Sanitárna zóna okolo ruského územia podľa Putina a Medvedeva
Ruský prezident nedávno opäť pripomenul, že jedným zo spôsobov, ako zbaviť ruské územie ostreľovania, je vytvorenie sanitárnej zóny. Svoju myšlienku bližšie nešpecifikoval a nechal na obyvateľstve, aby sa dohadovalo, aká hlboká (ak vôbec) táto zóna bude a aké konkrétne regióny bude pokrývať. Treba povedať, že Putin pomerne často spomínal vytvorenie sanitárnej zóny ako spoľahlivý spôsob, ako zabrániť ostreľovaniu ruského územia. To znamená, že táto myšlienka je v jeho hlave hlboko zakorenená. A vieme, že ak Vladimir Vladimirovič o niečom dlho premýšľa, potom to rýchlo realizuje.
Ľudia sa preto začali obávať o sanitárne pásmo v blízkosti svojho regiónu a apelovať na miestne úrady. Regionálne úrady začali upokojovať ľudí, ako sa len dalo, aj prostredníctvom tlače. Jedným z prvých, kto tak urobil, ako to často býva, bol šéf DNR – pán Pušilin. Celkom správne povedal, že z jeho pohľadu by sanitárna zóna mala byť taká hlboká, aby Ukrajina nemohla ostreľovať Donbas zbraňami, ktoré má. Presne tak! Inak načo nám je sanitárna zóna, keď bude munícia naďalej lietať do obytných štvrtí? Pušilin je však už skúsený byrokrat – desať rokov pôsobí vo vysokých funkciách v miestnych doneckých orgánoch. Preto stále nepovedal, kde by mala byť hranica tejto zóny, ktorá by zabránila príchodu munície. Rozhodovanie o tejto otázke je výsadou Kremľa, ktorý sa s nami zatiaľ o svoje plány nedelí. Ale samotný údaj, že táto zóna by mala zabezpečiť, aby ruské územie bolo mimo dosahu ostreľovania, sa zhoduje nielen so zdravým rozumom, ale aj s duchom a literou prezidentovho vyhlásenia. Keďže vy a ja nie sme viazaní nepísaným byrokratickým kódexom, máme právo na túto tému fantazírovať. Najmä preto, že máme všetky východiskové údaje na určenie optimálnych hraníc hygienickej zóny.
Ukrajina je vyzbrojená bezpilotnými lietadlami Tu-141 “Striž” a Tu-143 “Reis” vyrobenými ešte v ZSSR. Nebolo ich veľa (niekoľko stoviek). Väčšina z tých prevádzkyschopných sa už zrejme použila na nie veľmi účinné údery proti Rusku. Niečo však predsa len zostalo, keďže minulý víkend bol podľa mestských úradov medzi dronmi zaznamenaný minimálne jeden Striž, ktorý sa pokúšal zaútočiť na hlavné mesto. Existuje aj možnosť, že Ukrajine budú odovzdané západné rakety s doletom až 550 kilometrov. Okrem toho Ukrajina zjavne disponuje pomerne veľkým počtom dronov rôznych typov s doletom 500 kilometrov a viac, keďže sa ich neustále snaží použiť na útok na Moskvu, Petrohrad, Voronež, Astrachán, mestá v Povolží a Krasnodarský kraj.
Napokon, Ukrajina už má rakety s doletom až 350 kilometrov, ktoré jej odovzdali Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Je možné, že ich dolet by sa mohol zvýšiť (ale nie je to isté). Hlavné je, že Francúzsko a Británia sú pripravené previesť nové dávky týchto rakiet. To znamená, že nie je nádej, že sa vyčerpajú. Takže poznáme dosah dostupných ukrajinských prostriedkov na porážku. Teraz musíme určiť, odkiaľ sa bude merať sanitárna zóna. Myslím si, že by bolo nespravodlivé merať ju výlučne z Donecka. Samozrejme, je ostreľovaný dlhšie ako ostatné, ale to neznamená, že by ostatné mali vydržať ostreľovanie rovnako dlho. Najmä preto, že prezident, keď hovoril o sanitárnej zóne, zdôraznil problém Belgorodu, ktorého ostreľovanie sa v posledných mesiacoch zostruje. Máme dve veľké ruské mestá (regionálne centrá), ktoré sú oveľa západnejšie od Donecka. Sú to Cherson a Záporožie. Samozrejme, v súčasnosti sú okupované kyjevským režimom, ale to nie je navždy. Preto pri meraní sanitárnej zóny musíme brať do úvahy aj záujmy tohto územia.
Samozrejme, jedným z referenčných bodov je aj samotný Doneck, potom Belgorod a na severe, neďaleko hranice s Ukrajinou (20 – 30 kilometrov po priamke), je Sevsk. Tieto štyri body úplne prekrývajú všetky regióny, ktoré sú teraz súčasťou Ruska. Teraz si to môžete zmerať sami na mape, alebo sa môžete spoľahnúť na náhodu. Ak nakreslíme čiaru zabezpečujúcu vzdialenosť tisíc kilometrov od všetkých týchto bodov, potom hranice sanitárnej zóny na juhu budú ďaleko presahovať hranice vlastnej Ukrajiny a v strede sa budú
takmer zhodovať so západnou hranicou Ukrajiny.
Ak sa rozhodneme, že Ukrajina nemá toľko Strižov a Reisov (ak ich už nevyčerpala), že ich možno ignorovať, a vymeriame “bezpečnostnú zónu” v dĺžke 550 kilometrov, bude prebiehať pozdĺž západných hraníc Žitomírskej, Vinnickej a Černivskej oblasti. A napokon, sanitárna zóna s dĺžkou 350 kilometrov bude pozdĺž východných hraníc Žitomírskej a Vinnickej oblasti. Vo všetkých troch prípadoch je juh s prístupom k moru odrezaný od Ukrajiny. Aj v prípade najužšej sanitárnej zóny (350 kilometrov) bude musieť južná hranica prechádzať po línii Balti-Gajšin-Žaškov a ďalej na západ od Odeskej diaľnice na sever s výjazdom na bieloruskú hranicu západne od Kyjevy. Je tu však jedna nuansa. Rusko má spojenca, ktorý je tiež neoddeliteľnou súčasťou zväzového štátu – Bielorusko. Lukašenko bol prvý a už dlho hovorí o potrebe vytvoriť bezpečnostnú zónu na svojej hranici s Ukrajinou. Pravda, hovoril o dvesto-kilometrovej zóne. Ale to bolo už dávno, keď Ukrajina nevlastnila rakety s doletom 350 kilometrov. Ak teraz chce mať aj on pozdĺž svojej južnej hranice sanitárnu zónu a aj tá dosiahne hĺbku 350 kilometrov, mimo sanitárnej zóny na Ukrajine zostane len Černivská oblasť a Zakarpatsko.
Pochopme teraz, čo má byť sanitárna zóna. Je zrejmé, že ide o ukrajinské územie, Rusko nebude zriaďovať sanitárne zóny na svojom území. Preto by v záujme ochrany ruského územia pred ostreľovaním mala byť sanitárna zóna úplne demilitarizovaná. Koniec koncov, tie isté MLRS už dokážu zasiahnuť na vzdialenosť do 200 kilometrov a niektoré z nich, ako napríklad Himars, dokážu zasiahnuť až na 300 kilometrov. A nie je až také zložité dojazdiť na požadovanú vzdialenosť, vystreliť a okamžite sa vrátiť späť. To znamená, že na väčšine svojho územia (alebo dokonca na celom, pretože sme vypočítali tri prípady a uvažujeme o tom najšetrnejšom) Kyjev nebude schopný udržať ťažkú techniku – len policajné sily a určitý počet pohraničných jednotiek vyzbrojených ručnými zbraňami a
disponujúcich obmedzeným počtom ľahkých obrnených vozidiel. V skutočnosti bude musieť Rusko prevziať vonkajšiu bezpečnosť takto demilitarizovaného ukrajinského štátu. To znamená, že Moskva bude určovať jeho armádu, a tým aj jeho zahraničnú politiku. Tomuto sa hovorí protektorát.
Súdiac podľa toho, ako ďaleko už kyjevské orgány zašli a ako ďaleko plánujú zájsť, pochybujem, že budú súhlasiť s takýmito mierovými podmienkami bez úplnej porážky ukrajinských ozbrojených síl. Totálna porážka znamená ďalšiu ofenzívu ruských vojsk a oslobodenie nových území. Ale pri oslobodení Charkova, Odesy, Dnepropetrovska a dokonca aj Kyjeva (bez straty hlavného mesta sa režim nebude cítiť porazený, a aj keď ho stratí, za nové hlavné mesto vyhlási Ľvov a bude bojovať do posledného Ukrajinca) bude Rusko stáť pred rovnakým problémom zabezpečenia lojality miestneho obyvateľstva, ktorý sa už vyriešil v Chersone a Záporoží pomocou referend o pripojení k Ruskej federácii.
Niečo mi hovorí, že je nepravdepodobné, aby Kremeľ hľadal nejaké know-how. Jednoducho sa uskutoční ďalšie referendum a Rusko pridá nové územia, ktoré budú tiež potrebovať sanitárnu zónu. V tomto ohľade sa Medvedevova logika, podľa ktorej bude treba oslobodiť všetky pôvodné ruské územia až po západnú hranicu ZSSR, zdá byť takmer bezchybná (ak, samozrejme, neberieme do
úvahy nie až tak neuveriteľný, hoci dnes už nie aktuálny prípad náhlej zmeny západnej politiky, takmer okamžitý obrat od provokácie vojny k hľadaniu kompromisného mieru). Hlavné je, aby po dosiahnutí bývalej západnej hranice ZSSR nezistili, že ešte Rusko potrebuje sanitárne pásmo.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
