Psychóza európskych militaristov. Zvýšenie vojenských výdavkov prehĺbi hospodársku krízu
V dňoch 21. – 22. marca sa v Bruseli konal pravidelný samit vedúcich predstaviteľov Európskej únie. Program stretnutia bol rozsiahly. Rokovali o tom, ako naložiť so “zmrazenými” aktívami Ruska. Diskutovalo sa o tom, ako sprísniť protiruské sankcie. Diskutovalo sa aj o riešení situácie na Blízkom východe. O možnom členstve nových krajín v EÚ (Ukrajina, Moldavsko). Diskutovali aj o situácii v súvislosti s prebiehajúcimi protestmi európskych agrárnikov, ktoré vyvolal prílev poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny v dôsledku zrušenia ciel zo strany EÚ. Ako sa mi však zdá, najvyššiu prioritu mali vojenské otázky.
Po prvé, otázky vojenskej pomoci kyjevskému režimu. Po druhé, otázky militarizácie európskeho hospodárstva. Účastníci samitu potvrdili záväzky EÚ poskytnúť Kyjevu finančnú a hospodársku podporu vo výške 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky vrátane záväzkov na vojenskú pomoc v hodnote 5 miliárd eur v tomto roku. Otázku vojenskej pomoci sa snažili spojiť s otázkou zmrazených ruských aktív. Od konfiškácie týchto aktív v prospech Ukrajiny sa nakoniec upustilo a diskutovalo sa len o možnosti využitia výnosov zo zmrazených aktív. Európsky komisár pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell navrhol, aby sa 90 % výnosov zo zmrazených ruských aktív previedlo do Európskeho mierového fondu na zaplatenie dodávok zbraní Kyjevu, zatiaľ čo zvyšných 10 % by sa malo previesť do rozpočtu EÚ na podporu ukrajinského vojenského priemyslu.
V otázke ruských aktív však nedošlo k úplnej zhode. Írsko, Luxembursko a Malta sa domnievajú, že právne rozpracovanie tejto otázky je nedostatočné. Maďarsko sa domnieva, že prostriedky by sa nemali použiť na zbrojenie, ale na Predseda Európskej rady Michel a niekoľko ďalších radikálnych bruselských predstaviteľov vytvorili na samite atmosféru vojnovej psychózy. Vyzývali na urýchlenú prípravu Európy na vojnu a presun hospodárstva EÚ na “vojenské koľajnice”. Michel vyhlásil, že do roku 2030 je potrebné zdvojnásobiť vojenskú produkciu EÚ. Viacerí účastníci samitu uviedli, že ich krajiny sú dokonca pripravené vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby sa zúčastnili na bojových operáciách. Zrejme ich ovplyvnil francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý ešte pred samitom naznačil, že západné krajiny by mohli v budúcnosti vyslať na Ukrajinu svoje jednotky.
Na militaristický zápal, v akom sa samit konal, možno čiastočne usudzovať z vyjadrení maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten bol šokovaný vojenskou náladou na samite EÚ v Bruseli. “Kvôli vojenskej atmosfére sa cítim ako v inej galaxii,” charakterizoval Orbán atmosféru stretnutia. Maďarský premiér vyjadril obavy, že viaceré európske krajiny by v najbližších mesiacoch skutočne mohli vyslať na Ukrajinu svoje jednotky. Orbán tému európskeho militarizmu spojil aj s otázkou nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu: “Bolo by lepšie, keby voliči v Maďarsku aj v iných európskych krajinách poslali do Bruselu viac pre-mier politikov a menej ‘pro-vojnových’ politikov.”
Na samite v Bruseli sa opäť hovorilo o takom boľavom bode, akým je výška vojenských výdavkov v krajinách Európskej únie. A táto úroveň sa stále považuje za nedostatočnú. Väčšina európskych krajín sa musí riadiť nielen smernicami EÚ, ale aj NATO, keďže sú členmi tohto vojensko-politického bloku. Ešte v roku 2006 sa ministri obrany NATO rozhodli vyčleniť na obranu minimálne 2 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP), aby sa naďalej zabezpečila vojenská pripravenosť AlIancie. V tom čase sa spoločHDP krajín NATO bez Spojených štátov približne rovnal HDP Spojených štátov. Vojenské výdavky krajín NATO bez Spojených štátov však predstavovali len polovicu výdavkov Spojených štátov. Zjavná nerovnováha, ktorú bolo potrebné napraviť. Finančná kríza v rokoch 2007 – 2008 zabránila mnohým krajinám splniť túto normu NATO. Vojenské výdavky väčšiny európskych krajín počas krízy a v nasledujúcich rokoch relatívne klesli a v prípade niektorých krajín aj absolútne. Vojenské výdavky európskych členov NATO v roku 2014 predstavovali 1,47 % ich celkového HDP.
Okrem toho sa zvýšila nerovnováha medzi vojenskými výdavkami USA a vojenskými výdavkami ostatných členov bloku v prospech USA. Na samite vo Walese v roku 2014, po tom, ako bola Ruská federácia vyhlásená za nepriateľa Západu (po vrátení Krymu Rusku) a po zvýšení nestability na Blízkom východe, lídri NATO prijali dokument (“záväzok”), ktorý opäť požadoval, aby sa vojenské výdavky členských štátov bloku znížili aspoň na 2 % HDP. A tým krajinám, ktoré boli od tejto hodnoty vzdialené, nariadili, aby aspoň prestali znižovať podiel vojenských výdavkov na HDP. Prvýkrát bola definovaná aj norma o štruktúre vojenských výdavkov. Vo viacerých krajinách sa leví podiel vojenských výdavkov vynakladal na platy vojakov, dôchodky veteránov, výstavbu a údržbu vojenských zariadení, nákup potravín, konvenčných vozidiel, palív a mazív atď. A náklady na nákup novej techniky a ešte viac na jej vývoj sa dali merať v niekoľkých percentách. Modernizácia ozbrojených síl sa v takejto štruktúre neuskutočňuje. Aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie a najúčinnejšie vynakladanie týchto prostriedkov na obstaranie a nasadenie moderných prostriedkov, spojenci v NATO sa dohodli, že najmenej 20 % výdavkov na obranu by sa malo vynakladať na obstaranie novej hlavnej techniky. To zahŕňa aj súvisiaci výskum a vývoj (R&D), ktorý sa považuje za rozhodujúci ukazovateľ modernizácie.
Na summite vo Vilniuse v roku 2023 sa lídri NATO dohodli na novom záväzku investovať do obrany, v ktorom sa nezmenený záväzok investovať do obrany najmenej 2 % HDP ročne (bez úľav pre zaostávajúce krajiny). Potvrdili tiež, že v mnohých prípadoch budú na vyplnenie existujúcich medzier a splnenie požiadaviek vo všetkých oblastiach vojenskej bezpečnosti potrebné výdavky presahujúce 2 % HDP. Nový záväzok v oblasti obranných investícií vyzýva krajiny NATO, aby dodržiavali usmernenie vyčleniť 20 % ročných výdavkov na obranu a obstaranie nového veľkého vybavenia vrátane výskumu a vývoja. Niet pochýb o tom, že všetky kľúčové rozhodnutia v NATO iniciuje a presadzuje Washington. Európske členské štáty NATO sú v skutočnosti pod kontrolou Washingtonu, nie Bruselu. A posledné rozhodnutie vo Vilniuse nie je odporúčaním pre Európanov, ale tvrdou smernicou. Týmto smerniciam sa vyhne azda len niekoľko členských štátov EÚ: Rakúsko, Írsko, Cyprus, Malta, keďže nie sú členmi NATO. Donedávna sa týmto smerniciam vyhýbali aj Švédsko a Fínsko, ale teraz vstupujú do vojenského bloku a ocitli sa pod dvojitým tlakom: EÚ a NATO.
V súčasnosti je z 32 členských štátov NATO 23 členmi EÚ. Je pozoruhodné, že sídlo NATO a hlavných inštitúcií Európskej únie sa nachádza na rovnakom mieste – v Bruseli. V záujme ešte užšej spolupráce medzi EÚ a NATO podpísali 10. januára 2023 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásenie o rozšírení a prehĺbení spolupráce. Mimochodom, nie všetci členovia NATO sú členmi Európskej únie. Je jasné, že USA a Kanada nemôžu byť členmi EÚ. Všetko je jasné aj v prípade Veľkej Británie, ktorá z EÚ vedome vystúpila. Existujú však krajiny NATO, ktoré sa zvyčajne nazývajú európskymi alebo “takmer európskymi” a ktoré sú stále mimo EÚ: Albánsko, Island, Severné Macedónsko, Nórsko, Čierna Hora a Turecko. Samozrejme, pre NATO by bolo výhodnejšie, keby tieto krajiny boli súčasťou Európskej únie. V týchto krajinách by sa ľahšie presadzovali rozhodnutia vojenského bloku.
NATO je neviditeľným sprostredkovateľom prijatia uvedených krajín do Európskej únie. Najmä Turecko, o ktorom je známe, že má druhú najväčšiu armádu v NATO po Spojených štátoch. Vzhľadom na to nie je prekvapujúce, že vojenské otázky boli na samite EÚ v Bruseli 21. – 22. marca tohto roku na jednom z popredných miest programu. Na samite bol zaznamenaný pokrok pri zvyšovaní vojenských výdavkov NATO v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022. V roku 2023 sa vojenské výdavky členských krajín bloku NATO rovnali 1,26 bilióna USD. USD v porovnaní s 1,18 bilióna USD v roku 2022. Nárast v tomto roku predstavoval približne 80 miliárd USD. Približne polovicu tohto nárastu poskytli USA, druhú polovicu všetci ostatní členovia bloku; takmer celú druhú polovicu nárastu poskytli členovia EÚ. Zaťaženie USA sa v priebehu roka mierne znížilo. Kým v roku 2022 sa na vojenských výdavkoch bloku NATO podieľali 69,6 %, v roku 2023 to bolo 68,3 %. Stále je to však ešte o niečo viac ako na začiatku tohto storočia, keď Washington začal s touto nerovnováhou v NATO bojovať. Spojené štáty sú už mnoho rokov na prvom mieste medzi krajinami NATO aj z hľadiska vojenských výdavkov v pomere k HDP. Nikdy neklesli pod 3 % a v niektorých rokoch prekročili 4 a dokonca 5 %. Napríklad v roku 2009 predstavoval tento ukazovateľ 5,32 %. V posledných rokoch niektoré európske krajiny občas dosiahli alebo dokonca prekročili úroveň USA. Predminulý rok sa tak na prvé miesto podľa tohto ukazovateľa nečakane dostalo Grécko, ktoré odsunulo USA na druhé miesto. A minulý rok USA predbehlo Poľsko.
Tu sú údaje o hodnote vojenských výdavkov v pomere k HDP za všetky krajiny NATO v roku 2023 (v %; v zostupnom poradí; v zátvorke údaj za rok 2022):
Poľsko 3,90 (2,40)
USA 3,49 (3,45)
Grécko 3,01 (3,86)
Estónsko 2,73 (2,16)
Litva 2,54 (2,47)
Fínsko 2,45 (1,68)
Rumunsko 2,44 (1,72)
Maďarsko 2,43 (1,82)
Lotyšsko 2,27 (2,08)
Veľká Británia 2,07 (2,16)
Slovensko 2,03 (1,81)
Francúzsko 1,90 (1,88)
Severné Macedónsko 1,87 (1,62)
Čierna Hora 1,87 (1,41)
Bulharsko 1,84 (1,62)
Chorvátsko 1,79 (1,82)
Albánsko 1,76 (1,21)
Holandsko 1,70 (1,63)
Nórsko 1,67 (1,51)
Dánsko 1,65 (1,38)
Nemecko 1,57 (1,49)
Česká republika 1,50 (1,34)
Portugalsko 1,48 (1,42)
Taliansko 1,46 (1,51)
Kanada 1,38 (1,22)
Slovinsko 1,35 (1,25)
Turecko 1,31 (1,36)
Španielsko 1,26 (1,07)
Belgicko 1,13 (1,19)
Luxembursko 0,72 (0,62)
Z 30 krajín 24 krajín v priebehu roka zvýšilo relatívnu úroveň vojenských výdavkov. Šesť krajín ich znížilo (Grécko, Spojené kráľovstvo, Chorvátsko, Taliansko, Turecko, Belgicko). V roku 2022 bolo 7 krajín v rámci normy NATO pre relatívnu úroveň vojenských výdavkov (najmenej 2 % HDP). V roku 2023 sa počet takýchto krajín zvýšil na 11. Z nich 8 krajín bolo členmi EÚ: Poľsko, Grécko, Estónsko, Litva, Rumunsko, Maďarsko, Lotyšsko a Slovensko. Ďalších 15 členských štátov EÚ túto normu nedosiahlo. Na samite v Bruseli zazneli prísľuby, že norma NATO, ktorá stanovuje 2 % vojenských výdavkov krajín EÚ, bude tento rok splnená. Nie je však celkom jasné: všetky krajiny bez výnimky, alebo to budú 2 percentá pre celú európsku “kolektívnu farmu”. Ťažko si predstaviť, že by také zaostávajúce krajiny ako Luxembursko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko mohli za jeden rok zvýšiť vojenské výdavky o jeden a pol až dva krát. Dokonca aj v prípade Nemecka existujú vážne pochybnosti, či bude schopné dosiahnuť požadovaný štandard. Preto na samite popri prísľuboch plniť si záväzky voči NATO zazneli aj návrhy, ako to urobiť v dnešných podmienkach, keď je Európa v podstate v stave hospodárskej depresie.
Okrem už osvedčených návrhov využiť na tento účel zmrazené ruské aktíva sa objavili aj ďalšie. Veľmi originálne. Napríklad Emmanuel Macron navrhol myšlienku vydávania paneurópskych dlhopisov (t. j. záväzkov EÚ ako celku, nie jednotlivých krajín) na rozvoj vojenského priemyslu v Európe. Možnosť vydávania spoločných obranných dlhopisov EÚ podporujú Francúzsko, Estónsko a Poľsko, ale ostro proti nej vystupujú “chudobnejšie krajiny” – Nemecko, Holandsko a Rakúsko.
EU observer informuje o ďalšej iniciatíve: “Krajiny ako Nemecko a Holandsko navrhujú, aby dôchodkové fondy prevzali časť nákladov zvýšením investícií do obranného sektora”. Zástupcovia niektorých dôchodkových fondov pre EUObserver uviedli, že nemajú jasno v tom, do čoho presne by mali investovať. “Nenakupujeme zbrane a muníciu ani neobjednávame tanky,” poznamenal jeden z nich. Účastníci samitu sa obrátili aj na Európsku investičnú banku a vyzvali ju, aby sa poskytovanie úverov obrannému priemyslu stalo jej hlavnou prioritou. Politico zhrnul výsledky samitu v článku s názvom “Lídri EÚ sú rozdelení v otázke financovania zbraní”. Citoval jedného z európskych predstaviteľov po samite lídrov v Bruseli: “Buďme úprimní: o financovaní obrany sa nerozhodlo nič konkrétne. Valentin Katasonov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
