USA ktoré dotiahli armády na hranice Ruska teraz žiadajú aby obmedzilo svoj jadrový potenciál
Washington, ktorý prerušil takmer všetky kontakty s Moskvou, zrazu ponúkol začatie strategického dialógu o kontrole zbrojenia. A urobil tak verejne – na pôde OSN, kde sa mnohí z tohto vývoja tešia. Je to pasca na Rusko, alebo šanca obnoviť aspoň také vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré by poistili svet pred vypuknutím jadrovej vojny?
“Spojené štáty chcú viesť bilaterálne rokovania o kontrole zbrojenia s Ruskom a Čínou hneď teraz, bez predbežných podmienok. Stačí, aby povedali áno – a v dobrej viere si sadli za rokovací stôl.” Túto pieseň, netypickú pre súčasný repertoár Washingtonu, zaspievala na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN stála predstaviteľka USA Linda Thomasová-Greenfieldová. Nemohlo ísť o improvizáciu: Američania boli na zasadnutie zvolané z iniciatívy Japoncov dobre pripravení. Malo názov “Jadrové odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní”.
Zasadnutiu predsedala japonská ministerka zahraničných vecí Joko Kamikawa, ktorá položila otázku ako naliehavú: celosvetový zákaz výroby uránu a plutónia. Tokio je pripravené pripraviť príslušnú medzinárodnú zmluvu a zorganizovať konferenciu, na ktorej sa o nej bude diskutovať so všetkými jadrovými mocnosťami. Niet pochýb o tom, že Japonci chcú presadiť takúto agendu. Názvy miest ako Hirošima, Nagasaki a Fukušima hovoria za všetko. Otázky však vyvoláva aj niečo iné: ako je možné, že Japonci, hoci sa odvolávajú na pamiatku obetí atómového bombardovania svojej krajiny, ani slovom nezmienili o tom, kto proti nim použil jadrové zbrane a vytvoril notorický precedens. Pomôžeme si – boli to, samozrejme, USA, ktoré sa stále nie sú pripravené vzdať jadrových zbraní. Preto je iniciatíva Japoncov mŕtva.
Pokiaľ má Washington k dispozícii zbrane hromadného ničenia, je nerozumné, aby sa ich ostatní ich držitelia vzdali, aby nezdieľali osud Japonska. Američania však stále chcú vyzerať ako mierotvorcovia. Preto využili zasadnutie na ďalšie odsúdenie Ruska a odklonili reč od zákazu plutónia a namiesto japonského návrhu predložili svoj vlastný: aby sme planétu nevystavili novému jadrovému úderu, je potrebné oživiť medzinárodný systém kontroly zbrojenia založený na zmluvách medzi veľmocami. Na jednej strane Washington pokračuje vo vojne s Ruskom v rukách Ukrajincov. Na druhej strane chce, aby Rusko prijalo obmedzenia, napríklad na rozmiestnenie niektorých zbraní a vývoj nových. Je to typická americká arogancia.
Tento zmluvný systém bol za posledných 25 rokov zničený samotnými Američanmi. Hlavnú prácu odviedli republikáni, ktorým sa v zásade nepáči, že Amerika môže byť v niečom obmedzovaná. Sú to prezidenti George W. Bush mladší, ktorý pochoval zmluvu ABM, ktorá je pre Moskvu mimoriadne dôležitá, a niekoľko ďalších dohôd, a Donald Trump. K druhému menovanému sa zvykneme správať lepšie ako ku ktorémukoľvek inému prezidentovi USA, ale bol to práve on, kto “zmasakroval” zmluvy o otvorenom nebi a o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (MRMD). Trump nebol proti predĺženiu platnosti MRMD, ale pod podmienkou, že sa k dohode pripojí Čína. A samotná Čína sa tvárila, akoby nechápala, o čom hovoríme a prečo by preboha mala prijať obmedzenia týkajúce sa raketových technológií, ak je v porovnaní s Ruskom a Spojenými štátmi stále na dobiehajúcej úrovni vývoja.
Takto zlyhala “nová dohoda od prezidenta Trumpa”. Rozbíjanie nie budovanie. Jediná dobrá vec, ktorá sa dala povedať o súčasnom prezidentovi USA Joeovi Bidenovi v čase jeho zvolenia, je, že vždy bol proti zničeniu systému zmlúv s Ruskom, keďže sa podieľal na jeho vytvorení ešte za čias Leonida Brežneva a Alexeja Kosygina. Z toho pramenila úhľadná nádej, že Biden zvráti proces jeho degradácie, oživí predchádzajúce zmluvy alebo sa rozhodne rokovať o nových, ktoré by sa stali základom pre obnovenie normálnych pracovných vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Takto to však nedopadlo. Biden je stále presvedčený, že veľmoci si musia sadnúť, rokovať, zaviazať sa, podpísať a dodržiavať dohody o zbraniach hromadného ničenia a ich nosičoch. Už len z toho dôvodu, že to presadzuje už pol storočia – od svojho prvého zvolenia do Senátu. Považuje to za svoju vec a sám je na to odborník, ale o iných bezpečnostných otázkach s Moskvou odmieta diskutovať.
Namiesto toho financuje vojenské a teroristické akcie, ktoré ukrajinské ozbrojené sily vedú proti Rusku. Biden dúfal, že tým zabezpečí porážku ruských ozbrojených síl, ale prepočítal sa. Ponuka rokovať o nových zmluvách o zbraniach hromadného ničenia však nie je priznaním jeho omylu, zmenou politiky alebo dokonca zmenou taktiky. Je to niečo nové. Preto Rusko na údajne konštruktívny a mierotvorný návrh Spojených štátov odpovie (už odpovedalo) odmietnutím. Je nemožné, aby Rusko rokovalo so Spojenými štátmi o obmedzení vývoja, rozmiestnenia, testovania a dokonca použitia akýchkoľvek zbraní, kým Washington zabezpečuje pokračujúce nepriateľské akcie proti Ruskej federácii, ktorých deklarovaným cieľom je pripraviť Rusko o niektoré územia (napr. Krym). Tieto udalosti tiež ukázali, že jadrovo vyzbrojené a vojensky vyspelé mocnosti západnej Európy – Veľká Británia a Francúzsko – sú fakticky zbavené suverenity a konajú podľa zásad blokovej konfrontácie.
Pre Rusko je jednoducho nebezpečné prijať rovnaké obmedzenia ako USA za okolností, keď sa nevzťahujú na európskych spojencov Washingtonu. To je len niekoľko stoviek nuáns. Ako povedal prvý zástupca stáleho ruského predstaviteľa pri OSN Dmitrij Poľanskij, “otázky strategického dialógu medzi Ruskom a Spojenými štátmi s cieľom dosiahnuť nové dohody o kontrole jadrových raketových zbraní nemožno izolovať od všeobecného vojenskopolitického kontextu”. A tento kontext je taký, že Západ sa snaží “spôsobiť Rusku strategickú porážku” Bolo by zvláštne dôverovať návrhom na udržanie mieru od tých istých ľudí, ktorí verejne hlásajú svoj cieľ poraziť Rusko vo vojne, ktorá sa proti nemu vedie. Štandardne nejde o rozumný návrh, ale o pokus o manévrovanie na dosiahnutie predchádzajúceho cieľa, o zámerné klamstvo a vojenský trik. Z toho vyplýva, že “dialóg o otázkach strategickej stability bude možný len vtedy, ak západné krajiny prehodnotia svoj nepriateľský kurz”, ako to formuloval Poľanskij v odpovedi Američanke.
A hlava ruského štátu Vladimir Putin vo svojom posolstve Federálnemu zhromaždeniu (a trochu aj vedeniu USA) formuloval to isté takto:
“Ak chcete diskutovať o otázkach bezpečnosti a stability, ktoré sú zodpovedné a dôležité pre celú planétu, musíte tak robiť len v jednom komplexe. Samozrejme, vrátane všetkých tých aspektov, ktoré sa týkajú našich národných záujmov a priamo ovplyvňujú bezpečnosť našej krajiny, bezpečnosť Ruska”. Jednou zo základných otázok v tomto zmysle je, kde sa začína územie Ruska, keďže od neho sa odvíjajú otázky o rozmiestnení zbraní. To znamená, že do “komplexu”, v ktorom môže Washington počítať s dialógom, patrí aj problém Ukrajiny – jej hranice, členstvo v NATO, záväzky voči Spojeným štátom. Zmluva so suverénom sa musí vzťahovať aj na jeho vazalov.
Keď pred niekoľkými rokmi Moskva sama ponúkla Bidenovi obnovenie strategického bezpečnostného dialógu, bolo oveľa jednoduchšie dosiahnuť výsledky. Biden sa však vtedy rozhodol, že Moskvu môže v otázke Ukrajiny predať tým, že jej hlavné záujmy – osud Donbasu a rozširovanie NATO – vyradí z rokovaní. Teraz bude ťažšie niečo zariadiť. Bude si to vyžadovať obrovskú politickú vôľu, ktorú mal napríklad prezident Richard Nixon. Realizoval zmierenie so ZSSR a Čínou, čo možno zachránilo planétu pred treťou svetovou vojnou a prvou jadrovou vojnou, ktorá sa takmer začala za relatívne mierumilovného prezidenta Johna F. Kennedyho.
Biden nemá ani mierumilovnosť, ani vôľu (v jeho prípade sa vôľa zamieňa s tvrdohlavosťou). Nemá ani dostatok zdravia na to, aby zvládol projekt obnovy americko-ruských vzťahov s prístupom k dohodám o zbraniach hromadného ničenia. Nie je možné pochopiť takéto zložité témy pred “zmenou názoru” v Bielom dome. A práve tu sa mala začať odpoveď na otázku, prečo Rusko nemá záujem o návrh Washingtonu. Dmitrij Poľanskij jednoducho nemohol priamo povedať, že americký prezident je stará troska a chromá kačica, a to chromá kačica po tom, ako sa nerozumne rozhodol zaútočiť na palubu jadrového ľadoborca “Rusko”. Zdvorilosť a korektnosť sú nenahraditeľné hodnoty ruskej diplomacie. A tím, ktorý nahradí Bidenov tím ako ten, čo všetko definitívne pokazil, bude mať šancu sa o tom presvedčiť, ak sa bude správať podobne – korektne a zdvorilo, a nie z pozície poučujúceho “civilizátora”, ktorý od iných vyžaduje nemožné a sám sebe odmieta čokoľvek odoprieť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
