-764, 32 displejov namontovaných na prilbe Top Owl, 17 identifikačných systémov priateľ alebo nepriateľ APX-117A, 17 varovných systémov proti raketám AN/AAR-47, 17 súprav vrhačov klamných cieľov AN/ALE-47, 18 radarových varovných prijímačov AN/APR-39C(V)2, 15 systémov plánovania spoločných misií a 17 systémov kanóna M197 20 mm. Zahrnuté sú aj systémová integrácia a testovanie, vývoj a integrácia softvéru, letecká doprava vrtuľníkov, podporné vybavenie, náhradné a opravárenské diely, nástroje a testovacie zariadenia, publikácie a technická dokumentácia, vybavenie na školenie a školenie personálu, inžinierstvo, technické a logistické vybavenie americkej vlády a dodávateľov. podporné služby a ďalšie súvisiace prvky logistiky a podpory programu. Celkové odhadované náklady sú 952 miliónov dolárov. Pre objektivitu treba dodať, že v cenách roku 2015 kedy to Pakistan objednával. Odvtedy došlo k nárastu cien zbraňových systémov z dôvodu inflácie.
Doplňme, že okrem USA, konkrétne námornej pechoty USMC má vo výzbroji AH-1Z Viper už iba spomínaný Bahrajn (zhruba 6 z celkovo 12 objednaných) a Česko (10 objednaných, z nich 6 bude poskytnutých Česku bezplatne, zaplatí len transfer a modernizáciu). V júli 2023 bolo potom oznámené, že Bell-Textron bude podporovať českú flotilu helikoptér vyrobených v USA až do júla 2026 na základe zmluvy v hodnote 22,5 milióna dolárov. Dohoda poskytuje až dva roky vnútrozemskej údržby lietadiel pre osem transportných UH-1Y, štyri útočné vrtuľníky AH-1Z a až tri roky vnútrozemských dodávateľských inžinierskych služieb pre vládu Českej republiky, ktoré sa budú vykonávať na českej leteckej základni Náměšti nad Oslavou.
K týmto existujúcim odberateľom sa má pripojiť Nigéria a potenciálne aj Slovensko. Jaroslav Naď od 1.11. 2023 pôsobí ako poradca ministerky obrany ČR Jany Černochovej a je neústupným lídrom kandidátky strany Demokrati pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024. Želajme si, aby jej voličov nezmohla sloboda a dostavili sa k urnám v rovnakom počte ako na celoplošné testovanie.
Ak sa nenájde iná cesta ako získať náhradu za dodávky pre Ukrajinu, Slovensko by malo trvať na dodávke 1000 a nie 500 rakiet AGM-114 R Hellfire II v kontajneroch, pretože nimi by sa dali vyzbrojiť aj vrtuľníky UH-60M Black Hawk, ak sa ich podarí dostať do vzduchu, prípadne sa dajú nainštalovať na pozemné platformy.
Strely Hellfire označené vo Švédsku ROBOT 17, prípadne RBS-17 sa používajú v pobrežnej obrane a boli dodané Ukrajine:
Písali sme o tom v staršom článku dňa 3.4.2023, ktorým sa aj začal formovať odpor voči kúpe týchto vrtuľníkov, ktorý postupne na Slovensku narastal. Ak to nepôjde s 1000 strelami Hellfire, prípadne aj alikvotné množstvo striel APKWS by sa dalo akceptovať. USA ich testujú v úlohe lacného zabijaka dronov na stíhačkách F-16, dajú sa odpáliť z pozemných platforiem.
Použitie ukrajinskými vojskami striel APKWS z pozemného odpaľovacieho zariadenia:
Prípadne môže Slovensko úplne rezignovať na akúkoľvek náhradu za dodanú výzbroj Ukrajine, ak je viac menej isté, že sa o vrtuľníky AH-1Z nedokáže postarať a iná lepšia alternatíva do úvahy nepripadá.
Záverom treba dodať, že v Nigérii sa AH-1Z Viper pripoja k tureckej útočnej helikoptére T129 v službe nigérijských vzdušných síl (NAF) (hoci zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené dodávky T129, bolo hlásené, že výcvik nigérijského personálu sa začal v máji 2023, zatiaľ čo zábery z prvých strojov, ktoré sa podrobili letovým skúškam v krajine, boli nedávno zverejnené). NAF má už nasadených 14 ruských útočných Mil Mi-24/35 určených na útoky proti pozemným cieľom a blízku leteckú podporu, plus isté počty viacúčelových vrtuľníkov a transportných/VIP helikoptér ako Mi-17, Bell-412, EC135, AS332, AW101, AW139, AW189 a AW109.
Pokiaľ ide o stroje s pevným krídlom, medzi bojové a cvične bojové patria čínske stíhačky Chengdu F-7NI v počte 9 kusov, 3 viacúčelové pakistanské JF-17, 12 brazílskych turbovrtuľových protipartizánskych (COIN) EMB 314 Super Tucano, 11 ľahkých útočných Alpha Jet a 10 českých cvičných L-39ZA, ktoré má nahradiť 24 talianskych M-346. O tejto objednávke bol spísaný samostatný článok.
Nigérijské letectvo má tiež pestrú zbieku prieskumných a bojových dronov, z ktorých najznámejšie sú turecké Bayraktar TB2, nielen z bojov na ukrajinskom bojisku v roku 2022, ale aj z podstatne úspešnejšieho azerbajdžanského nasadenia pri dobytí Náhorného Karabachu. Najvýkonnejšími dronmi v nigérijskej výzbroji sú teraz pravdepodobne čínske CAIG Wing Loong II. Nigérijské letectvo vedie vojnu najmä proti islamistickej organizácii Boko Haram.
Vrtuľníky AH-1Z Viper, UH-1Y Huey a SH-60R pri letových operáciách na USS Green Bay, čo je obojživelná transportná doková loď (LPD-20) s plným výtlakom asi 25 000 ton. Nejde teda o obojživelnú útočnú loď (40 000 ton) a už vonkoncom nie o lietadlovú loď (100 000 ton):
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
