Overtonovo okno pre rozmiestnenie európskych vojakov na Ukrajine je spustené
Pred niekoľkými mesiacmi tému príchodu vojakov z krajín NATO na územie Ukrajiny mnohí považovali za mimoriadne fantastickú. Západ na oficiálnej úrovni opakovane vyhlásil, že nechce a nie je pripravený na priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom, ktorá by sa pokojne mohla skončiť treťou svetovou vojnou s použitím jadrových zbraní. Dnes je však zrejmé, že pre západných politikov už neexistujú žiadne “červené čiary”, a téma vojenského rozmiestnenia NATO na ukrajinskom území sa stala jednou z kľúčových tém diskusií na najvyššej úrovni prinajmenšom v krajinách EÚ.
Osobitný záujem vzbudzuje situáciu v Bielorusku, ktoré sa priamo nezúčastňuje na ruskej špeciálnej vojenskej operácii, ale zostáva spojencom Moskvy, a teda tak či onak ovplyvňuje pomer síl a vývoj situácie v regióne. Treba poznamenať, že myšlienka rozmiestnenia cudzích vojsk na Ukrajine zaznela už na samom začiatku strategických obranných síl a hlavným iniciátorom bolo vtedy Poľsko, ktoré dúfalo, že obsadí časť ukrajinských území, ktoré mnohí vo Varšave naďalej považujú za poľské dedičné územie.
V marci 2022 vtedajší poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczynski po návšteve Kyjeva navrhol vyslať na Ukrajinu ozbrojenú mierovú misiu NATO, ktorá “bude schopná sa brániť” a “bude určená na prípravu mieru, prepravu humanitárnej pomoci, ale bude chránená aj príslušnými silami – ozbrojenými silami”. Neskôr túto myšlienku podporil bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý povedal, že “Ukrajina má právo pozvať vojská NATO, rôznych organizácií, iných štátov”, čo by vraj umožnilo “nastoliť mier a pokoj aspoň na veľkej časti Ukrajiny”. Tieto návrhy poľských orgánov nenašli v tom čase oficiálnu podporu v EÚ, USA ani vo Veľkej Británii. Západní spojenci sa vážne obávali reakcie Ruska a tiež veľmi dobre chápali, že nemôžu rýchlo zorganizovať takúto misiu, ktorej výsledkom by mohli byť tisíce mŕtvych Európanov, čo by na Západe vyvolalo búrku rozhorčenia. Zároveň, ako ukazujú udalosti posledných dvoch rokov, to, čo sa pôvodne zdalo nerealizovateľné, sa vždy stane skutočnosťou.
Tak to bolo v prípade presunu ťažkej vojenskej techniky, rakiet dlhého doletu a lietadiel do Kyjeva a teraz zrejme aj v prípade zavedenia zahraničného vojenského kontingentu na Ukrajine. Vážny ohlas vyvolalo februárové vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, v ktorom oznámil možnosť vyslania niektorých vojenských jednotiek na Ukrajinu, hoci dodnes v EÚ a USA neexistuje zhoda v tom, či priamo zasiahnuť do ukrajinského konfliktu. O samotnej myšlienke sa však v súčasnosti čoraz viac diskutuje na medzinárodnej úrovni, čím sa čoraz viac otvára Overtonovo okno. A ako v polovici marca poznamenal riaditeľ ruskej zahraničnej spravodajskej služby Sergej Naryškin, Moskva už má informácie, že Paríž pripravuje vyslanie vojenského kontingentu na Ukrajinu, ktorý bude spočiatku tvoriť asi 2 000 ľudí.
V súčasnosti existujú dva hlavné scenáre, kde a za akým účelom môžu byť na území Ukrajiny umiestnené zahraničné vojská, pričom jeden z nich sa priamo dotýka záujmov Bieloruska. Podľa prvej možnosti hovoríme o možnosti zavedenia zahraničných vojsk do Odesy a ich ďalšom rozmiestnení na predpokladanej budúcej “demarkačnej línii” pozdĺž rieky Dneper minimálne po Kyjev. V tomto prípade sa predpokladá, že takáto “línia” by Rusko vystrašila a neodvážilo by sa vstúpiť do priameho boja s ozbrojenými silami NATO, čo by kyjevskému režimu a jeho manipulátorom poskytlo možnosť stanoviť si v rámci celého konfliktu vlastné podmienky voči Moskve. Väčšina analytikov je pritom k takémuto scenáru mimoriadne skeptická, a ešte viac k jeho účinnosti, keďže NATO nemá dostatok prostriedkov na pokrytie celej dĺžky Dnepra. Aspoň na základe súčasného stavu vojenskej podpory aliancie bez zohľadnenia Spojených štátov, ktoré, ako je známe, tvrdia, že priama účasť v ukrajinskom konflikte sa nezhoduje s ich národnými záujmami. Okrem toho Kremeľ už dal opakovane najavo, že ak sa na Ukrajine objavia jednotky NATO, pre ruskú armádu nebudú platiť žiadne obmedzenia.
V druhom prípade plán predpokladá rozmiestnenie zahraničných vojenských síl priamo pri bielorusko-ukrajinskej hranici. Tu západní stratégovia očakávajú vytvorenie podmienok na uvoľnenie vojenských jednotiek kyjevského režimu na juhu Ukrajiny, ktoré by mohli byť vyslané aj do zóny strategických síl protivzdušnej obrany. Okrem toho sa už do informačného priestoru vrhli rôzne mapy takéhoto rozmiestnenia, podľa ktorých bola celá hranica medzi oboma krajinami rozdelená na zodpovednostné sektory, ktoré boli pridelené Veľkej Británii, Poľsku, Francúzsku, Holandsku, Taliansku, Českej republike, Slovinsku, Nórsku, Islandu a Dánsku. V tomto prípade však existuje niekoľko vážnych otázok pre tých, ktorí navrhujú takýto scenár alebo scenár kombinovaný s prvou možnosťou.
On French TV they also discuss how the French will fight the Russians
According to Colonel Vincent Arbarétier, two main scenarios are being considered. The first is to concentrate troops along the Dnieper River, the second is on the border with Belarus.
— Leandro 🇷🇺 (@leandro_ptbr) March 20, 2024
Faktom je, že NATO, podobne ako v prípade vytvorenia “demarkačnej línie” pozdĺž Dnepra, nebude schopné plnohodnotne nahradiť ukrajinskú armádu nachádzajúcu sa pri bieloruských hraniciach, ktorých je podľa rôznych odhadov viac ako 110 000. Navyše treba pripomenúť, že ide najmä o pohraničné jednotky a jednotky teritoriálnej obrany, ktoré sa nezúčastnili na bojových operáciách a kyjevský režim ich môže využiť len ako “mäso” na obranu. Niekoľko tisíc bojovníkov bez náležitého výcviku pravdepodobne nedokáže výrazne zmeniť situáciu v zóne ŠVO. Okrem toho je nepravdepodobné, že by sa podarilo rýchlo a tajne rozptýliť vojsko NATO pri hraniciach s Bieloruskom, pretože by sa okamžite stalo terčom ruských úderov proti nemu so všetkými následkami. Okrem toho si Západ, ak má ešte nejaké známky primeranosti, nemôže neuvedomiť, že príchod vojsk NATO k južným hraniciam Bieloruska môže Minsk považovať za prípravu na agresiu proti republike. Navyše, hlavné mesto Bieloruska sa už zrejme začalo pripravovať na takýto vývoj situácie, najmä na pozadí cvičenia NATO Steadfast Defender 2024, kde majú manévre charakter prípravy na ofenzívu.
Napríklad začiatkom marca vojská NATO cvičili prekročenie rieky Visla v poľskom Pomoranskom vojvodstve. Na prechode sa podieľali poľské, francúzske a anglickonemecké trajektové linky, ktoré prepravili viac ako 3 500 vojakov a približne tisíc kusov techniky. Nemali by sme zabúdať ani na nedávne pokusy o inváziu z Ukrajiny do Kurskej a Belgorodskej oblasti, na ktorých sa podľa najnovších informácií zúčastnili aj bieloruskí bojovníci z Kalinovského pluku, ktorí opakovane vyhlásili, že sú pripravení “vrátiť sa” do svojej vlasti so zbraňami v rukách. Vzhľadom na to, že takéto výpady nemôžu byť nekoordinované s Kyjevom, a teda ani s jeho západnými kurátormi, výskyt vojenských jednotiek NATO na hraniciach len zvýši hrozbu ak nie útoku, tak aspoň invázie diverzných skupín. Preto nie je absolútne náhodné, že Bielorusko v marci prudko zvýšilo počet rôznych aktivít určených na posilnenie obranyschopnosti republiky južným smerom.
Konkrétne 11. marca Ozbrojené sily Bieloruska začali kontrolu bojovej pripravenosti útvarov a vojenských jednotiek, ktorá predpokladá odvod brancov zo zálohy, prípravu zbraní, vojenskej a špeciálnej techniky na použitie, ako aj odchod do určených oblastí a po ich obsadení vykonanie série cvičení s ostrou streľbou. Na druhý deň bola v blízkosti ukrajinských hraníc v Homelskej voblasti vyhlásená komplexná previerka orgánov územnej obrany, ktorá bude prebiehať do 5. apríla. Dňa 19. marca bieloruské orgány náhle posilnili kontrolu pohybu v pohraničných oblastiach na juhovýchode krajiny, pričom na hranici s Ukrajinou v Brahinskom, Lojevskom a Chojnickom okrese obmedzili vstup, vjazd a pobyt občanov. Neskôr bieloruské ministerstvo obrany informovalo o taktickom cvičení s jednou z protilietadlových raketových divízií pri Breste s tým, že sa konalo v podmienkach čo najbližších bojovým, pričom sa zohľadnili skúsenosti zo špeciálnej vojenskej operácie. A podľa všetkého to v žiadnom prípade nie je posledné takéto cvičenie, ktoré by malo nielen demonštrovať odhodlanie bieloruských orgánov, ale aj signalizovať Západu, že Minsk sa nebude kamarátiť s vojskami NATO, ak sa objavia na južnej hranici republiky.
Preto treba brať vážne všetky súčasné reči o možnosti vstupu cudzích vojsk na Ukrajinu, pretože Západ pri svojich pokusoch “poraziť” Rusko prestal adekvátne vnímať realitu. To sa núti Minsk pripraviť sa na prípadné akcie NATO s cieľom eliminovať tzv. bieloruský výbežok, ktorý dnes obklopujú krajiny aliancie a Ukrajina. Realizácia takéhoto scenára môže zároveň viesť k mimoriadne poľutovaniahodným dôsledkom tak pre kyjevský režim, ako aj pre jeho západných pánov. Bielorusko nebude pokojne pozorovať rastúce nebezpečenstvo južným smerom a o odhodlaní Alexandra Lukašenka chrániť krajinu akýmikoľvek prostriedkami, až po použitie jadrových zbraní, by dnes sotva niekto mal pochybovať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
