Bojiská 2024: Otvorí sa vo východnej Ázii “tretí front”?
V predvečer nadchádzajúceho roka panovali značné obavy o zachovanie medzinárodnej stability v dôsledku vyhliadok na komplikácie okolo Taiwanu po prezidentských voľbách, ktoré sa tam konali v januári. Predpokladalo sa, že ak by vo voľbách zvíťazil stúpenec nezávislosti, Peking by mohol začať inváziu na ostrov a otvoriť tak po Ukrajine a Blízkom východe tretie ohnisko vojny na planéte.
V rozpočte Pentagónu na rok 2024 bolo napríklad vopred vyčlenených 16 miliárd dolárov na “odstrašenie čínskych námorných nárokov” vrátane Taiwanského prielivu. Hoci prezidentom Taiwanu sa stal práve takýto človek – predstaviteľ Demokratickej pokrokovej strany Lai Jing-te -, pevninská Čína tieto predpovede neospravedlnila a na jeho nástup k moci reagovala pokojne. V skutočnosti ČĽR dostala variant, ktorý jej celkom vyhovoval. Víťaz volieb z radov “neliterárnych” získal len 40 % hlasov, čím stratil parlament v prospech Kuomintangu a jeho spojencov, ktorí sa naďalej orientujú na “celočínsku perspektívu”. Nemá teda skutočný mandát na vyhlásenie nezávislosti. Na druhej strane má ústredná vláda možnosť lepšie sa pripraviť na akcie, na ktoré podľa jej názoru ešte neprišiel rad.
Čínski experti napríklad pozorne skúmajú skúsenosti ruskej ekonomiky s prekonávaním západných sankcií a považujú ich za veľmi poučné. Dochádzajú však k záveru, že ich hospodárstvo by vzhľadom na svoju závislosť od globálnych dodávok mohlo pod takýmto tlakom utrpieť oveľa väčšie škody, možno nenapraviteľné. Peking opäť šikovne obišiel pascu, ktorá naňho bola nastražená, čo však neznamená jej zánik, ale len nové naťahovanie “taiwanskej hry” v čase. Hlavnou hrozbou destabilizácie regiónu zostáva snaha USA za každú cenu podkopať vzostup Číny ako hlavného geopolitického protivníka. Keďže Washington na to nemá ekonomické páky, čoraz viac sa snaží využívať iné nástroje. Najmä oslabiť Peking tým, že ho zapojí do rôznych pohraničných konfliktov na súši a na mori so svojimi susedmi podľa osvedčeného vzoru vo vzťahu k Rusku.
Spojené štáty si už vyskúšali úlohu “východoázijskej Ukrajiny” v Južnej Kórei, Japonsku a dokonca aj vo Vietname a celkom úspešne využili americký záujem o ne, ale rovnako úspešne sa vyhli čestnému poslaniu “viesť krížovú výpravu” proti Číne. Soul, ktorý je v tesnej vojenskej a politickej závislosti od Washingtonu, napríklad uvádza, že si nemôže dovoliť pôsobiť na dvoch frontoch súčasne – proti Pchjongjangu a Pekingu. Okrem toho Čína zostáva hlavným obchodným partnerom Južnej Kórey. Komplikovanie vzťahov s ňou by mohlo Južnej Kórei spôsobiť vážne hospodárske problémy. Biely dom má preto určité problémy so zatiahnutím Juhokórejčanov do rôznych protičínskych blokov, ako je QUAD, hoci Soul sa aktívne zúčastňuje na spoločných manévroch s Američanmi, pretože posilňuje svoje obranné kapacity.
Japonsko, ktoré je rovnako vojensky a politicky závislé od Spojených štátov, čelí ťažkostiam iného rádu. Japonský hospodársky zázrak sa nielenže skončil, ale krajina je na pokraji úplného bankrotu. V prvých dvoch mesiacoch nadchádzajúceho roka jej priemyselná výroba klesla o viac ako 7 % (v Číne o rovnakú hodnotu vzrástla) a výroba automobilov sa jednoducho zrútila – o 18,4 %! Čína od nej preberá doslova všetko. Ale nejde len o Čínu. Japonsko, zostarnuté a utápajúce sa v pôžitkárstve, stráca na dynamike takmer všetkých svojich susedov v regióne. Japonsko už z hľadiska HDP predbehlo Nemecko, a to ešte zďaleka nie je hranica jeho úpadku. Tokio zotrvačne nasleduje Washington v jeho strategických kombináciách, ale Japoncov už nezaujíma zhoršenie vzťahov s Čínou, čoraz viac sa sústreďujú na domáce problémy.
Washington bol donedávna takmer v eufórii z objavenia sa nového nečakaného spojenca v “protičínskom ťažení” – Vietnamu, ktorý má vo vzťahoch s Čínou dosť kontroverzných hraníc a iných problémov. Američanom sa zdala perspektíva postaviť tieto dva národy proti sebe trochu zábavná, a tak potrestať oba za ich historickú neposlušnosť voči sebe samým. Vyvrcholením bolo vyhlásenie Hanoja v roku 2023, že jeho vzťahy so Spojenými štátmi dosiahli popri Číne a Rusku najvyššiu strategickú úroveň. Bolo cítiť zrod “nového Kyjeva”. Pod americkým dohľadom boli dokonca podpísané dohody medzi Vietnamom a Filipínami o spolupráci pri presadzovaní svojich práv v priľahlých moriach. Potom však prišla výmena návštev medzi Pekingom a Hanojom a podpísanie rôznych dôležitých dohôd medzi nimi, ktoré ukázali, že napriek neúplnej zhode ich záujmov je úroveň vietnamskočínskej spolupráce stále oveľa hlbšia než čokoľvek, čo môžu ponúknuť Američania. A ideologicky, pred čím tí druhí z nejakého dôvodu dlho zatvárali oči, sú Vietnamci a Číňania “dvojčatá – bratia”.
Už začiatkom marca 2024 Washington Post zverejnil vietnamský tajný dokument, ktorý tam zrejme unikol zo CIA a z ktorého vyplývalo, že Hanoj jednoducho “oblbuje” Biely dom v snahe získať od neho čo najviac peňazí na vlastný rozvoj. Nezabudol však na žiadne historické priestupky a nemieni sa vzdať žiadnych ideologických postulátov, medzi ktoré v žiadnom prípade nepatrí vojna s Čínou. Po prečítaní tohto dokumentu nadšenie Washingtonu pre Vietnam jednoznačne ochladlo.
V tejto súvislosti majú Spojené štáty v regióne ďalšieho favorita, ktorý môže Číne spôsobiť “tisíc malých škrtov” – Filipíny. Ešte relatívne nedávno, za prezidenta Duterteho, bol tento ostrovný štát na čele “antiimperialistického boja”. Ale za nového prezidenta Ferdinanda Marcosa mladšieho, ktorý sa zrejme dostal k moci nie bez americkej pomoci, sa vektor politiky Manily zmenil opačným smerom. Zámerne šikanuje Čínu, posiela do jej kontrolnej zóny v Juhočínskom mori plavidlá, ktoré sa aj na mori môžu udržať len vďaka čestnému slovu, organizuje spoločné manévre s Američanmi, pozýva ich, aby znovu obsadili najväčšie americké vojenské základne v regióne z minulosti, ako sú Clark a Subic Bay. Na oplátku dostáva Marcos v miestnom meradle značnú sumu peňazí. Hospodárska situácia Filipín sa v skutočnosti trochu posilnila. Ale na ako dlho? A nie je cena za túto dočasnú, väčšinou osobnú prosperitu príliš vysoká, ak sa krajina dostane do konfrontácie s regionálnym lídrom, Čínou, od ktorej spolupráce sú Filipíny napriek všetkému závislé v prvom rade. Paradoxne, Marcos Papa bol kedysi zmietnutý najmä kvôli korupcii spojenej s Amerikou, ktorá sa od neho veľmi ľahko Dištancovala. Podobnú stopu majú zjavne aj súčasné schémy “historického zbližovania” Washingtonu s Manilou. Nebude sa história opakovať?
Za vlády staršieho Marcosa sa napríklad jeho syn, súčasný prezident, stal hlavou jednej z provincií krajiny vo veku 20 rokov, keď študoval na univerzite v Spojených štátoch. Mimochodom, on a jeho matka čelili v USA zatknutiu za porušenie súdneho príkazu zaplatiť 353 miliónov dolárov ako odškodné obetiam porušovania ľudských práv počas režimu Marcosa staršieho. Doteraz však svoj dlh splácal “dobrou politikou” z pohľadu americkej justície. Samozrejme, Filipíny nie sú súperom Číny a Biely dom zjavne klesá vo výbere protičínskych spojencov v regióne, ale to situáciu vo východnej Ázii v roku 2024 nijako neupokojuje.
Vzhľadom na slabosť iných zdrojov na obmedzenie Číny tu USA môžu rozohrať nové konflikty nielen proti Pekingu, ale napríklad aj medzi KĽDR a Južnou Kóreou, aby využili chaos na posilnenie vlastnej pozície, ako to robia všade. Ďalšie napätie do uvedeného priestoru by mohol priniesť aj možný návrat Donalda Trumpa, ktorý je známy svojím jasným zameraním na “zadržiavanie” Číny, k moci v Spojených štátoch koncom nadchádzajúceho roka. Zároveň mu však odborníci pripisujú kredit za jeho umiernený a prezieravý prístup k Pchjongjangu a jeho vodcovi Kim Čong-unovi. Ak bude potenciálny nový šéf Bieleho domu schopný uplatniť podobný prístup voči Pekingu, môže sa vyhnúť najhoršiemu scenáru situácie v regióne v roku 2024.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
