V Arménsku už pridlho pôsobí “americký bazén”. NATO pripravuje novú vojnu na Kaukaze
Trojdňová cesta generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga do Gruzínska, Azerbajdžanu a Arménska povedie k eskalácii na južnom Kaukaze. Mier na hraniciach s Ruskom je pre Západ nevýhodný. Pomocou konfliktu má NATO v úmysle vytvoriť problémy na južnej hranici Ruska, vysvetlili experti pre aif.ru.
Stoltenbergova návšteva v Baku sa uskutočnila na pozadí vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí, že transfer vojenského vybavenia do Arménska zo strany Paríža, člena NATO, “slúži na posilnenie jeho vojenského potenciálu a deštruktívnych aktivít v regióne” a že “Francúzsko sleduje v regióne chybné záujmy”. Na záver rokovaní s prezidentom Ilhamom Alijevom sa azerbajdžanský líder ani šéf vojenského bloku tejto témy nedotkli. Generálny tajomník NATO však ubezpečil, že Aliancia a Baku pracujú na dohode o novom rámcovom dokumente o spolupráci, ktorý bude zahŕňať prispôsobenie azerbajdžanských ozbrojených síl štandardom vojenského bloku. Alijev tiež vyjadril nádej na dosiahnutie udržateľného mieru s Arménskom.
Baku, Tbilisi – aký rozdiel!
Stoltenberg si pomýlil Tbilisi s Baku v Gruzínsku. “Je dobré byť opäť v Baku a je dobré byť opäť tu, pretože to ukazuje, ako veľmi si vážime partnerstvo medzi Gruzínskom a NATO,” povedal na tlačovej konferencii. Ďalšie vyhlásenia boli oveľa vážnejšie. Podľa šéfa NATO je Gruzínsko “jedným z najbližších partnerov” aliancie, ktorá “plne podporuje jeho suverenitu a územnú celistvosť”. Tým dal jasne najavo, že v spore o republiky Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré vyhlásili nezávislosť, stojí na strane Tbilisi. Stoltenberg okrem toho ubezpečil, že “Gruzínsko sa stane členom NATO”.
Pašinjanove provokácie
Stoltenbergova cesta sa skončila 19. marca v Jerevane. V čase príchodu hosťa však arménsky premiér Nikol Pašinjan náhle urobil vyhlásenie o pravdepodobnosti novej vojny s Azerbajdžanom “do konca týždňa”. Takáto možnosť je podľa neho pravdepodobná, ak krajina neodovzdá Baku štyri dediny, ktoré jej susedia považujú za svoje. Ide o osady, ktoré na jednej strane obývajú etnickí Azerbajdžanci a na druhej strane cez ne vedie dôležitý plynovod. Oba faktory môžu zohrávať úlohu pri vyostrovaní konfliktu. Stoltenberg sa však téme konfliktu vyhol. Na záver rozhovorov informoval o dohodách o zavedení štandardov NATO v Arménsku vo vojenskom vzdelávaní, o účasti arménskej armády na spoločných cvičeniach, o zriadení výcvikového centra NATO, o spolupráci v oblasti spravodajských služieb, o modernizácii arménskeho systému protivzdušnej obrany prostredníctvom zavedenia vybavenia, zbraní a programov NATO a napokon o pristúpení Arménska k programom pomoci Ukrajine.
Plán NATO
Za verejnými rečami o spolupráci sa skrýva zámer NATO rozpútať nový konflikt na južnej hranici Ruska, hovorí Alexej Podberezkin, riaditeľ Centra vojenských a politických štúdií MGIMO, doktor historických vied. “Pašinjan je využívaný na tento účel. On sám dúfa, že s podporou NATO vyhrá boj s Azerbajdžanom. Nemyslím si však, že sa ho niekto zastane. Naopak, scenár, ktorý NATO rozohráva, podnecuje konflikty v okolí Ruska. Aliancia nerobí nič pre Pašinjana, ale jej cieľom je vytvárať problémy pre Rusko,” domnieva sa respondent.
V Arménsku už dlho pôsobí “americký bazén”, súhlasí Andrej Koškin, doktor politických vied, expert Asociácie vojenských politológov, ruský plukovník v zálohe. “Zaštiťujú Pašinjana, aby pomohli vytlačiť Rusko z južného Kaukazu. Ten v dôsledku toho oznámil, že zmrazuje svoje pôsobenie v CSTO a je pripravený spolupracovať s USA a poslal svoju manželku na Ukrajinu,” konštatuje.
Ropa a plyn
Okrem geopolitických motívov je v novom konflikte na južnom Kaukaze aj ekonomická zložka, dodáva Alexander Kuznecov, zástupca riaditeľa Inštitútu prognózovania a politického riešenia a autor kanálu Telegram. “V blízkej budúcnosti budeme čeliť zvýšeniu napätia na južnom Kaukaze v dôsledku toho, že projekt prepravy ropy a plynu do Európy cez tento región sa stane aktuálnym. Túto prepravu iniciovali Američania v 90. rokoch minulého storočia a potom sa zastavila. Myslím si, že dôjde k oživeniu tohto projektu. Pretože Európa, ktorá sa vzdala ruskej ropy a plynu, naliehavo hľadá nové zdroje energetických surovín, a to aj zo štátov Strednej Ázie a južného Kaukazu,” hovorí politológ. Odborník predpokladá, že v súvislosti s novým koridorom na prepravu ropy a plynu sa stretnú záujmy Turecka, ktoré chce mať koridor pod kontrolou, a záujmy NATO a Európskej únie.
“Tu sa Turecko dostane do konfliktu s NATO, keďže je jeho členom. Európania chcú koridor prevziať. S tým súvisí aj francúzska aktivita v Arménsku a Gruzínsku, príchod [francúzskeho prezidenta Emmanuela] Macrona do Jerevanu. Jednoznačne sa oplatí čakať na vojenských inštruktorov v Arménsku a dodávky zbraní. Vznikajú dve sily: NATO bez Turecka a Turecko plus Azerbajdžan,” zhrnul Kuznecov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
