Svet je znova na hrane prežitia. Prebieha zástupná vojna medzi jadrovými veľmocami
Západ, 23. marec 2024 (AM) – Je potrebné prehodnotiť strategickú stabilitu. Strategická stabilita sa zvyčajne chápe ako absencia motivácie pre ktorúkoľvek stranu, aby uskutočnila prvý masívny jadrový úder. Strategická stabilita sa zvyčajne chápe predovšetkým z vojensko-technického hľadiska. Tento pojem sa objavil, keď ZSSR dosiahol vojensko-strategickú paritu so Spojenými štátmi a studená vojna medzi nimi vstúpila do “zrelej” fázy obmedzenej konfrontácie a určitej predvídateľnosti. V tom čase sa za riešenie problému strategickej stability považovalo neustále udržiavanie kontaktov medzi politickým vedením oboch superveľmocí, kontrola zbrojenia a transparentnosť príslušných arzenálov – uvádza Dmitrij Trepin – profesor na ruskej Fakulte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej Národnej výskumnej univerzity.
Prvá štvrtina 21. storočia sa však končí v podmienkach, ktoré sa veľmi líšia od relatívnej medzinárodnopolitickej stability 70. rokov 20. storočia. Svetový poriadok, ktorý sa po skončení studenej vojny sústredil na USA, je vážne ohrozený a jeho základy sú viditeľne otrasené. Globálna hegemónia USA a pozícia kolektívneho Západu ako celku sa oslabuje, zatiaľ čo hospodárska, vojenská, vedecká a technologická sila a politický význam nezápadných krajín – predovšetkým Číny, ale aj Indie – rastú. To vedie k zhoršovaniu vzťahov medzi USA a ostatnými mocenskými centrami.
Dve najväčšie jadrové mocnosti, Rusko a Spojené štáty, sú v stave priameho, hoci nepriameho ozbrojeného konfliktu. Tento konflikt sa v Rusku oficiálne považuje za existenčnú hrozbu. Táto situácia sa stala možnou v dôsledku zlyhania strategického odstrašovania (v jeho geopolitickom vedomé ignorovanie – počas troch desaťročí – jasne a explicitne Moskvy zo strany Washingtonu. Okrem toho v ukrajinskom konflikte vojenské a politické vedenie USA nielen formulovalo, ale aj verejne vyslovilo úlohu spôsobiť Rusku strategickú vojenskú porážku, a to napriek jeho jadrovému statusu.
Ide o komplexnú úlohu, v ktorej sa integruje úsilie kolektívneho Západu v ekonomickej, politickej, vojenskej a vojensko-technickej, spravodajskej, informačnej a ďalších oblastiach s činnosťou ozbrojených síl Ukrajiny priamo bojujúcich proti ruskej armáde. Inými slovami, USA sa snažia poraziť Rusko nielen bez použitia jadrových zbraní, ale dokonca aj bez formálneho zapojenia sa
do bojových akcií.
V tomto kontexte sa vyhlásenie piatich jadrových mocností z 3. januára 2022, že “jadrová vojna by sa nemala viesť” a že “nemôže byť víťazov”, javí ako relikt minulosti. Zástupná vojna medzi jadrovými mocnosťami už prebieha; navyše sa v jej priebehu stiera čoraz viac obmedzení, pokiaľ ide o používané zbraňové systémy a účasť západných vojsk, ako aj geografické hranice dejiska vojny. Je možné predstierať, že sa zachováva akási “strategická stabilita”, ale len vtedy, ak si človek stanoví, ako to robia Spojené štáty, úlohu spôsobiť nepriateľovi strategickú porážku rukami klientskeho štátu a spolieha sa na to, že nepriateľ sa neodváži použiť jadrové zbrane.
Koncept strategickej stability vo svojej pôvodnej verzii – vytvorenie a udržiavanie vojensko-technických podmienok na zabránenie náhleho masívneho jadrového úderu – si tak v súčasných podmienkach zachováva svoj význam len čiastočne. K jadrovej vojne vedúcej k zániku civilizácie môže dôjsť v prostredí, v ktorom sa formálne “strategická stabilita” zachová – do poslednej (vo všetkých ohľadoch) minúty
Posilnenie jadrového odstrašovania by mohlo byť riešením skutočnej úlohy obnovenia strategickej stability, ktorá bola výrazne narušená prebiehajúcim a stupňujúcim sa konfliktom. Na začiatok by bolo vhodné prehodnotiť koncept odstrašovania a v rámci tohto prehodnotenia zmeniť jeho názov. Napríklad namiesto pasívneho “odstrašovania” by sme mali hovoriť o aktívnom “jadrovom odstrašovaní”, pravdepodobného alebo potenciálneho protivníka. Protivník by nemal zostať v stave pohodlia v domnienke, že vojna, ktorú vedie s pomocou krajiny nástroja, ho nijako neovplyvní. Inými slovami, je potrebné vrátiť strach do myslí a sŕdc vodcov nepriateľa. Stojí za to zdôrazniť – spásonosný strach.
Ďalej je potrebné uznať, že v tejto fáze ukrajinského konfliktu sa vyčerpali limity čisto verbálnych intervencií. Komunikačné kanály až na vrchol musia zostať otvorené nepretržite, ale hlavné posolstvá v tejto fáze musia byť vyslané prostredníctvom konkrétnych krokov: zmeny doktrín; vojenské cvičenia na ich preverenie; podmorské a letecké hliadky pozdĺž pobrežia pravdepodobného nepriateľa; varovania pred prípravou jadrových skúšok a samotnými skúškami; zavedenie bezletových zón nad časťou Čierneho mora atď.
Zmyslom týchto akcií je nielen demonštrovať odhodlanie a pripravenosť použiť dostupné kapacity na ochranu životne
dôležitých záujmov Ruska, ale – čo je najdôležitejšie – prinútiť nepriateľa zastaviť sa a podnietiť ho k serióznemu dialógu.
Rebríček eskalácie sa tu nekončí. Po vojensko-technických krokoch môžu nasledovať vojenské akcie, varovania, pred ktorými už boli oznámené: napríklad údery na letecké základne a zásobovacie uzly na území krajín NATO a podobne. Tu už nie je potrebné pokračovať.
Musíme si len uvedomiť a pomôcť nepriateľovi uvedomiť si, že strategická stabilita v skutočnom, nie úzko technickom zmysle slova, nie je zlučiteľná s ozbrojeným konfliktom medzi jadrovými mocnosťami, aj keď (zatiaľ) nepriamo. Žiadna vojna medzi jadrovými mocnosťami (vrátane nepriamej vojny, ak sa vedie v oblasti životných záujmov jednej zo strán) by sa nemala rozpútať, inak nebude nielen víťazov, ale možno ani preživších.
Je nepravdepodobné, že nepriateľ tento názor ľahko a okamžite prijme. Je potrebné, aby si prinajmenšom uvedomil, že ide o náš postoj, a vyvodil z neho príslušné závery. Je načase, aby sme začali revidovať pojmový aparát, ktorý používame pri tvorbe bezpečnostnej stratégie. Hovoríme o medzinárodnej bezpečnosti, strategickej stabilite, odstrašovaní, kontrole zbrojenia, nešírení jadrových zbraní atď. Tieto pojmy vznikli v procese vývoja západného – predovšetkým amerického – politického myslenia a okamžite našli praktické uplatnenie v zahraničnej politike USA. Vychádzajú z existujúcich reálií, ale sú prispôsobené cieľom zahraničnej politiky USA. Pokúsili sme sa ich prispôsobiť našim potrebám, ale s rôznym úspechom. Je čas posunúť sa ďalej a vytvoriť vlastné koncepcie, ktoré by odrážali postavenie Ruska vo svete a jeho potreby – dodal ruský profesor Trepin.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
