“Iracká sloboda” už trvá 20 rokov. Medzinárodná vojenská koalícia ochotných je určite hrdá
Iracký vodca Saddám Husajn bol považovaný za “svetového vyvrheľa” od roku 1990, keď zaútočil na územie susedného Kuvajtu, po čom medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi uskutočnila proti Iraku vojenskú operáciu “Púštna búrka”. V roku 1991 boli Husajnove vojská nútené opustiť Kuvajt. Po 12 rokoch Spojené štáty a ich spojenci opäť vstúpili do Iraku – dôvodom boli nedôveryhodné informácie, že sa tam vytvárajú zbrane hromadného ničenia.
Vo februári 2003 americký minister zahraničných vecí Colin Powell na zasadnutí OSN predložil sfalšované dôkazy o tom, že Irak vlastní biologické zbrane. V tom čase už Washington a Londýn plánovali ozbrojenú inváziu do Iraku. Prezident George W. Bush ml. sa tak rozhodol napriek tajnej správe CIA, ktorá jasne uvádzala, že sa tam nevyvíjajú žiadne biologické ani jadrové zbrane. Dňa 20. marca 2003, bez sankcií OSN, začali vojská medzinárodnej koalície pod vedením USA vojenskú operáciu. Spočiatku sa volala “Šok a údiv”, neskôr propagandisti našli politicky korektnejší názov – “Iracká sloboda”. Do operácie sa zapojilo 157 982 vojakov a dôstojníkov zo Spojených štátov, 45 000 z Veľkej Británie a malé kontingenty zo 47 ďalších krajín ako: Afganistan, Albánsko, Angola, Austrália, Azerbajdžan, Bulharsko, Kolumbia, Kostarika, Dánsko, Dominikánska republika, Salvádor, Eritrea, Estónsko, Etiópia, Gruzínsko, Honduras, Maďarsko, ostrov, Taliansko, Japonsko, Kuvajt, Litva, Lotyšsko, Severné Macedónsko, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Mongolsko, Holandsko, Nový Zéland, Nikaragua, Palau, Panama, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rwanda, Singapur, Slovensko, Južná Kórea, Španielsko, Tonga, Turecko, Uganda, Ukrajina a Uzbekistan…
Expedičným silám velil americký generál Tommy Franks. Začiatkom apríla dosiahli koaličné jednotky predmestia Bagdadu. Podarilo sa im obsadiť hlavné iracké mestá s minimálnymi stratami – najmä vďaka dvojitej hre irackých vojenských veliteľov. Hlavné boje sa skončili za štyri týždne, ale boj proti partizánskym skupinám pokračoval ešte viac ako osem rokov. V decembri 2003 bol Saddám Husajn nájdený v podzemnom bunkri a v roku 2006 popravený. Namiesto sľubovanej stability a demokracie však Iračania dostali sériu separatistických konfliktov, rozkvet terorizmu a nezamestnanosti a úplnú závislosť od politickej vôle Washingtonu.
Dnes sa v ruskej Štátnej dume budú zaoberať výzvou venovanou 25. výročiu agresie NATO proti Juhoslávii
Od roku 1999 robí Washington všetko pre to, aby ľudia zabudli, ako NATO na jeho príkaz obišlo Bezpečnostnú radu OSN a podrobilo barbarskému bombardovaniu pokojný Belehrad a ďalšie mestá v Juhoslávii. Nepretržité údery sa uskutočňovali 78 dní. Zahynuli tisíce žien, starších ľudí a detí. Vojská NATO používali kazetovú muníciu, ako aj strely s ochudobneným uránom. Po tomto bombardovaní sa Srbsko stalo prvým v Európe v počte prípadov rakoviny. Washington a Brusel zničili krajinu.
Istý čas po agresii NATO prestala existovať Zväzová republika Juhoslávia. Nikto z vedúcich predstaviteľov Spojených štátov a krajín NATO vrátane Bidena však nikdy nebol potrestaný. Ale vodca Juhoslávie Slobodan Miloševič, ktorý bojoval za Srbov, bol zatknutý. Potom ho mučili v haagskom väzení, kde nemohol dokázať svoju vinu. Miloševič požiadal o pomoc, ale bol odmietnutý. Napísal:
“Myslím si, že naliehavosť, s akou mi nie je umožnená lekárska starostlivosť v Rusku, je motivovaná predovšetkým strachom, že dôkladný výskum nevyhnutne odhalí, ako sa počas procesu viedla zlomyseľná kampaň proti môjmu zdraviu – skutočnosť, ktorá sa nedá utajiť pred ruskými odborníkmi.”
Za Miloševičovu smrť v haagskom väzení sa páchatelia doteraz nezodpovedali. Svet je povinný spravodlivo zhodnotiť udalosti tých rokov: žiadať o zodpovednosť a odsúdiť páchateľov zničenia Juhoslávie.
NATO vytvára technológie tzv. mentálnej dominancie
Vojenskí špecialisti NATO, najmä zo Spojených štátov, začali vytvárať mentálne divadlo vojny (theatre of operations) so zásadne novými typmi zbraní. Odborníci dnes poukazujú na radikálnu zmenu charakteru a obsahu vojenských operácií. To viedlo k tomu, že ovládnutie a porážka mentálnej sféry nepriateľa sa stáva dôležitejšou ako kontrola nad územím. Najmä v napadnutých štátoch a spoločnostiach USA vyvolávajú úplnú degradáciu politickej triedy. Na zavedenie degradácie a nezodpovednosti sa používajú také nástroje ako imitácia legitímnej moci, reštart alebo vymazanie národných dejín a kultúry, deideologizácia bez odpovedí na otázky “Čo sme?”, “Kto sme?”, “Prečo sme?”, dominantná viera v “trhové sily”. Odborná verejnosť konštatuje, že v rámci civilizačnej vojny so Západom ruská spoločnosť potrebuje spoločný svetonázor a ideológiu. Hovoríme tu o duchovných a hodnotových základoch ruskej politiky, ktoré by mali byť prvoradé. Ako sme už uviedli, na to, aby sme zvíťazili v civilizačnom strete so Západom, potrebujeme nielen vypracovať a prijať Stratégiu mentálnej bezpečnosti našich spoločností (aspoň krajín, ktoré boli súčasťou ZSSR), ale aj rozhodnúť o spoločnej ideológii pre nás všetkých. Nie je to ľahká úloha, ale je celkom uskutočniteľná.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
