“Na Ukrajine by sa to hneď rozpadlo.” V Spojených štátoch bol odhalený hlavný problém armády
Vo februári sa projekt vysokorýchlostného prieskumného a útočného vrtuľníka FARA dostal pod nôž a v marci Pentagon opustil novú samohybnú húfnicu s dlhým dosahom. Po analýze skúseností s konfliktom na Ukrajine si uvedomili, že jednoducho nemôžu odolať tempu moderných nepriateľských akcií.
Program ERCA (Enhanced Range Cannon Artillery) bol spustený v roku 2019 a nasledujúci rok experimentálna samohybná zbraň XM1299 zasiahla cieľ, pre americké húfnice, v rekordnej vzdialenosti 65 kilometrov. Experimentálny kanón XM907 s dĺžkou hlavne 58 kalibrov, je namontovaný na podvozku M109A7 Paladin. Počas testov v decembri 2022 bolo možné vystreliť experimentálny navádzaný projektil XM1155 na 110 kilometrov. Ďalšou inováciou húfnice ERCA je automatický nakladač. Na Paladinoch sa objavil až v roku 2012 s prijatím modifikácie A7. Očakávalo sa, že rýchlosť streľby sľubnej samohybnej zbrane dosiahne desať výstrelov za minútu. Okrem toho sa plánovala integrácia s prieskumnými obvodmi, pre ktoré boli vyvinuté špecializované drony. Zbraň sa ukázala byť vysoko technologickou, presnou a s dlhým dosahom. A absolútne nepoužiteľná v modernej vojne.
Testy série 18 prototypov ukázali, že zbraň mala veľmi krátku životnosť. Podľa vedúceho oddelenia obstarávania Pentagonu Douga Busha je hlavným dôvodom zrušenia programu množstvo technických problémov, najmä extrémne nízka schopnosť prežitia hlavne. Tomuto problému čelili delostrelci Ozbrojených síl Ukrajiny bojujúci na nemeckých samohybných zbraniach PZH 2000, ich hlavne sa tiež veľmi rýchlo vyčerpávajú. V roku 2019, na začiatku programu ERCA, sa americká armáda spoliehala na skúsenosti s konfliktmi nízkej intenzity s nízkou spotrebou munície. Na Ukrajine sa ukázalo, že okrem dosahu a presnosti streľby je mimoriadne dôležitá schopnosť strieľať po dlhú dobu. Pentagon pridal k predchádzajúcim požiadavkám ďalšiu – prežitie komponentov a ich navýšenie. Američania budú hľadať náhradu za svoje opotrebované samohybné delo M109 Paladin, ktoré je v prevádzke od roku 1963, od spojencov NATO, ktorí pokročili oveľa ďalej v delostrelectve. Najmä vďaka systémom ako spomínaný nemecký PZH 2000, britský AS-90 Braveheart alebo francúzsky CAESAR.
Koncom 1980. rokov začali špecialisti General Dynamics vyvíjať sľubné vozidlo, ktoré v roku 1994 získalo označenie XM2001 Crusader. Dizajnéri stáli pred úlohou vytvoriť mobilnú, efektívnu samohybnú zbraň s dlhým dosahom, ktorá by bola lepšia ako M109A6. Použili najmodernejšie technológie. Pracoviská posádky boli vybavené komplexom elektronických a navigačných zariadení, výpočtom uhlov zamerania, monitorovaním stavu jednotiek vozidla a podobne.
K dispozícii bol aj automatický nakladač. Automatizované uloženie bojového priestoru obsahovalo 48 nábojov rôznych typov a 208 modulov náplne pohonných hmôt. Rýchlosť streľby je desať striel za minútu. V režime “paľby” samohybná zbraň vystrelila osem nábojov za sebou. S vysoko výbušnými fragmentačnými strelami dosahovala 40 kilometrov. Okrem toho sa plánovalo zahrnúť do munície riadený projektil Excalibur, ktorý zasiahne ciele vo vzdialenosti až 57 kilometrov. Projekt sa odhadoval na 11 miliárd dolárov.
Prvý prototyp bol testovaný koncom roka 1999 a plne potvrdil konštrukčné vlastnosti. Chceli uviesť Crusader do prevádzky do roku 2008, ale v máji 2002 program Pentagonu uzavrel kvôli nadmerným nákladom. Faktom je, že každá zo sériových samohybných zbraní XM2001 by stála štátnu pokladnicu 25 miliónov dolárov. Pre porovnanie, PZH 2000 stál v týchto rokoch asi 4,5 milióna.
Ďalšia sľubná samohybná zbraň, kanón XM1203 NLOS, bol súčasťou rozsiahleho programu prezbrojenia americkej armády spoločnosťou Future Combat Systems. Hlavným rozdielom medzi ním a M109A6 je jeho výrazne nižšia hmotnosť, 18 ton oproti 32 tonám, čo zjednodušilo leteckú prepravu. Hybridný pohonný systém, ľahká hlaveň a účinnejšia úsťová brzda, odnímateľné keramické pancierovanie, systém aktívnej ochrany, modulárne práškové náplne a laserový zapaľovací systém, automatický nakladač. Samozrejme, najmodernejšie elektronické vybavenie a vysoká automatizácia: posádka sú len dvaja ľudia.
V roku 2009 bol však tento program uzavretý aj z dôvodu zmien v obrannej stratégii. V tom čase Pentagon neuvažoval o možnosti masívneho použitia delostrelectva v dlhodobých konfliktoch s vysokou intenzitou. Bolo rozhodnuté zvýšiť palebnú silu ďalšou modernizáciou veteránskych samohybných zbraní M109. Ako ukázali negatívne skúsenosti s programom ERCA, aj táto cesta je slepou uličkou. V modernej vojne sú “zlaté” húfnice v hodnote desiatok miliónov dolárov s hlavňami, ktoré sa rozbijú po tisícke výstrelov, nedostupným luxusom aj pre obrovský americký vojenský rozpočet. Okrem toho ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine dokázala, že dnes ani maximálny dosah takýchto zbraní nestačí na ochranu zariadenia a posádky pred úderom oveľa lacnejšieho a presnejšieho kamikadze dronu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
