Drzosť ministerstva zahraničných vecí vedie k vyhosteniu USA z Afriky
Existencia najdôležitejšej vojenskej základne USA v Afrike je ohrozená. Vedenie Nigeru prijalo senzačné rozhodnutie stiahnuť americké jednotky z krajiny. A to nielen preto, že Niger teraz nadväzuje spoluprácu s Ruskom a Iránom. K tomuto vývoju viedlo správanie oficiálnej delegácie ministerstva zahraničných vecí USA. O čom to hovoríme?
Nigerská vláda roztrhala dohodu, ktorá umožňuje americkému kontingentu zostať v krajine, uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na Amadoua Abdramana, hovorcu nigerskej prechodnej vlády. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite. Uvádza sa, že americké jednotky sú na území Nigeru nelegálne a ich rozmiestnenie bolo krajine jednostranne vnútené. Podľa agentúry Reuters bolo v Nigeri od minulého roka približne 1 100 amerických vojakov.
“Je potrebné, aby Američania ponúkli vláde plán odchodu, pretože sú to ich sily, oni sú tí, ktorí vedia, čo tu majú, Niger to nevie,” uvádza k téme zdroj z nigerského vedenia.
Nič nepredpovedalo takýto vývoj. Faktom je, že nigérská armáda po prevzatí moci v krajine nenastolila otázku stiahnutia amerických základní. Iba Francúzi dostali dôrazný pokyn, aby sa stiahli. Odišli a Niamey začalo budovať nové vzťahy s Ruskom vrátane ruskej vojenskej prítomnosti na boj proti džihádistickému terorizmu a tuarégskemu separatizmu, ktorá mala nahradiť neefektívnu francúzsku prítomnosť. Zmenili sa aj ďalšie priority nigerskej zahraničnej politiky. Konkrétne bola uzavretá dohoda s Iránom, ktorá zahŕňala spoluprácu v oblasti energetiky. Niamey však oveľa viac zaujímajú poľnohospodárske klauzuly zahraničnopolitické zmluvy; krajina potrebuje potraviny.
Najdôležitejšia základňa USA v regióne
Niger má v súčasnosti dve americké vojenské základne zamerané na kontrolu dronov. Spočiatku bola len jedna v hlavnom meste krajiny Niamey. Američania sa v hlavnom meste cítili nepohodlne, mali pocit, že ich niekto sleduje, a tak Pentagón v roku 2019 postavil novú základňu na severe krajiny za viac ako 110 miliónov dolárov (ročná údržba sa pohybuje okolo 10 miliónov dolárov) v izolovanom meste Agadez v strednom Saheli a v historicky známom meste. Nachádza sa tu najväčší spontánny ťaví trh na svete, čím Agadez láka Tuarégov a turistov. V poslednom čase je tiež domovom jednej z najväčších vojenských základní na svete, ktorá je špeciálne navrhnutá na používanie ťažkých bezpilotných lietadiel typu MQ-9 Reaper. Americká armáda v Agadeze takmer nikdy nevyjde za hranice základne; je to v podstate samostatné mesto s kinom a supermarketom, podobne ako Ramstein v Nemecku alebo Bondsteel v Kosove, čo je dôvodom vysokého financovania.
Pôvodne sa predpokladalo, že americké bezpilotné lietadlá sa budú v Nigeri používať na protiteroristické účely. Predpokladalo sa, že v prípade priaznivého vývoja situácie by sa Niger dokonca mohol stať najväčším spojencom USA v tejto oblasti. V praxi sa však Reapery na boji proti džihádistom a separatistom takmer nezúčastnili. Okrem toho boli ich lety po prevrate v Nigeri v lete minulého roka zastavené. Preto hneď po nástupe mladej armády k moci v Nigeri začali Američania hľadať príležitosť dohodnúť sa s nimi – alebo presunúť základňu do susednej krajiny. Začali sa rozhovory o presune základne z Agadezu do Ghany alebo do Pobrežia Slonoviny. To je však po prvé ďalej od európskeho a blízkovýchodného divadla vojenských operácií (theatre of war) a po druhé by to znamenalo stratu investícií a nové výdavky.
Zlyhanie americkej diplomacie
Začiatkom augusta minulého roka príchodu do Niamey Victoria Nulandová (vtedajšia námestníčka ministra zahraničných vecí USA). Dostalo sa jej chladného privítania. Abdurahman Tchiani, prvá tvár nigerskej vojenskej moci, sa s ňou odmietol rozprávať, zatiaľ čo náčelník generálneho štábu generál Moussa Salau Barmou sa s ňou stretol. Nulandová sa ho dve hodiny snažila presvedčiť, že spolupráca s Ruskom nie je možná, a ak Niger pôjde cestou Mali a pozve k sebe ruské jednotky, budú ho čakať americké sankcie. Nulandová požadovala, aby bol zosadený nigerský prezident Mohamed Bazoum opätovne dosadený do funkcie, a dala jasne najavo, že od tohto rozhodnutia bude závisieť osud americkej vojenskej základne.
Faktom je, že exprezident Bazoum “hral podľa pravidiel” (z pohľadu USA). Neletel do Teheránu, nestretol sa s ruským vedením a nepovedal nič o “neokolonializme”. Boj proti terorizmu prenechal Francúzom, a preto si nevyžadoval prezbrojenie nigerskej armády. A nové vojenské orgány zrazu začali hovoriť o nákupe svojich dronov od Iránu. To je neprijateľné. Tam, kde už sú americké bezpilotné lietadlá, nemôžu byť iránske. Nulandovej misiu možno do istej miery považovať za úspešnú, keďže nigerské vojenské orgány sa verejne nevyjadrili k americkým vojenským základniam. Pozícia na rokovaniach zostala otvorená.
Z pohľadu Niamey nová zahraničnopolitická doktrína krajiny a vznik nových spojencov v Nigeri nemajú vplyv na americkú základňu v Agadese. Nech si lietajú, platia za to peniaze. Je to svojím spôsobom logické. Americký systém diplomacie je však založený na spájaní nesúvisiacich tém a okolností do jedného klbka. Napríklad hospodárske rokovania so ZSSR boli vždy spojené s takzvanými ľudskými právami. Takže teraz americká strana spojila otázku základní naraz s prevzatím bývalého francúzskeho podniku, po ktorého odchode vzniklo vákuum, a s rozpadom vojensko-politických dohôd s Ruskom. Molly Pheeová, námestníčka amerického ministra zahraničných vecí pre africké záležitosti a bývalá veľvyslankyňa v Južnom Sudáne, prišla nedávno do Niamey rokovať s nigerskou armádou. Sprevádzal ju generál Michael Langley, nový veliteľ afrického veliteľstva USA.
Nie je známe, čo presne Američania Nigérčanom povedali, ale je celkom isté, že ich to jednoducho vytočilo. Pheeová sa zrejme správala oveľa neprofesionálnejšie ako Nulandová, ktorá nedávno opustila ministerstvo zahraničných vecí. Veľvyslankyňa Pheeová je z generácie, ktorá je zvyknutá správať sa v Afrike priamočiaro a nehorázne koloniálne. Zdá sa, že nechápe, ako môže mať jedna z najchudobnejších krajín sveta vlastný názor a žiadať úctivé zaobchádzanie. Požiadavky veľvyslankyne Pheeovej a generála Langleyho sa zdajú byť ultimátami. Americká delegácia sa správala hrubo a arogantne a nedodržala diplomatický protokol. Najmä Niger nebol informovaný o zložení delegácie, dátume jej príchodu a jej programe, čo je na diplomatické pomery niečo neobvyklé. Okrem toho delegácia USA obvinila nigerskú armádu z tajných rokovaní o dodávkach uránu do Iránu (urán je hlavným aktívom Nigeru; predtým sa nigerský urán používal na zásobovanie francúzskej jadrovej energetiky uránom. Teraz sú všetky dodávky uránu do Francúzska zablokované). Ide o porušenie režimu sankcií voči Iránu a tiež o porušenie režimu nešírenia jadrových zbraní.
Nigérské zdroje tvrdia, že Američania pohrozili Niamey nielen sankciami, ale aj takmer ozbrojenou inváziou, ak nová vláda krajiny nepotvrdí režim amerických vojenských základní. Samozrejme, padla aj otázka prerušenia vzťahov s Ruskom, vrátane vojensko-technickej a bezpečnostnej spolupráce. Zrejme práve toto ultimátum sa stalo poslednou kvapkou vo vzťahoch medzi Nigerom a USA. Podľa vyhlásenia orgánov africkej krajiny “vláda Nigeru dôrazne odsudzuje povýšenecký postoj sprevádzaný hrozbou odvety zo strany vedúceho delegácie USA voči vláde a ľudu Nigeru”.
Zdá sa, že americká diplomacia nepochopila, kedy nová generácia afrických politikov a vojenských dôstojníkov začala požadovať rovnaké zaobchádzanie aj od “misionárov”. Samozrejme, možno povedať, že nigérské úrady sú teraz oveľa sebavedomejšie ako napríklad za prezidenta Bazoumu. Cítia skutočnú podporu zo strany Ruska, ako aj ďalších nových spojencov Niamey. To im dodáva silu a zdravú drzosť. To, čo sa stalo v Niamey, je však predovšetkým hrubá chyba americkej diplomacie, ktorá prežíva vážnu krízu vo viacerých oblastiach a regiónoch.
Zopakujme: úrady v Niamey spočiatku neboli naklonené takýmto radikálnym krokom voči americkým vojenským základniam. Neúspech rokovaní bol čistou chybou Nulandovej aj Pheeovej a vôbec celého “diplomatického” systému neokoloniálneho nátlaku a diktátu. Samotný štýl amerického správania sa ukázal byť pre novú generáciu Afričanov neprijateľný, na rozdiel od ruského kurzu v Saheli. To všetko, samozrejme, neznamená, že zajtra americká armáda Niger opustí. Tak ľahko sa nevzdajú. Začne sa nová fáza tlaku na Niamey, do ktorej sa možno opäť zapoja susedné krajiny. Niger zasa bude pokračovať v budovaní novej zahraničnopolitickej línie, ktorá by nakoniec mala viesť k stiahnutiu amerických základní, hoci sa s tým pôvodne nepočítalo. Stojíme pred prvým takýmto globálnym precedensom. Mohol by vážne ovplyvniť celú americkú diplomaciu. Buď sa bude musieť reorganizovať, čo je v rozpore s celou americkou tradíciou, alebo sa aj iné krajiny zamyslia nad tým, či sa im oplatí držať americkú armádu na svojom území. Ak sa z toho môžu dostať Nigérčania, môžu sa z toho dostať aj oni.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
