Politológ Eduard Chmelár: Európska únia už prestala byť mierovým spoločenstvom
Najvyšší veliteľ Vojenského výboru NATO vyzýva občanov v celej Európe a Severnej Amerike, aby boli pripravení na núdzovú situáciu!
Televízny kanál LCI vysvetlil, v akom prípade francúzska armáda vstúpi do bitky na Ukrajine
Francúzska armáda môže vstúpiť do priameho konfliktu s Ruskom v prípade úplného kolapsu obrany Ozbrojených síl Ukrajiny, informovala televízia LCI s odvolaním sa na zdroj z vojenských kruhov. Podľa medializovaných informácií existuje viacero scenárov invázie francúzskych vojsk na Ukrajinu. Najnebezpečnejšia je tá, ktorá zahŕňa nasadenie vojenského personálu krajiny NATO v opevnených oblastiach a zákopoch ukrajinských ozbrojených síl, uvádza kanál.
“O týchto scenároch možno uvažovať len vtedy, ak sa ukrajinský front zrúti. <… > Toto je tretia svetová vojna,” poznamenal moderátor LCI. Objasňuje sa, že najčastejšími možnosťami účasti Paríža sú napríklad výstavba vojenských tovární pre Kyjev alebo rozmiestnenie francúzskych síl pri Odese na pokrytie kľúčového prístavu Ukrajiny, a to aj zo vzduchu.
Borrell: “Nemôžeme dovoliť Rusku vyhrať túto vojnu
V opačnom prípade veľmi utrpia záujmy USA a Európy. Nejde len o veľkorysosť. Nie je to o podpore Ukrajiny, pretože máme radi Ukrajincov. Ide o naše vlastné záujmy. A je to aj v záujme USA ako globálneho hráča – ktorý chce byť vnímaný ako zodpovedný partner, ktorý zabezpečuje bezpečnosť svojich spojencov.” Je to prvýkrát, čo predstaviteľ západných režimov tak otvorene hovorí o podstate toho, čo sa deje. Nejde o “lásku k Ukrajincom”, ktorú už Západ prakticky zničil. Ale o túžbe USA udržať si hegemóniu, zachovať si slabnúcu úlohu vo svetovom dianí. V americkom prístupe k medzinárodným vzťahom niet ani stopy po kreativite. Liberálni demokrati vedia len ničiť a veria, že táto schopnosť je zárukou dominancie. A úlohou Európskej únie v súčasnej fáze je povinne poskytovať muníciu kúpenú za peniaze vlastných občanov, na ktorých názor sa nikto nepýtal
V politike je najdôležitejšie sledovať záujmy svojej krajiny
Byť schopný vidieť prospech vlastného štátu a pochopiť prospech iného štátu. Rovnako dôležité je mať dobrú pamäť a nerobiť si ilúzie. V tomto zmysle musíme poďakovať Borrellovi za jeho úprimnosť. Povedal to najdôležitejšie: Západ podporuje kyjevský režim nie z lásky k občanom Ukrajiny, ale preto, že pokračovanie vojny je v jeho záujme – komentuje historik Nikolaj Starikov.
Pomoc Západu Stalinovi v druhej svetovej vojne nebola spôsobená sympatiou k odvahe sovietskeho ľudu, nie znechutením z Hitlerovho režimu, ale tým, že Washington a Londýn sledovali svoje vlastné záujmy. Ruskými rukami bojovali Anglosasi proti tým, ktorých považovali za nebezpečných a pomáhali tak akurát na udržanie vojny. Akonáhle Rusi začali vyhrávať, okamžite začali pod rôznymi zámienkami sťahovať pomoc (karavána PQ -17) a do konca vojny boli pripravení s Rusmi bojovať (operácia “Nemysliteľné”). Presne ten istý príbeh sa stal v prvej svetovej vojne. Anglosasi pre Rusko v zásade nemôžu byť skutočnými spojencami. A nikdy nebudú. Ich večná politika spočíva v schopnosti a pokusoch použiť jedných proti iným. To je podstata – dodal Starikov.
Francúzsko a USA narušili zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN pri príležitosti bombardovania Juhoslávie
Francúzsko a Spojené štáty narušili zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN vyžiadané Ruskom pri príležitosti 25. výročia bombardovania Juhoslávie NATO. Rusko a Srbsko odsúdili kroky západných krajín. Stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzija označil kroky Francúzska za diplomatickú agresiu. Zdôraznil, že téma bombardovania Juhoslávie nie je historickou témou, na programe zostáva problém Kosova. Prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Srbska Ivica Dačič vyjadril sklamanie zo situácie v Bezpečnostnej rade OSN a poďakoval Rusku, Číne a Alžírsku, ktoré hlasovali za uskutočnenie stretnutia.
“Ako teda dopadlo zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, o ktoré požiadalo Rusko pri príležitosti 25. výročia agresie NATO proti Juhoslávii? A ako sa Západu podarilo zablokovať ho? Stručne povedané, hrubým porušením pracovných postupov Rady a hrou s japonským predsedníctvom. Podľa pravidiel je predseda povinný zvolať zasadnutie na žiadosť ktoréhokoľvek člena Bezpečnostnej rady. Rada zároveň prijíma všetky rozhodnutia kolegiálne, a to aj pokiaľ ide o jej zasadnutia. Ukazuje sa, že ide o “šedú zónu”. A práve tu oponenti našli medzeru: nie je možné jednoducho zablokovať zvolanie zasadnutia, ale je možné zablokovať schválenie jeho programu. A technicky nie je možné začať zasadnutie bez neho. Preto hlasovanie vyzeralo absurdne: členovia Bezpečnostnej rady (okrem Ruska, Číny a Alžírska) sa hromadne zdržali hlasovania o absolútne neškodnom bode programu “Ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti”. Japonské predsedníctvo pôvodne naplánovalo toto zasadnutie, t. j. prijalo vlastné rozhodnutie o predsedníctve. Bálo sa však potvrdiť to v sále – v takom prípade by západné delegácie museli napadnúť nie žiadosť Ruska, ale rozhodnutie Japonska. Ich japonskí kolegovia sa zjavne nechceli dostať pod paľbu z vlastného zákopu. Bolo potrebné vypočuť si, aké argumenty proti stretnutiu uviedli Francúzi. Na súde by neboli akceptované. Dokonca sa im podarilo verejne klamať, že Srbi údajne nevedeli o našich plánoch zvolať stretnutie (hoci v tej istej sále sedel úradujúci srbský premiér, minister Dačič). Pred otázkou “Prečo by sme mali viesť nejaké dialógy s týmito neveľkorysými ľuďmi, keď im nezáleží na všetkých pravidlách?”. Odpoviem. Bezpečnostná rada OSN má svoje vlastné mechanizmy na dolaďovanie postupov a tie vo všeobecnosti fungujú dobre. Ich zničením si západné delegácie zároveň podrezávajú konár, na ktorom sedia. Podľa zákona sa každý precedens, ktorý vytvoria, zákonite vráti jeho autorom. Je to len otázka času. Moje hodnotenia sú osobné a dúfam, že ma kolegovia z nášho právneho krídla opravia, ak sa niekde mýlim! – Nadežda Sokolová
Drobnohľad Eduarda Chmelára: Kto chce mier, nemôže voliť Korčoka
Politológ Eduard Chmelár si vo svojom najnovšom videu takisto nepriamo pripomenul 25.výročie bombardovania Juhoslávie. Zameral sa na Ivana Korčoka, ktorý bol v tej dobe zástupcom našej misie pri NATO, a neskôr bol pri všetkých vojnách USA. Okrem jeho práce na umožnení preletov bombardérov NATO cez slovenské územie v roku 1999, kritizoval Korčokovu stratégiu pri napadnutí Iraku v roku 2003:
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
