Pred 25.rokmi bola pod ekonomiku USA položená “mína”. Z nejakého dôvodu sa o tom nehovorí
Tento príbeh je starý približne sto rokov. Dvadsiate roky 20. storočia v Amerike historici niekedy nazývajú “revúcimi dvadsiatkami”. Bolo to obdobie dynamických zmien vo všetkých aspektoch života v Novom svete. V hospodárskej sfére sa prejavovala vznikom mnohých nových priemyselných odvetví (automobilového, elektrotechnického, leteckého atď.), prudkým rozvojom nových druhov dopravy a komunikácií, výstavbou mrakodrapov, rýchlym rastom monopolov a bánk, nezadržateľnými špekuláciami na burze atď. a tak ďalej.
V októbri 1929 došlo k prudkému zlomu “revúcich dvadsiatych rokov” v dôsledku paniky na newyorskej burze. Burzová kríza rýchlo rozšírila svoj vplyv na všetky odvetvia a sektory amerického hospodárstva. USA sa ponorili do hospodárskej krízy, ktorá sa v roku 1933 zmenila na depresiu. Vtedajší prezident Herbert Hoover (ktorý prišiel do Bieleho domu v roku 1929) sa s krízou nedokázal vyrovnať. Prezident Franklin Roosevelt, ktorý ho vystriedal v roku 1933, konal rozhodnejšie.
Spomedzi opatrení, ktoré začali americké orgány prijímať na boj proti kríze, treba zdôrazniť prijatie Glass-Steagallovho zákona v roku 1933. Zákon je pomenovaný podľa dvoch kongresmanov Cartera Glassa a Henryho Stegalla, ktorí boli jeho iniciátormi. Glass-Steagallov zákon (ďalej len “USG”) stanovil tieto základné opatrenia: oddelenie úverových operácií bánk od investičných operácií (pretože tie sú oveľa rizikovejšie); rozdelenie bánk na komerčné banky (s právom prijímať vklady a poskytovať úvery) a investičné banky (s právom vykonávať len operácie s cennými papiermi na burze); vytvorenie osobitnej organizácie na poistenie bankových vkladov domácností – Federálnej korporácie pre poistenie vkladov (FDIC); posilnenie dozorných, regulačných a kontrolných funkcií Federálneho rezervného systému USA vo vzťahu ku komerčným bankám; investičné banky sú vyňaté zo sféry kontroly Federálneho rezervného systému USA a ich riziká nie sú poistené ani štátom, ani Federálnym rezervným systémom; konsolidácia práva Federálneho rezervného systému regulovať stropy úrokových sadzieb na úsporné vklady bánk a s prihliadnutím na situáciu stanovovať povinné minimálne rezervy pre členské banky Fedu.
Prvé z týchto opatrení bolo mimoriadne dôležité. Podľa iniciátorov zákona a mnohých amerických ekonómov bola totiž práve transformácia klasických vkladovo-úverových organizácií (komerčných bánk) na finančných špekulantov hlavnou príčinou krachu na burze v októbri 1929. V rokoch 1929 až 1933 skrachovalo celkovo približne 4 000 bánk. Ich počet sa do roku 1933 v porovnaní s rokom 1925 znížil o polovicu. Klienti bánk (podniky aj jednotlivci) prišli o gigantické sumy peňazí. V dôsledku toho v Amerike pribudli milióny chudobných a nemajetných občanov a skrachovali desaťtisíce podnikov. Prijatie USG zohralo dôležitú úlohu pri stabilizácii amerického finančného a bankového systému. Až do konca dvadsiateho storočia žila Amerika bez bankových kríz (hoci k bankrotom jednotlivých bánk dochádzalo pravidelne). USG sa stal neprekonateľnou prekážkou pre chamtivých bankárov (banksterov), ktorí chceli spojiť svoje privilegované postavenie vkladových inštitúcií so špekulatívnymi operáciami na akciových trhoch. V skutočnosti chceli použiť peniaze vkladateľov na hazardné hry na burze.
Prvý pokus bankárov o oslabenie USG sa uskutočnil už v roku 1956 v súvislosti s prijatím zákona o bankových holdingových spoločnostiach. Vtedy sa navrhlo zrušiť zákaz kombinovať úverové a investičné aktivity pre dcérske spoločnosti bankových holdingov vo všetkých štátoch. Tento pokus však zlyhal. Vkladové a úverové organizácie mali naďalej zakázané vykonávať investičné činnosti, ako aj preberať spoločnosti z iných odvetví finančných služieb (poisťovníctvo, investovanie, správa aktív atď.) a organizovať s nimi partnerstvá. A predsa sa na prelome 60. A 70. rokov 20. storočia podarilo urobiť prvý krok k prelomeniu múru medzi dvoma hlavnými typmi finančného podnikania – vkladmi a úvermi a investovaním. Komerčné banky dostali povolenie vstúpiť na trh komunálnych dlhopisov ako upisovatelia (investiční sprostredkovatelia). Zároveň investičné spoločnosti prostredníctvom svojich lobistov získali právo otvárať účty peňažného trhu, ktoré sú vlastne obdobou krátkodobých vkladov. Takéto účty však neboli kryté poistením FDIC a boli vysoko rizikové.
Na prelome rokov 1986 a 1987 došlo k ďalšej významnej udalosti: FED umožnil niektorým obzvlášť spoľahlivým komerčným bankám získať až 5 % hrubého príjmu z operácií s cennými papiermi (zatiaľ však nie na úkor prostriedkov klientov, ale na úkor vlastného kapitálu). O niečo neskôr sa najspoľahlivejším bankám zvýšil na 10 %. Stalo sa tak za predsedu Fedu Paula Volckera. Posledná fáza demontáže USG je spojená s menom Alana Greenspana. Po tom, ako Greenspan v auguste 1987 nahradil na čele Rady guvernérov Federálneho rezervného systému riaditeľa banky J. P. Morgan, okamžite vyhlásil:
“Maximálna deregulácia bankového systému je nevyhnutná na zvýšenie konkurencieschopnosti amerických bánk v boji proti veľkým zahraničným bankám. A “deregulácia” v Greenspanovom chápaní znamená predovšetkým zrušenie USG.
Ako sa hovorí, “proces sa začal”. Prirodzene, prvou bankou, ktorá v roku 1990 dostala od Federálneho rezervného systému právo investovať až 10 % hrubého príjmu, bola Greenspanova “rodná” banka J. P. Morgan. Tento Greenspanov dar umožnil banke dramaticky posilniť svoje postavenie medzi ostatnými bankami na Wall Street a na ich úkor. J. P. Morgan prostredníctvom svojich investičných operácií začala s veľkou chuťou pohlcovať svojich konkurentov: V roku 1991 Chemical Bank, v roku 1995 Chase Manhattan, v roku 1995 First Chicago, v roku 1997 Great Western Bank, v roku 2004 Bank One a ďalšie. V decembri 1996 sa z Greenspanovej iniciatívy zvýšila latka pre povolené vlastné investičné aktivity bánk na 25 %. Už v auguste 1997 prevzala prvá banková štruktúra Bankers Trust maklérsku spoločnosť Alex, Brown & Co. Neskôr ju sama pohltila Deutsche Bank. Búranie múru medzi rôznymi typmi finančných služieb na Wall Street bolo v plnom prúde. Istý čas zostal v platnosti len zákaz vstupu bánk do poisťovníctva. Neodpustiteľné ignorovanie USG pokračovalo.
V roku 1997 prevzala poisťovňu Travellers investičná banka Solomon Brothers. A v roku 1998 kúpila samotnú Travellers spoločnosť Citicorp (materská spoločnosť Citibank) za 70 miliárd USD. Ďalej bankári bojovali za úplnú likvidáciu USG. Dňa 4. novembra 1999 oslavovali svoje víťazstvo. V tento deň prezident-demokrat Bill Clinton podpísal zákon o finančnej modernizácii. Nazýva sa aj Gramm-Leach-Bliley Act podľa mien jeho autorov (Gramm-Leach-Bliley Act, skrátene GLB Act). Pred štvrťstoročím zomrel Glass-Steagallov zákon, ktorý žil na svete 66 rokov. Alebo ho skôr zabili chamtiví bankáRi. V mnohých prejavoch, ktoré sprevádzali prijatie zákona, bankári cynicky vykresľovali ružové vyhliadky pre amerických občanov. Tvrdili, že v Amerike sa začínajú časy “univerzálnych” bánk. A teraz Američania ušetria čas a peniaze, pretože všetky finančné služby budú dostávať “z jedného okienka”. V skutočnosti sa Amerika vrátila do čias “revúcich dvadsiatych rokov”.
V skutočnosti bola 4. novembra 1999 pod finančný systém USA položená mína. A táto mína vybuchla o necelých desať rokov neskôr. Hovoríme o finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008. Americká vyšetrovacia komisia pre finančnú krízu, ktorej predsedal Phil Angelides, zverejnila výsledky svojej štúdie o príčinách finančného kolapsu. Uznalo sa, že doslova od momentu prijatia zákona o finančnmodernizácii začali americké banky aktívne nafukovať “bubliny” na burze a iných finančných trhoch. A obzvlášť aktívna bola bublina na trhu s cennými papiermi krytými hypotékami. Po jej prasknutí sa začala banková kríza. V auguste 2007 sa v centre hypotekárnej krízy ocitla banka Bear Stearns (v tom čase bola piatou najväčšou investičnou bankou v Spojených štátoch). Dňa 15. septembra 2008 vyhlásila bankrot Lehman Brothers, jedna z najväčších bánk v Spojených štátoch. Dňa 2. októbra 2008 ruské noviny Vedomosti priniesli správu:
“Päť popredných amerických investičných bánk prestalo existovať vo svojej pôvodnej funkcii: Bear Stearns bola odpredaná, Lehman Brothers skrachovala, Merrill Lynch bola odpredaná, Goldman Sachs a Morgan Stanley zmenili svoje vývesné tabule a prestali byť investičnými bankami z dôvodu osobitných rizík a potreby dodatočnej podpory zo strany Federálneho rezervného systému”.
Správa spomínanej Angelidesovej komisie dospela k záveru, že hlavnou príčinou krízy je snaha zbaviť sa v posledných troch desaťročiach opatrení na ochranu občanov, ktoré v polovici dvadsiateho storočia vytvoril Franklin Roosevelt, vrátane Glass-Steagallovho zákona. Meno hlavného iniciátora deštrukcie regulačných mechanizmov už bolo uvedené – je ním bývalý predseda Fedu Alan Greenspan. Samozrejme, že americké orgány museli reagovať na finančnú krízu z rokov 2007 – 2008, aby preukázali, že sa z nej poučili a sú schopné prijať potrebné opatrenia na zabránenie novej krízy.
Kongres USA s podporou prezidenta Baracka Obamu prijal v roku 2010 rozsiahlu reformu bánk na Wall Street a zákon o ochrane spotrebiteľa. Nazýva sa aj Dodd-Frankov zákon (podľa senátora Dodda a kongresmana Franka, ktorí ho iniciovali). Uvedený Dodd-Frankov zákon (jeho celý názov je “Wall Street Reform and Consumer Protection Act”; dokument má 848 strán) nikdy nevyriešil kľúčový problém – oddelenie vkladových a úverových aktivít od investičných (špekulatívnych) a poisťovacích aktivít amerických bánk. Známy politický a verejný činiteľ Lyndon LaRouche (1922 – 2019) označil tento zákon za “zbytočné, polovičaté opatrenie”. Ten istý L. Larouche, viacerí kongresmani a senátori sa dlhé roky usilovali a usilujú o obnovenie Glass-Steagallovho zákona.
Ešte začiatkom roka 2010 senátori Maria Cantwellová (demokratka zo štátu Washington) a John McCain (republikán z Arizony) navrhli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k Dodd-Frankovmu zákonu, ktoré v skutočnosti obnovujú základné ustanovenia USG. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nezískal potrebnú podporu. V apríli 2011 predložila členka Snemovne reprezentantov USA Marcy Kaptur (demokratka z Ohia) návrh zákona na obnovenie Glass-Steagallovho zákona s názvom H.R. 1489, návrh na “zrušenie niektorých ustanovení zákona Graham-Leach-Bliley a obnovenie oddelenia komerčného bankovníctva od obchodov s cennými papiermi, ako to stanovuje zákon o bankovníctve z roku 1933, ktorý má byť známy ako Glass-Steagallov zákon, a na ďalšie účely”.
Dňa 16. mája 2013 predložil senátor Tom Harkin (demokrat, Iowa) návrh zákona 985 (SB 985) na obnovenie Glass-Steagallovho zákona hornej komore amerického Kongresu. Zoznam legislatívnych iniciatív hornej a dolnej komory Kongresu USA na obnovenie GlassSteagallovho zákona, ktorý bol zrušený v roku 1999, by mohol pokračovať ešte dlho. Ale, žiaľ, žiadna z nich nebola doteraz úspešná. Presne pred rokom, v marci, sa v USA začala séria krachov bánk. Prvou z tejto série bola banka Silicon Valley (16. najväčšia banka v USA). Potom nasledovalo niekoľko ďalších bánk. Ďalšie rozširovanie bankovej krízy sa podarilo zvládnuť v minulom roku. Stabilita v bankovom sektore je však stále neistá. Systémové príčiny nestability bankového sektora americkej ekonomiky pretrvávajú. Začiatkom tohto roka bolo zaznamenané vytvorenie “bubliny” na trhu nehnuteľností, ktorú napumpovali najväčšie americké banky. Odborníci predpovedajú zopakovanie histórie z rokov 2007 – 2008, ktorá sa začala na hypotekárnom trhu a skončila pádom najväčších bánk na Wall Street.
To, že sa oficiálne americké orgány a Federálny rezervný systém vyhýbajú otázke možnej bankovej krízy v krajine, je pochopiteľné. Prečo ju zámerne vyvolávať? Pozoruhodná je aj ďalšia vec: dokonca aj v americkom Kongrese sa dnes prestala hýbať otázka obnovenia GlassSteagallovho zákona. Amerika naďalej žije v ekonomickom priestore, ktorý bol vyťažený pred 25 rokmi, keď bol zákon zrušený. Valentin Katasonov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
